Priaznivci boxu smútia: Zomrel Štefan Brázdil, odchovanec trnavského ringu

ŠPORT - Bojové športy | 20.11.2020, 07.00, prispievatelia

Dlhoročný reprezentant a viacnásobný šampión výkonnostne napredoval najmä v prvoligovom Spartaku Dubnica nad Váhom pod trénerským dohľadom olympijského víťaza Janka Zacharu.

Štefan Brázdil. Foto: facebook.com/Slovenská boxerská federácia

Trnavské kríženie pästí medzi dvanástimi povrazmi má úctyhodnú históriu, už 96-ročnú.

Tomuto populárnemu olympijskému odvetviu sa nadlho upísal aj Štefan Brázdil (* 10. jún 1944, Trnava).

Žiaľ, o známom pästiarovi s familiárnou prezývkou Pepan, môžeme už niekoľko dní hovoriť iba v minulom čase. V pondelok 9. novembra nás totiž v Nitre navždy opustil.

Zaspomínajme si teda na Števa Brázdila, odchovanca trnavského trénera Ondreja Minárika, cez optiku jeho výrazného účinkovania v celoštátnych zápoleniach.

Zlatá éra v dubnickom drese

Talentovaného borca zo slovenského Ríma si najskôr povšimli funkcionári Spartaka Dubnica, dlhoročnej pästiarskej bašty v rámci federálnych súťaží.

V polovici šesťdesiatych rokov začal Brázdil nosiť najcennejšie medaily z vrcholných konfrontácií jednotlivcov.

Stal sa viacnásobným majstrom Slovenska i Československa. Dvere do reprezentačných výberov mu naplno otvorilo prvenstvo v majstrovstvách ČSSR 1965 na pôde Karlových Varov.

Tri kolektívne tituly

Ani najvyššie priečky dubnického tímu v prvej lige, s Brázdilom pravidelne na zápasovej súpiske, nenechali na seba dlho čakať.

Stalo sa tak v sezónach 1969, 1971 a 1972, keď zverenci Janka Zacharu (olympijský víťaz z Helsínk 1952) a Rudolfa Gondáša vyhrali najvyššiu celoštátnu súťaž mužských družstiev.

Každý sa raz narodí a zomrie. Na tom nič nezmeníme.

Keď však športovec odíde na večnosť s takou mimoriadne bohatou nádielkou telovýchovnej iniciatívy, akú za sebou zanechal Štefan Brázdil, niet pochýb, že široká verejnosť okolo ringu si ho navždy uchová v pamäti.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ