Odtrhnutí z reťaze

BLOG - Za dverami | 18.8.2011, 22.50, Katarína Rosinová

„Typická Slovač!“ vykríkla kamarátka a utekala páchateľovi vyčistiť žalúdok. Boli sme na festivale.

Chlapec potúžený alkoholom práve vytrhol zo zeme farebný veterník na tyči, ktorý umožňoval orientovať sa v stanovom mestečku. Bez týchto pomôcok človek ľahko zablúdil. Chalan na jej nadávky reagoval posmešným pohľadom. Na jeho obranu, nebol jediný. Ďalší si odnášali do stanov matrace a sedacie vaky určené pre všetkých. Stavím sa, že keby boli menšie, zoberú si ich domov. Na inom, environmentálne cítiacom festivale zase ošklbali veľký záhon slnečníc. Pod vplyvom alkoholu, bez autority nad sebou ľudia strácajú zábrany. No s kamoškou celkom nesúhlasím, tentoraz sa Slovače zastávam. Dokonca by som povedala, že je to nič v porovnaní s rakúskym festivalom, ktorý má účasť vyše 160-tisíc ľudí. Vojny s natlakovanými plechovkami pív, prevrhnuté toi-toiky, váľanie sa v blate pri nich... A iné druhy sebadeštrukcie. Vrchol nastal v deň odchodu. Zatiaľ čo my sme si balili stany, niektorí mladí Rakúšania také starosti nemali. Všetko nechali na mieste a odišli. Potom prišlo búracie komando, zložené z ďalších tínedžerov, ktorí pozostalé stany palicami lámali, skákali do nich a neskutočne sa na tom bavili. Len sme krútili hlavami. Nemám rada filmy, v ktorých sa niečo bezdôvodne rozbíja, a zrazu som to mala v priamom prenose. Niektoré vlastnosti sú typické pre slovenskú náturu, no tuposť medzi ne nepatrí. Tá má totiž nadregionálny rozmer.