Na Slávii padli maximá v chôdzi, na trati bol aj olympionik Matej Tóth

ŠPORT - Atletika | 6.12.2020, 18.44, prispievatelia

Celkový triumf putuje do Českej republiky, zo Slovákov bol najlepší Michal Morvay.

Na Slávii padli maximá v chôdzi, na trati bol aj olympionik Matej Tóth

Matej Tóth v čele chodeckého pelotónu, za ním slovenský víťaz Michal Morvay. Foto: Ján Král

reklama

Majstrom Slovenska v chôdzi na 50 kilometrov sa v sobotu na štadióne trnavskej Slávie stal Michal Morvay z Dukly Banská Bystrica.

Trať zvládol s časom 4:00:54,30 h. O viac ako dve minúty pritom vylepšil svoj osobné maximum z talianskeho šampionátu v Reggiu Emilia z roku 2018.

Úctyhodných 125 kôl na 400 metrov dlhom conipurovom ovále Mestského atletického štadióna Antona Hajmássyho v Trnave najrýchlejšie zvládol Čech Vít Hlaváč (3:56:28,40 h), ktorý sa stal celkovým víťazom podujatia.

reklama

Morvay sa zapísal do štatistík slovenskej chôdze historickými výkonmi. Prvú polovicu trate prešiel za 1:58:20,59 h, čím o takmer päť minút vylepšil doterajší rekord Evžena Zedníka ešte z roku 1972!

Na 35. kilometri pridal ďalšie historické maximum 2:45:42,20. Päťdesiatsedem rokov starý top výkon Michala Spišáka vylepšil o skvelých 24 minút!

Štartovalo sa ráno o deviatej, chodci sa na ovále točili viac ako štyri hodiny.

Tóth si dobre zatrénoval

Prvých 20 kilometrov absolvoval s pelotónom aj popredný slovenský chodec Matej Tóth, ktorý ešte len začína s prípravou na olympijské hry 2021 v Tokiu.

Po októbrových pretekoch v Dudinciach si dal niekoľko dní úplne oddych, potom začal s aktívnym pohybom. Zásadná príprava ho čaká v januári a februári.

"Bol to pre mňa taký vytrvalostný testík. Bolo to náročné, nie som ešte zvyknutý na takúto záťaž, v príprave som len druhý týždeň. Nebyť podujatia, išiel by som asi voľnú šestnástku. V chladnom vetre to nebolo jednoduché, ale som rád, že som chalanom mohol pomôcť. Každé kolo bolo pre nich plusom, skúsil som preto dvadsať kilometrov. Bol to kvalitný tréning, teším sa na ďalšiu robotu," povedal Matej Tóth.

Matej Tóth ťahal pelotón dvadsať kilometrov.

Dukla kráľovala aj medzi dvadsiatkármi

Zo slovenského šampionátu dvadsiatkarov si z Trnavy odniesol zlaté medaily reprezentačný tandem banskobystrickej Dukly.

Medzi mužmi triumfoval Miroslav Úradník časom 1:25:37,80 h a ženské zlato získala Mária Katerinka Czaková (1:38:16,70 h).

(krj, lies)

foto: Ján Král

Atletická chôdza zapustila v Trnave hlboké korene

(Exkurz do histórie chôdze v Trnave očami JAROSLAVA LIESKOVSKÉHO)

Študent strojníckej priemyslovky Jozef Burcl koncom päťdesiatych rokov zasadil chodecký strom do úrodnej pôdy.

Medzi tradičné odvetvia kráľovnej športov už dávnejšie vstúpila v Trnave atletická chôdza.

Podiel na tom mal študent tamojšej SPŠ Jozef Burcl. Od roku 1958 sa vo chvíľach školského voľna naplno venoval behom na stredné trate a chôdzi.

Získala si ho iniciatíva trstínskeho rodáka Františka Petroviča. Úspešný priekopník športovej chôdze z neďalekej dediny si na konto zapísal viacero cenných výsledkov.

Napríklad v polovici júna 1956 obsadil vo Švajčiarsku 30. priečku v 72-člennom poli kvalitne zaplnenej konfrontácie poštových doručovateľov.

Petrovičov príklad privábil do športového prostredia v slovenskom Ríme mnohých nasledovníkov z trnavskej priemyslovky.

V tréningovej skupine J. Burcla sa do lákavého chodeckého diania zapojilo aj viacero mladších spolužiakov.

Tiež patril medzi nich Ľudovít Žambokréthy. Stal sa vôbec prvým Trnavčanom, čo na jar 1960 získal v dorasteneckých majstrovstvách Československa chodeckú medailu.

Z poděbradskej trate si Burclov zverenec vtedy, pred šesťdesiatimi rokmi, priniesol bronzovú poctu.

Trnavské semifinále Svetového pohára

Dovoľ, milý čitateľ, za priehrštie osobných spomienok od autora tohto foto-riportu.

Z pozície organizátora, športového žurnalistu a moderátora som sa v chodeckom hnutí pohyboval v období 1972-2002.

Prvý raz ma populárna disciplína oslovila v máji 1972, keď šéf Trnavského hlasu Milan Jurina mi ako začínajúcemu redaktorovi patronátneho okresného týždenníka zveril dekorovanie najrýchlejších aktérov 4. ročníka Trnavskej dvadsiatky.

Čas plynul ďalej. Naše starobylé mesto sa nadlho stalo jednou zo slovenských bášt atletickej chôdze.

Vrcholná udalosť prišla v sezóne 1983: Telovýchovná jednota Pozemné stavby Trnava - pod predsedníckou taktovkou Eduarda Meluša - usporiadala pamätné semifinále Svetového pohára.

Chodecká prítomnosť na Slávii

Z historického centra Trnavy a čiastočne aj z lesoparku Kamenný Mlyn sa nezabudnuteľné kapitoly športovej chôdze neskôr presťahovali do areálu Slávie v lokalite Na rybníku.

Premiéru sme tu usporiadali v septembri 2002 pri slávnostnom otvorení zrekonštruovaného mestského atletického štadióna.

Chodecká rodina odvtedy súperí v lokalite Na rybníku o body do celoštátnej ligy mužských a ženských družstiev, alebo v rámci majstrovských zápolení.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ