Na tabule pre slávne osobnosti by Trnava nemala dosť bronzu

RELAX - Na ulici | 3.9.2011, 00.00, prispievatelia

Stopy dávnych vyberačov mestských daní za nehnuteľnosti, dobytok, zásoby zbožia alebo vína zaviedli skupinku nadšencov trnavských dejín k rekonštruovanej budove bývalého detského domova.

Kedysi slávna Halenárska ulica. Sídlila tu aj kníhtlačiareň Václava Jelinka.

Kedysi tu v ústí Halenárskej ulice na mieste neskoršieho seminára stál dom palatína Mikuláša Esterháziho s veľkou záhradou s ovocnými stromami. V susedstve mecéna stavby Kostola sv. Jána býval aj jeho dvorný staviteľ Peter Spazzo. No nechajme hovoriť sprievodcu skupinky františkána Georgia.

Z drevenej záhrady
„Spomínate si na právnika ostrihomskej kapituly Lukáša Péčiho?“ prekvapil nás ako učiteľ v škole kontrolnou otázkou náš sprievodca. „Ako spolupracovník Mikuláša Telegdiho pre jeho tlačiareň vytvoril aj množstvo drevorezov. Na niektorých zobrazil rastliny, pestované vo vlastnej záhrade, i samotnú záhradku s idylickou scénkou svojej manželky s ich dvoma deťmi. Býval v týchto miestach pol storočie pred palatínom a jeho slávnym staviteľom. Ovocie, ktoré Esterházi posielal z Trnavy na hrad Forchenstein manželke a deťom, teda pochádzali zo záhrady, ktorú do dreva vyryl Péči.“

Kto by to ustrážil
Kvôli lešeniu, zaberajúcemu celý chodník pred Stefaneom, sme stáli pred bývalým východným krídlom uršulínskeho kláštora na druhej strane cesty, a fráter Georgius pokračoval. „Ak by sme na každý dom v Trnave, kde žila významná osobnosť, dali bronzovú pamätnú tabuľu, nemali by sme dosť policajtov na ich ustráženie. Napríklad neďaleko od palatína Esterháziho, možno v týchto miestach, býval iný kráľovský úradník, kráľov radca a hlavný dverník Gabriel Erdődy de Monyorókerék et Monoszló.“
Gróf Gabriel tu vlastnil hneď dva domy, za ktoré platil ročnú daň dvadsaťštyri zlatých. Pred ním tu žil istý gróf Turi. Pravdepodobne ide o Štefana de Középtúr, teda zo Stredných Turoviec pri Leviciach. Jeho manželkou bola barónka Judita Amadeová de Várkony, čiže z Vrakune. Judita prežila grófa Štefana Turiho, aj druhého manžela, ktorým bol najvyšší kráľovský komorník Ján Pálfi de Erdőd. V máji 1646 Judita ovdovela druhýkrát a už o rok stála pri oltári do tretice. Jej posledným manželom bol iba 32-ročný vdovec Gabriel Erdődy.

Pustovníci u Judity
O tri roky barónka z Vrakune opäť ovdovela a takto ju spomínajú aj ďalších dvadsaťdva rokov daňové registre. Už dva roky po smrti jej tretieho manžela sa do jej domu, zálohovaného na päťtisíc zlatých, nasťahovali dvaja kňazi z rádu sv. Pavla prvého pustovníka – pavlínov.
„Rok 1652 je aj rokom ich príchodu a usadenia sa v Trnave,“ spresnil nám fráter Georgius. „Kostol na dnešnej Paulínskej ulici, odňatý kalvínom, dostali od mesta až o pol storočia neskôr. Z Juditinho domu sa stala ich prvá rezidencia. Dom sa nachádzal zrejme tu neďaleko na Dolnopotočnej alebo na začiatku Paulínskej ulice, vieme len, že severne od ich neskoršieho kostola. Škoda, číslovanie domov ešte nebolo zavedené a názvy ulíc neboli oficiálne, požívali sa skôr orientačne a často sa menili podľa novej udalosti, terénu, stavby...“

Štrnásťročná panička
Georgius sa zhlboka nadýchol a pokračoval: „Judita Amadeová za svoje nehnuteľnosti na Halenárskej ulici platila na rozdiel od svojich susedov dvojnásobok, čiže dvadsaťštyri zlatých, aj v roku 1556. Poslednému manželovi porodila syna Krištofa, ktorý sa neskôr stal strážcom kráľovskej koruny. Medzi piatimi deťmi jej nebohého manžela Gabriela Erdődyho bol aj Juraj z prvého manželstva s grófkou Máriou Pálfiovou. V rodičovskom dome na Halenárskej ulici sa Juraj často nezdržoval, nedovoľovala mu to vysoká kráľovská funkcia krajinského sudcu. Občas tu pobývala jeho prvá manželka, rodáčka zo Šarišského hradu grófka Alžbeta Rákociová de Felsővadás. Vydala sa za Juraja iba štrnásťročná, a to už ako vdovica po jeho bratancovi Adamovi, ktorý zahynul pár týždňov po svadbe v bitke proti Turkom. Aj jej druhé erdődyovské manželstvo, hoci trvalo až do jej smrti skoro 38 rokov, zostalo bezdetné. Juraj ju prežil o vyše päť rokov a hoci sa stihol ešte raz oženiť, ani manželstvo s grófkou Teréziou Rozáliou Jakušičovou de Orbova, vdovou po Adamovi Zičim, mu neprinieslo vlastných potomkov.“

Nákupy a vínečko
Zachovala sa však zaujímavá korešpondencia Alžbety Rákociovej. Jej manželstvo s pracovne zaneprázdneným krajinským sudcom Jurajom Erdődym nepatrilo medzi najšťastnejšie. Grófka bola často sama, najradšej sa zdržiavala v bojnických kúpeľoch, v Smoleniciach alebo v Topoľčiankach. V liste z 20. apríla 1678 píše do Viedne manželovi, že posielala svojich ľudí zo Smoleníc zaobstarať do Trnavy dobytok, soľ a obilie. V liste z 19. septembra 1692 sa mu chváli, že pôjde do Trnavy na dobré nákupy, 26. novembra 1700 mu píše, že už niekoľko dní pobýva v Trnave a hostí sa dobrým vínkom. Známa je aj jej dôvernejšia korešpondencia s Pavlom Esterházim, takpovediac jej trnavským susedom skríža manželovho domu na Halenárskej ulici. No aby sme neklebetili ako jej služobníctvo, poďme k tamtým domom za Haulíkovou ulicou. Na tom poschodovom bola pred pár rokmi pripevnená kovová tabuľa, že tam kedysi bola kníhtlačiareň Václava Jelinka.

TEXT A FOTO: LADISLAV ŠEBÁK