VIDEO: Ultras Spartaka zaplnili trnavské divadlo, po inscenácii spievali hercom chorále

ŠPORT - Futbal - Spartak | 4.12.2020, 10.51, Ján Král

Predstavenia Futbal alebo Bílý andel v pekle zožalo medzi ultras priaznivcami trnavského Spartaka veľký úspech.

Ultras rozvešali po divadle svoje vlajky. Foto: Ján Král

reklama

Tak toto tu ešte nebolo! Ultras Spartaka vo štvrtok večer zaplnili Divadlo Jána Palárika v Trnave.

Futbaloví fanúšikovia vypredali predpremiéru predstavenia Futbal alebo Bílý andel v pekle, ktorá je venovaná pamätnému zápasu v Rimavskej Sobote, kde Spartak  v roku 1997 prišiel v poslednom kole o majstrovský titul.

Ultras poňali účasť na divadelnej inscenácii svojsky. Po divadle rozvešali svoje zástavy, vytiahli vlajky a už pred začiatkom hry spievali chorály. 

reklama

Chytili sa aj počas viacerých pasáží hry, zapojili sa, začali skandovať a dopĺňali známe spartakovské skladby.

Na záverečnú kľaňačku herci asi len tak nezabudnú. Fanúšikovia začali mohutne tlieskať, následne spievať chorále, do ktorých zapojili aj trúbku a bubny a bola z toho veľká šou, ktorú si užívali spoločne s hercami.

Futbalový naturel sa nezaprie...

Ultras spievajú chorále pred predstavením:

Silný príbeh z Rimavskej Soboty

Futbal alebo Bílý andel v pekle vypovedá o kontroverznom zápase medzi Spartakom Trnava a Taurisom Rimavská Sobota z roku 1997.

Duel mal Trnave priniesť vytúžený majstrovský titul, no po neočakávanej prehre a neuveriteľnom inkasovanom góle zo záveru zápasu, získali titul napokon konkurenčné a finančne silné Košice. 

Na Gemer vtedy cestovali tisíce priaznivcov andelov, niektorých fanúšikov zasiahli udalosti stretnutia natoľko, že sa na ligový futbal už nevrátili.

Ďakovačka po predstavení:

Hra vychádza z rozhovorov s priamymi aktérmi zápasu s Rimavskou Sobotou, bývalými funkcionármi a hráčmi Spartaka Trnava.

Dokumentárne materiály pre tieto účely zozbieral Michal Jánoš, ktorý je už jedenásť rokov členom trnavského hereckého súboru. 

Zozbieraným materiálom dal dramatickú podobu Daniel Majling. Režisérom inscenácie je Ján Luterán.

Fišan, Šimon, Karhan, Pecze aj Bachratý

Scéna naberá počas predstavenia viacero významov, mení sa na ihrisko, nočný klub i zdemolovanú laminátovú strechu tribúnu na štadióne Rimavskej Soboty. Kostýmy sú inšpirované futbalovými dresmi a módou 90. rokov.

Zo stvárnených postáv možno identifikovať futbalistov Júliusa Šimona (Martin Kochan), Stanislava Fišana (Braňo Mosný), Miroslava Karhana (Martin Križan), trénera Karola Peczeho (Daniel Ratimorský) či prezidenta klubu Jozefa Bachratého (Miroslav Beňuš).

Michal Jánoš a Tomáš Mosný si zahrali fanúšikov Spartaka, ktorý dejom sprevádzajú. 

Postavy rozhodcov a funkcionárov stvárňujú Ingrida Baginová, Barbora Bazsová, Ivica Franeková a Petra Blesáková, ktorá v závere predstavenia prichádzajú do deja tiež ako vtedajší košický manažér Daniel Bartko s jeho povestným kufríkom.

V dialógoch zaznievajú mnohé legendárne vety, ktoré odzneli v médiách, ako napr. príhovor asistenta trénera Petra Zelenského v kabíne k hráčom.

Nechýbajú komentáre aktérov, ktoré boli po zápase alebo s odstupom času publikované.

Herci používajú tvrdý futbalový jazyk bez škrupúl aj so všetkými vulgarizmami a športovou hantírkou.

Divák sa pri inscenácii zasmeje aj zosmutnie. Kto pozná príbeh duelu v Rimavskej Sobote, pochopí súvislosti a príde si na svoje.

Hra sa začína prológom, kde hráči kľačia po prehranom zápase. Časť zo slov postavy Ďusa: "Povedal som, že do tohto mesta už nevojdem. O tri roky na to hráme s Trnavou o titul. Pozriem sa na vylosovanie posledného kola - Rimavská Sobota! Dop..e! Do pekla idem..."

Michal Jánoš: Pre fanúšikov môže byť predstavenie arteterapiou

Pod hrou Futbal alebo Bílý andel v pekle majú výrazný podpis jej autori Daniel Majling a Michal Jánoš. Druhý menovaný si zahral aj úlohu dobrosrdečného fanúšika, ktorý vie o Spartaku všetko a cestoval aj na zápas v Rimavskej Sobote.

Začneme od konca. Čo hovoríte na reakciu publika po predstavení?
- Takú ďakovačku už nezažijeme... Je to krásne. Vždy som chcel hrávať futbal. Keď som bol fandiť Slovensku vo Francúzsku na európskom šampionáte, tam som zažil, čo to tá masa je, akú to vie vyvolať emóciu. A teraz zažívam, aké to je, keď nám robia ďakovačku diváci takýmto spôsobom.

V eufórii som sa cítil už pred predstavením, keď sme počuli, ako diváci spievajú chorále. Chodil som tu vysmiaty ako Mickey Mouse. Bola to pre mňa obrovská satisfakcia, keďže som sa ako spoluautor podieľal na scenári. Tým viac to človek vníma a čaká, aká bude prvá reakcia. Potešilo ma to.

V predstavení si nájde každý niečo, aj ten, kto nie je fanúšikom futbalu. V prvom rade je to ale určené pre priaznivcov Spartaka. Pre tých, ktorí si ten osudný zápas pamätajú, to môže byť ako arteterapia - liečenie umením.

Väčšie ocenenie ako skandovaný potlesk sme dostať nemohli.

Michal Jánoš počas záverečnej ďakovačky.

Chodievate na trnavský futbal?
- Fandil som ako malé dieťa, práve v spomínanej ére. Nikdy som ale nebol v Trnave osobne, až pokiaľ som nenastúpil do divadla. Priznám sa, že zatiaľ som bol len dvakrát, keď hrali Európsku ligu.

Nie je to však preto, že by som mužstvu nedržal palce, ale popri povolaní herca mi to časovo nevychádza. Bol som však na zápase s Legiou Varšava a to priamo v kotli.

Prišiel za mnou jeden pán a hovorí mi: "Nechcem ta neočut! Tu sa fandí!" Spoznali ma tam viacerí ako herca z divadla a bol to príjemný zážitok.

Ultras publikum, ktoré ste mali na predpremiére, je špecifické. Zrejme ste počítali s tým, že počas predstavenia môžu byť rôzne reakcie, ktoré aj prišli...
- Rátali sme, že toho bude ešte viac. Obávali sme sa trochu, že možno naše podanie nezoberú fanúšikovia za svoje, či nebudú nadávať a či nie sú po rokoch ešte veľmi nahnevaní na to, ako to dopadlo.

Ale mám pocit, že možno prvýkrát si vypočuli aj inkriminovaných hráčov a pochopili, že tiež sú to ľudia, ktorých to naozaj mrzí. Možno to upokojí staré rany a to by na tom bolo to krásne.

Herci si emócie po predstavení užívali spolu s divákmi.

V predstavení sú viaceré humorné momenty, ktoré vyplývajú z charakteristík deja a postáv. Ľudia, ktorí osobne poznali stvárnených ľudí, im asi veľmi dobre rozumia...
- Režisér Ján Luterán veľmi dobre využíva rytmus, nadhľad, grotesku, v niečom aj filmovú grotesku. Toto sú jeho domény a silné stránky. Bolo veľmi prínosné, že to do tejto témy vložil, aby hra nebolo len o futbale, ale aby odrážala aj dobu 90-tych rokov. Inscenácia začína ako veselohra a postupne sa z toho stáva väčšia a väčšia tragédia. 

Pre dotknuté postavy z trnavského Spartaka to môže byť kontroverzné predstavenie. Neobávate sa trochu reakcií ľudí, ktorých sa predstavenie priamo týka?
- Robil som rozhovory s viacerými zainteresovanými. Inscenácia nechce nikomu ubližovať, alebo niekoho obviňovať. Po tých rokoch všetci hovoria, že to mrzí a bolí. Z bolesti sa ľudia zvyknú obviňovať, hľadať vinníka, prečo to nevyšlo.

Chceli sme ponúknuť výpovede ľudí, ktorí sú všetci z toho dodnes smutní. Ak by chcel niekto hľadať vinníka, je to podľa mňa o tom, že sa ani po rokoch nezmieril s bolesťou.

Dúfam, že všetci spomínaní v hre to prijmú tak, že nechceme jatriť rany, naopak, ide nám o to, aby sme zbližovali.

Fanúšikovia dlane nešetrili.

Martin Kochan: Spartak je v Trnave fenomén, ale takú kľanačku som ozaj nečakal

Herec Martin Kochan stvárnil postavu jedného z najlepších hráčov vtedajšej éry Júliusa Šimona.

Ako sa vám hralo pred netradičnou kulisou?
- Mám normálne zimomriavky. Nikdy som to nezažil a asi tak skoro ani nezažijem. Je to niečo neuveriteľné. Dobre viem, aký je Spartak fenomén v Trnave, ale toto som ozaj nečakal. Je to neskutočné. Mali sme asi 15 minút kľanačku, kde sa spievali chorále klubu. Som dojatý.

Ultras Spartaka sú pre hercov v divadle vskutku netradičným publikom. Bolo to pre vás špeciálne, hrať pred takouto kulisou?
- Určite to bolo špeciálne, pretože fanúšikovia Spartaka vedia o klube takmer všetko. Boli sme radi, že im môžeme túto inscenáciu pripraviť a zahrať. Myslím si, že to prijali dobre. O futbale sa v Trnave neustále hovorí. Aj keď je stvárnená téma možno trochu ponurá, všade je vždy nádej. Zrejme to splnilo očakávania, aké len mohlo.

Martin Kochan stváril futbalistu Júliusa Šimona.

Vnímali ste tému nezabudnuteľného zápasu v Rimavskej Sobote aj doteraz, alebo ste sa ňou začali zaoberať až pri nacvičovaní hry?
- Futbal sledujem, v roku 1997 som však mal asi šesť rokov... Podrobnosti som teda nevedel. Evidujem to a vedel som, že niečo také, možno nekalé, sa stalo. Pozreli sme si to, videli sme aj videá o zápase, takže mám teraz prehľad pomerne veľký.

Ide o kontroverznú tému. Neobávate sa, že sa niektorých stvárnených postáv dotkne?
- Určite treba brať do zreteľu, že ide o hru. Nie je písaná preto, aby provokovala, ale skrátka udala fakty, ktoré sú tu. Vyzdvihli sme aj pozitíva, takže si nemyslím, že je to nejakým spôsobom provokatívne a na kľanačke sme to mohli vidieť, keď fanúšikovia zostali 15 minút a spievali sa chorále. Každé mužstvo má svoju Achilovu pätu, nie je to nič ojedinelé. Treba na tom v Spartaku do budúcna robiť, aby boli čo najväčšie úspechy, aby futbal napredoval a všetci mali z neho radosť.

Hrali ste postavu Júliusa Šimona. Poznáte sa osobne?
- Keďže som člen MUFUZY (Mužstvo futbalových zázrakov zložené zo známych osobností, ktoré hráva exhibičné zápasy, pozn. red.), s Ďusom som sa práve tam stretol. Bolo to asi pred rokom, alebo dvoma, keď sme dokonca bok po boku odohrali zápas. Vtedy som ešte nevedel, že raz stvárnim práve jeho. Musím mu napísať. 

Pozvete ho na ďalšie predstavenie?
- Určite áno, MUFUZA už o tom vie, takže ak si objednajú lístky a prídu, budem len rád.

Do divadla po dlhom čase môžu chodiť ľudia. Ako vnímate situáciu, že sa po čase opäť uvoľnili opatrenia v súvislosti s koronavírusom?
- Pre nás hercov je to absolútne super. Trvá to už dlhú dobu. Pre nás je situácia zložitá, pretože hráme pre ľudí a jednoducho, ak s nimi nie sme v kontakte, akoby sme boli vyhorení a vypnutí. Ja som nesmierne rád a ešte k tomu, keď prišlo takéto fanúšikovské publikum a vznikla tu jedna veľká rodina.

Pôjdete sa po ďalšom uvoľnení pozrieť aj vy na futbalový zápas?
- Jasné, na futbal chodím. Do Trnavy som zavítal na slovenskú reprezentáciu, bol som aj na Spartaku. Neuveriteľne sa teším. Človek si to bude teraz ešte viac vážiť, takže pôjdem na zápasy častejšie.

Trúfnete si zájsť aj do kotla?
- Určite. Keď sa hrala Európska liga, bol som na zápase s Crvenou zvezdou Belehrad v kotli. Takisto so Slovanom. Dúfam, že sa vidíme čoskoro.