Trnavské rybníky
reklama

Číslo 17 v Horných Orešanoch na počesť Jakuba Hodulíka vyradia zo sady dresov

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 14.12.2020, 19.21, Ján Král

Výborný a veselý chlap, dobrý typ do partie, líder vo futbalovom tíme a rodinne založený človek, ktorý by pre manželku a ročného syna urobil všetko. Tak opisujú Jakuba Hodulíka z Horných Orešian, ktorý z piatka na sobotu nečakane zomrel, jeho kamaráti. Jeho náhly odchod bol šokom, veď mal len 27 rokov a celý život pred sebou...

Číslo 17 v Horných Orešanoch na počesť Jakuba Hodulíka vyradia zo sady dresov

Jakub Hodulík (vľavo) nosil v Horných Orešanoch na drese číslo 17. Foto: archív PM

 

Ešte v piatok večer si vymieňal veselé správy s kamarátmi cez chat. Všetci sa tešili na sobotné naplánované stretnutie partie. Nič nenasvedčovalo tomu, že by mal nejaký problém. 


Ranná správa o tom, že ho zradilo srdce, prišla ako blesk z jasného neba. Blízki a kamaráti sa z nej doteraz neotriasli, nik nemôže uveriť, že už nie je nažive.


„Bol to chlap plný života a snov. Miloval futbal, svoju rodinu, bol zodpovedný a starostlivý otec jeden a pol ročného Jakuba. S manželkou Patríciou si plánovali postaviť dom. Sníval o pokojnom rodinnom živote, išiel krok za krokom. Po ľudskej stránke išiel príkladom, ešte aj počas pandémie dodržiaval všetky zavedené pravidlá. Stále nemôžem uveriť, čo sa stalo," vraví smutným hlasom Jakubov blízky kamarát a spoluhráč z Horných Orešian Patrik Malý.

 

Svojich kamarátov mal Jakub (v hornom rade druhý zľava) veľmi rád. Foto: archív PM

 


Jakub s futbalom začínal v trnavskom Spartaku, v klube pôsobil takmer do ukončenia dorasteneckého veku.

 

Neskôr sa presunul do bratislavského Interu, potom do Báhoňa a naposledy hrával futbal za rodné Horné Orešany. Tie svojho času aj trénoval a venoval sa tu tiež mládeži.


Hoci si už nekládol vo futbale veľké športové ciele, vzdelával sa ako tréner. Mal urobenú licenciu UEFA B.

 

Archívna fotografia zo začiatkov v trnavskom Spartaku. Foto: archív Denisa Kopúnka

 

 

Práve s Patrikom Malým, ktorý dnes koučuje kategóriu U15 v Spartaku Trnava, spolu v minulosti viedli žiacke kategórie Senca. 


"Začínali sme ako tréneri u žiakov v Horných Orešanoch, potom sme boli spolu v Senci. Trénerstvo ho lákalo, hoci neskôr od toho upustil a sústredil sa na prácu v ich rodinnej firme, stále sme rozoberali futbal a dával mi rôzne trénerské nápady. Často mi radil, nech tak neprežívam futbal, ako by to bolo všetko. Dokázal odľahčiť aj napätú situáciu. Vravel, že si treba trochu užiť aj život, to vedel plnými dúškami," spomína Malý.

 

V Horných Orešanoch bol svojho času aj trénerom A-mužstva. Foto: Ján Král

 


V Horných Orešanoch bol Jakub Hodulík rešpektovaným futbalistom.

 

Patril k ťahúňom tímu, v národnom pohári nastúpil aj v zápase v ktorom TJ Iskra v lete 2018 hostila Slovan Bratislava.


V pamätnom dueli síce Hornoorešanci prehrali, pre neoprávnený štart Marina Ljubičiča však napokon cez belasých postúpili.


"Ako veľký spartakovec si tento postup neskutočne užíval,“ usmieva sa pri spomienke.

 

Nastúpil aj v pamätnom zápase so Slovanom Bratislava. Na fotografii v súboji s Filipom Hološkom. Foto: Ján Král

 


"Držal sa kréda: Bez emócií nie je futbal. Do zápasov dával kus seba. Rozhodcovia ho možno za emócie niekedy nemali v láske, bol to však víťazný typ. Vždy pristupoval k životospráve zodpovedne, aj keď už išlo iba o dedinský futbal. Zo Spartaka bol naučený poctivo trénovať. Nič nepodceňoval. Mladí hráči k nemu vzhliadali, lebo mal skúsenosti, brali ho šéfa."


Posledná rozlúčka s Jakubom Hodulíkom sa uskutoční v utorok 15. decembra o 14:00 v kostole v Horných Orešanoch, kde bude svätá omša a následne pohreb na obecnom cintoríne.


Do budúcna si chcú v Horných Orešanoch Jakubovu pamiatku pripomínať futbalovým memoriálom.

 

"Bavili sme sa už aj v rámci tímu, že by sme chceli číslo 17 na jeho pamiatku definitívne vyradiť zo sady hornoorešianskych dresov," dodal Malý.

 

Na spoločnej fotografii s hráčmi Horných Orešian. Foto: archív TJ Iskra

 

 

Spolužiak Dobrivoja Rusova 

Jakub Hodulík vyrastal v trnavskom Spartaku po boku futbalistov z ročníka 1993, z ktorých si viacerí neskôr zahrali aj ligu. Najlepším príkladom je Dobrivoj Rusov, ktorý je momentálne brankárom a kapitánom bílích andelov.


"Nechcel som tej správe veriť, som z toho stále v šoku. Bol to môj spolužiak zo základnej i strednej školy. Boli sme kamaráti, on nemal s nikým problém. Pamätám si ho ako dobrého a zodpovedného chalana. Dobre sa učil, popritom stíhal futbal. Naposledy sme sa videli dva roky dozadu na stretávke zo školy, mali sme priestor na debatu. Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo," povedal Dobrivoj Rusov.

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama
cale clinic
reklama