Trnavské rybníky
reklama

Na Mórica nie sú peniaze

RELAX - Reportáže | 27.8.2011, 00.00, prispievatelia

O známom slovenskom dobrodruhovi, cestovateľovi, objaviteľovi, kolonizátorovi, spisovateľovi a kráľovi Madagaskaru sa deti na africkom ostrove učia dodnes. V Poľsku je dokonca jeho dielo Pamäti a cesty zaradené v povinnej literatúre pre základné školy.

Na Mórica nie sú peniaze

Veľkého rodáka vo Vrbovom viditeľne pripomína len pamätná tabuľa či reštaurácia u Mórica. FOTO: Júlia Kampfová

reklama

 

Na Slovensku rodák z Vrbového až taký veľký úspech nemá. Ulicu s jeho menom nájdete v rôznych veľkomestách, napríklad vo Viedni. V Budapešti je ich hneď niekoľko, no na Slovensku ulicu pomenovanú po Madagaskarskom kráľovi ani Google nenašiel. Jediné námestie pomenované po Móricovi Beňovskom je v Poprade. Múzeum v jeho rodnom mestečku síce je, no dostať sa doň nie je možné vždy.
Rodný dom Beňovského začali obnovovať v roku 1966. V kúrii neskôr vytvorili prezentáciu dejín mesta a osobností z Vrbového, hlavne Mórica Beňovského. „Bohužiaľ, sme malé mesto. Nemáme peniaze na to, aby sme v múzeu niekoho stabilne zamestnali, takže záujemcov či turistov po kúrii sprevádzame len na požiadanie,“ hovorí Ľubomír Bosák, ktorý sa spolu s kolegom Patrikom Kýškom postaral o slovenský preklad diela Pamäti a cesty Mórica Beňovského. „Chodia sem hlavne žiaci z rôznych kútov Slovenska v rámci koncoročných výletov. Ak chce niekto múzeum navštíviť, stačí sa vopred telefonicky ohlásiť,“ dodáva.


Posmrtný bestseller
Jeho dielo Pamäti a cesty bolo svetovým bestsellerom osemnásteho storočia. „Móric Beňovský ho podľa názoru odborníkov nenapísal ako literárne dielo, skôr ako propagačný materiál. Pomocou neho si chcel získať jednu z vtedajších mocností, aby mohol na Madagaskar znova vycestovať,“ konštatuje Ľubomír. Dielo bolo písané trochu nadnesene, prikrášlene... Jednoducho propagandisticky. „Za jeho života tieto pamäti nevyšli. Až štyri roky po jeho smrti. Najskôr v Anglicku, a neskôr boli preložené približne do päťdesiatich jazykov,“ informuje. Dlhý čas bol najprekladanejším slovenským autorom. „V slovenčine Pamäti a cesty vyšli prvýkrát v roku 1808 a neskôr v roku 1966. No vždy to bol len výber z hlavných kapitol. Teraz sa nám prvýkrát podarilo vydať preklad z originálneho francúzskeho rukopisu,“ hovorí Ľubomír Bosák. Prvé dve vydania boli preložené z nemeckého prekladu. Veľmi nepresne. „Toto je prvý preklad z originálu. S kolegom Patrikom Kýškom sme dielo priplavili do tlače,“ dodáva.
 

reklama

Salónik vo vrbovskom múzeu. FOTO: archív Hlasu Vrbového

 

Slovenský závet
V diele je okrem prekladu zaujímavá obrázková príloha. Slovensko bolo v jeho časoch súčasťou Uhorska. Dnes preto v mnohých krajinách považujú Mórica Beňovského za rodeného Maďara. O jeho slovenských koreňoch však svedčí nejeden úradný dokument. „Jeho rodina bola zžitá so slovenským prostredím. Aj jeho matka napísala závet v slovenčine. Brali to ako samozrejmosť,“ konštatuje Ľubomír. V knihe nechýbajú ani záznamy z matriky. Zaujímavé je, že kým mali ostatní v matrike po jednom mene, to Móricovo sa ledva vošlo do riadku. „Móric Beňovský si dokonca sfalšoval rodný list. Pridal si päť rokov,“ hovorí. Možno aby zvýšil svoju dôstojnosť, a možno to potreboval, aby mohol vo Francúzsku získať vyššiu funkciu.
„Nikomu pred ním sa nepodarilo, aby sa stal hlavným hrdinom divadelných či literárnych diel západoeurópskych umelcov. Neboli to špičkové diela z hľadiska dnešnej kritiky, no v tých časoch boli naozaj veľmi obľúbené“ dodáva.

Madagaskarský kráľ
Gróf Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský sa narodil 20.9.1746 vo Vrbovom. Množstvo mien vystihuje jeho osobnosť. Bol plukovníkom francúzskej, veliteľom poľskej či dôstojníkom rakúskej armády. Na Madagaskare začal budovať mesto Mauritania, ktoré nazval podľa seba. Prvýkrát sa na Madagaskare zastavil, keď sa mu podarilo utiecť z vyhnanstva na Kamčatke. Cez severný Pacifik sa plavil o sedem rokov skôr ako vychýrený James Cook. Druhýkrát ostrov navštívil, keď v roku 1776 zastupoval Francúzsko. Neskôr prišiel ako zástupca Anglicka obchodovať s otrokmi. Na zotročovaní domorodcov sa však nechcel obohatiť. Chcel sa stať ich vodcom, aby ich mohol lepšie chrániť pred otrokármi. Obchodníkom namiesto otrokov ponúkal suroviny. Za jeho vlastnosti a činy si ho domorodí vodcovia zvolili za kráľa kráľov. Francúzske námorné ministerstvo však poslalo výpravu, ktorá na Mórica Beňovského zorganizovala tajný útok. Pravdepodobne sa im nepáčilo, že svoju ríšu buduje mimo francúzskej správy. Rodák z Vrbového zomrel 23.5.1786 a je pochovaný na Madagaskare.
 

 

JÚLIA KAMPFOVÁ

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama