Nový kôň, starý hrad
RELAX - Tipy na výlet | 26.8.2011, 00.00, Katarína Rosinová
Je jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe a dovolím si tvrdiť, že naším najkrajším hradom.
Náš najkrajší hrad sa oplatí navštíviť, aj keď je takmer na druhom konci republiky. FOTO: Matúš Kozlík
Napriek týmto superlatívom sa stavím, že mnohí z vás ho ešte nenavštívili. Predsa len, od Trnavy je to dobré štyri hodiny cesty autom. Ja sama som sa tam prvýkrát dostala až toto leto. Hore strmou asfaltkou, ktorá vedie k nádvoriu, sme vyšliapali tesne pred šiestou večer. Stihli sme posledný vstup. Potrhané búrkové mraky nad zrúcaninou ju robili ešte krajšou a monumentálnejšou. Sprievodcu nám ako malej skupinke nepridelili a o tom, že v päťeurovom vstupnom je zahrnutý aj audiosprievodca sme nevedeli, tak sme si pomohli sami. Našťastie, vo vnútri hradu je aj expozícia o jeho histórii. Dozvedeli sme sa, že ho postavili pravdepodobne začiatkom 12. storočia. Spočiatku mal funkciu pevnosti, neskôr sa stal sídlom spišského župana. V druhej polovici 15. storočia dal hrad prestavať nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť reprezentačné šľachtické sídlo. Vybudoval palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. Do roku 1780, keď hrad zhorel do tla, sa tu vystriedali viacerí panovníci. No nie všetko na tomto hrade je staré. Pri pohľade zhora zaujme kamenný múr zvláštneho tvaru. Je to geolyf koňa z keltskej mince, ktorý tu pred tromi rokmi nainštaloval Austrálčan Andrew Rogers.
Hriešnu ruku odťať!
Keď sa dosýta pokocháte výhľadom na spišskú prírodu a váš fotoaparát sa nasýti slnečných lúčov, presvitajúcich cez niekdajšie okná a dvere majestátneho hradu, ešte stále je na čo pozerať.
V hradnom komplexe sa nachádza niekoľko expozícií. Obzvlášť pútavá je mučiareň so všetkými morbídnymi nástrojmi. Ako sa používali, prezradia nákresy na stenách. Bičovanie, drvenie palcov rúk a nôh, lámanie v kolese, upálenie zaživa, napichnutie na kôl, sťatie a iné tresty sa udeľovali za spáchané hriechy. Veru, lepšie bolo sekať dobrotu a riadiť sa veľavravným heslom: Keď ťa tvoja pravá ruka nahovára k hriechu, odtni ju a odhoď preč. Zaujímavá je aj hradná kuchyňa s dobovým vybavením. Nahliadnuť môžete do stredovekej kuchárskej knihy a dozvedieť sa, že víno išlo takmer do každého jedla a lupienky z ruží boli obľúbenou pochúťkou. Predkovia rozhodne nešetrili na masti a masle a spotrebovali aj kosti z hydiny či šupiny z rýb. Mnohé vtedajšie pochúťky by sme asi do úst nevzali.
reklama
Špeciality hradnej kuchyne by dnešní gurmáni neocenili. Foto: Katarína Rosinová
Lietajúce mravce
Na Spišskom hrade môžete stretnúť popri množstve domácich a zahraničných turistov aj obyvateľov zvieracej ríše. Na niektorých upozorňujú tabule. Lietajúce mravce, ktoré však nie sú nebezpečné, sme nevideli. V najvyššej veži hradu s názvom Nebojsa ich vraj zvyknú byť celé roje. Ďalšia tabuľa varuje, že chytať a kŕmiť sysle je zakázané. Dolné nádvorie je celé prevŕtané syslími norami a keď sme sa lepšie prizreli, chránených hlodavcov vo veľkosti potkanov tam pobehovali desiatky. Pre turistov sú atrakciou.
Spišský hrad je krásny počas celého roka, no počas hlavnej sezóny ponúka aj bonusy ako sobotňajšie nočné prehliadky či víkendový sprievodný program. Hrad je od roku 1993 na zozname UNESCO a spolu s ním aj okolité pamiatky: kostol Ducha Svätého v Žehre, Spišská Kapitula, chránené travertínové územia Dreveník a Sivá Brada. V roku 2009 k nim pribudlo aj mesto Levoča a dielo Majstra Pavla. Pri výlete na Spiš si určite pozrite všetky.
Ako sa ta dostať?
Z Trnavy cez Banskú Bystricu do Popradu, pokračovať na Prešov. Prejdete Levočou a cca kilometer pred Braniskom ste v cieli. Z parkoviska pod hradom je to hore asi desať minút.