Triedenie kuchynského odpadu straší samosprávy, v Trnave testujú prvé sídliská

AKTUALITY - Trnava | 5.8.2020, 07.00, prispievatelia

Povinnosť triediť kuchynský odpad čaká samosprávy už o päť mesiacov. ZMOS sa domnieva, že to nezvládnu.

V Trnave už sú zavedené v rodinných domoch štyri smetné nádoby - modrá na papier, žltá na plasty, hnedá na bioodpad a čierna na ostatný odpad. Foto: trnavskyhlas.sk

reklama

Mestá a obce nebudú schopné triediť kuchynský odpad, táto povinnosť ich pritom čaká už o päť mesiacov.

Informovalo o tom v utorok Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré považuje za kľúčové, aby Národná rada SR tieto zákonné povinnosti odsunula.

Novinky v zákone o odpadoch prijal parlament koncom minulého roka.

reklama

Podľa ZMOS hrozí pri triedení kuchynského odpadu kolaps a situáciu zhoršuje aj koronavírus.

„O výraznú časť prípravy na nové podmienky nás ukrátila mimoriadna situácia v súvislosti s nebezpečným vírusom COVID-19, ale aj nástup ekonomickej krízy a zníženie ekonomických príjmov samospráv. Okrem toho musíme uviesť, že príprava na triedenie kuchynského odpadu si vyžaduje aj procesy verejného obstarávania a neraz aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pričom to nie je otázkou dní, ani týždňov,“ povedal výkonný podpredseda ZMOS Jozef Tučány.

Ten dodal, že je potrebné vytvoriť aj vysvetľujúce kampane pre občanov.

ZMOS požaduje odloženie povinnosti o minimálne jeden rok a od štátu očakáva spoluprácu na intenzívnej, vysvetľovacej a edukatívnej kampani.

„Podľa smernice Európskeho parlamentu o odpade sa požaduje, aby členské štáty zabezpečili jeho oddelený zber do 31. decembra 2023. Požadovaný odklad je preto iba snaha získať čas na dôsledné plnenie povinností aj záväzkov,“ zdôraznilo ZMOS.

Najväčším problémom pri zbere a triedení kuchynského odpadu je zvýšenie nákladov pre mestá a obce.

„Zvýšia sa vstupné náklady na nádoby, zber, zvoz kuchynského odpadu, taktiež si zber vyžaduje náročnú logistiku,“ vysvetlilo združenie s tým, že tento odpad by mali samosprávy zbierať minimálne raz za dva týždne.

V Trnave po rodinných domoch už aj na sídlisku

Mesto Trnava začalo s testovaním zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na troch trnavských sídliskách.

Hnedé smetné nádoby umiestnilo na Zelenečskej, Mozartovej a Šafárikovej ulici. V rodinných domoch sú tieto nádoby už dlhšie štandardom.

Pri triedení odpadu majú občania dbať na to, aby  nevhadzovali do nádob plastové vrecká a obaly. Len správne vytriedený odpad je možné následne skompostovať. 

Do hnedých odpadových nádob na bioodpad patria šupky a zvyšky ovocia a zeleniny, zvyšky chleba a pečiva, kávy a čajú, škrupiny orechov, rezané a izbové kvety vrátane zeminy či  zelené odpady rastlinného pôvodu.

Naopak, nesmú sa sem vyhadzovať živočíšne zvyšky potravín, tepeľne upravené potraviny, tekuté potraviny a mliečne výrobky, plienky, útierky, servítky, tiež nie uhynuté zvieratá a exkrementy ani iné biologicky nerozložiteľné odpady – obaly, vrecká, igelitky a pod.

„Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Je to práve kuchynský biologický odpad „vďaka“ ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach,“ uviedla v špecializovanom článku pre web odpady-portal.sk analytička WOOD & Company Eva Sádovská.

"Zároveň sa práve tento typ odpadu podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu (LFG), ktorý tvorí nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia," dodávajú autori článku na spomínej webovej stránke.
 

(sita, krj, tt)