Keď boxoval Bábo, trnavská športová hala bola na nohách

ŠPORT - Bojové športy | 8.10.2020, 09.09, Ján Král

„Bábo, Bábo! Bábo!“ skandovalo sa svojho času v Mestskej športovej hale v Trnave. V hľadisku sa tiesnilo aj dvetisíc ľudí a užívalo si víkendové zápasy najvyššej boxerskej, vtedy ešte federálnej súťaže. Pästiarsky šport sa tešil aj na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch v Trnave veľkej popularite a medzi obľúbencov publika patril dnes 47-ročný Peter Biháry.

Boxer Peter Biháry dnes pracuje ako barman. Foto: Ján Král

reklama

Prezývku spomenutú v úvode dostal pre nižší vzrast a mladícky vzhľad tváre. Rodák z Hrnčiaroviec nad Parnou, kde dodnes žije, mal 16-rokov, keď sa začal venovať tomuto bojovému športu.

Ako prvý ho formoval tréner Jozef Toráč, neskôr jeho veľký vzor Jozef Tessényi.

Box mal vtedy v Trnave silné zázemie. V ringoch si čoraz väčšie renomé získavala nastupujúca generácia borcov ako Roman Polgár, Pavol Polakovič, Bruno Hauer, Ľudovít Fischer a ďalší.

reklama

Biháry mal rýchle a šikovné ruky, zvládal techniku úderov, bol mrštný, kondične vždy dobre pripravený a hlavne - v zápasoch víťazil.

Čoskoro dostal pozvánku do A-tímu TJ Atóm Jaslovské Bohunice, ktorý bol vtedy účastníkom najvyššej federálnej súťaže a mal hlavnú základňu v Trnave.

V družstve boli aj viacerí legionári z Mongolska, na ťažšie váhové súboje si do družstva vypožičiavali aj boxerov z iných klubov, Biháry sa však rýchlo stal jednou z kľúčových persón trnavského tímu v ľahšej váhovej kategórii.

"Zo zhruba šesť desiatok duelov som prehral len šesť, nikdy som to v ringu nevzdal. Najkrajšie bolo, keď ľudia kričali moju prezývku Bábo. To som si užíval. Do haly vtedy chodilo viac ľudí ako na futbal," vraví Biháry.

"Box je šerm pästí, je to ako tanec okolo súpera. Tí, čo sme boxovali v nižších váhových kategóriách, sme museli viac v ringu skákať. Ten, kto prišiel do ringu a iba natiahol ruku a začal sa len mlátiť, na tom to dnes aj vizuálne zbadáte. Na mne asi nie, vážne zranenie som nikdy nemal," vraví po rokoch usmievavý chlapík.

Za vyhraný zápas dostávali vtedy dvadsať korún. "S chalanmi z klubu sme si po zápasoch išli sadnúť do Hotela Karpaty alebo do Krymu, podebatovali sme, zasmiali sa. Bolo to o dobrej partii," spomína.

Biháryho kariéra bola intenzívna, úspešná ale i relatívne krátka. Skončil ako dvadsaťročný, keď ho sklamali viaceré veci. Na konte mal tri slovenské majstrovské tituly a druhé miesta na federálnej scéne. Ako mužnel, prešiel váhovými kategóriami od 48 do 57 kilogramov.

"Box je aj odriekanie. Nemal som čas ani na kamarátov či priateľku. Keď som si našiel partnerku v Hradci Králové, chceli za môj prestup veľa peňazí. Vtedy som sa rozhodol odísť. Tréner Edo Valachovič ma ešte požiadal o pomoc, potrebovali body do tabuľky, tak som si odkrútil ešte šesť ligových zápasov. Vždy som sa však pripravoval len týždeň pred zápasom, aj to mi ale stačilo, aby som vyhral."

Znechutilo ho fungovanie reprezentácie. "Keď sme išli na zápas do Nemecka, cestovalo nás osem boxerov a 40 funkcionárov... Nasľubovali nám hory-doly, budeš mať auto, kľúče od bytu, vraveli... A v realite sme nedostal nič."

Zarobiť si však dokázal boxom po súkromnej linke. "Pán Tessényi nám pomohol vybaviť zápasy v Rakúsku. Tam sme dostali za vyhraný súboj 2500 šilingov. Súpera som za 15 sekúnd zložil K.O. a bolo vybavené. Pravda, publiku sa to veľmi nepáčilo. Chceli vidieť dlhší zápas a hlavne verili, že sa bude dariť ich krajanovi. Čo už, boli sme lepší," usmial sa.

Momentálne sa živí ako barman v trnavskej Bokovke, vo voľnom čase sa doma venuje chovu exotického vtáctva.

Mrzí ho, že box v Trnave výrazne upadol. "Bolí ma z toho pri srdci. Chýba kvalitná liga, v ktorej by boli mestá zastúpené vo všetkých váhových kategóriách. Bol by som veľmi rád, keby sa podarila tradícia obnoviť."

Boxu sa síce už nevenuje, na exhibíciu by sa ale vraj ešte nechal nahovoriť.

"Stále ma láka zatrénovať si, zabúchať si do mecha. Ak by som ale aj mal opäť ísť do ringu, musel by som aspoň mesiac dopredu trénovať a so súperom by sme museli byť vyrovnaní vekovo. Proti mladíkom by som nemal šancu. Tí vydržia nepomerne viac."

A akú má radu pre mladých boxerov? "V prvom rade treba počúvať trénera. Na tréningu namiesto jedného úderu radšej nech spravia tri a nech myslia na obranu. Udrieť a odskočiť, udrieť a odskočiť... Zo svojej skúsenosti viem, že z dvesto úderov sa uchytila povedzme tretina, ale o tom to je. Box je šport, pri ktorom treba rozmýšľať a vedieť, kedy a ako urobiť výpad," uzavrel Biháry.