(Ne)futbalová glosa: Čo priniesla úvodná sezóna?

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 11.2.2021, 09.04, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec a vo Zvončíne tréner žiakov Futbalovej mládeže Borisa Godála Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy. Keďže je však pre pandémiu futbal v nižších súťažiach stopnutý, pozrel sa tentoraz trochu na politickú scénu.

Ilustračné foto: Peter Kollár

reklama

Milí priatelia,
prvá sezóna sa nám pomaly chýli k záveru a tak je možno aj trochu načase zosumarizovať, ako sa nám darilo.

Nakolko však futbal, ako aj ostatné športy stojí a vyzerá to, že jednoduchšie si vybavíš exotickú dovolenku, ako si legálne môžeš zakopať s partičkou, pojmem to prenesene. Zamením futbal za politiku.

Život je ako šport, niekto v tom má hokej, niekto ho berie ako šachovú partiu, ďalšiemu sa točí okolo futbalu. Ako je teraz populárne hovoriť, záleží od momentálneho zastavenia.

reklama

Rok 2020 mal pri troche predstavivosti symbolizovať až dve futbalové lopty, miesto toho sa tam votrela ako všade tá strapatá chujovina.

V marci sme poskladali zbrusu nový tím okolo extravagantného precedu. Hráči predchádzajúceho mančaftu sa zamerali už len na to, nech sú za akúkoľvek cenu v zostave, aby mohli brať prémie, herne a výsledkovo sme však klesali.

Mimo to, divákom už dlho klalo oči, že plánované investície do infraštruktúry nebolo jaksi vidieť.

Miesto ohlásených troch sád dresov, si manželka lavého obrancu otvorila v centre „luxusný boutique“, v rámci digitalizácie bola slúbená nová svetelná tabula, o jej kvalitách mala svedčit, že bola kúpená 5 rázy drahší než v susednej obci, zostala však vzadu v sklade, lebo trecí náhradník síce vyfakturoval výkopové práce na pokládku káblov, ale ani jamy, ani káblov okolo hrišča nebolo vidieť, miesto toho na jeho novom dome mal najkrajšiu vianočnú výzdobu.

Výsledky tak nahadzuje stále starý ujo Imro, čo v sekretári opatruje fotku s Bicanom.

Hovorilo sa aj o tom, že dôvodom prečo často nevyšlo na vylajnovanie ihriska, sú záluby oboch krídelníkov, tiež sa hovorilo pri pokladaní novej trávy, že ten pás o výmere 1 x 20 metrov na celé ihrisko stačit nebude, aj ked cenovo bol porovnateľný s osadením na menčestri.

Preceda, ktorý si budovu šatní prerobil na luxusný apartmán a prenajal od tajomníka za symbolické euro však povedal, že to je len útok na úspechy klubu.

El Capitano demokraticky zvolený pravým záložníkom, čo si ho doviedol z rodnej obce, nás zase tahal do fúzie s jedným vačším klubom, a že on nám vybaví prihlášky do lepšej sútaže, kde zajtra znamená včera.

A že bolo by fajn, keby sme logo začali písat aj v azbuke. 

No vrcholom bolo, že po zápase v šenku si všetci hráči aj vedení nechali placit, požičávali si penáze, čo nevrácili, každému hovorili, že keby nebolo ich, v obci by futbal ani nebol býval, do krvi sa dokázali pohádat, že ten gól nebol z ofsajdu, že tá ruka nebola, lebo ju mal len meter od tela, a že na toho súperovho Vietnamca to bol čistý zákrok.

Nakonec objednali iba starším ludom ze šenku po poldeci, a aj to nechali zapísat na sekeru. Akurát el Capitano ich na rozlúčku vybozkával všade.

A tak sme sa rozhodli, že ich kopneme do... kadze lahší, teda starší boli za to, aby ešte tu boli, že však aspon vedzá na ulici sem tam pozdravit. Obyčajne, ked néčo potrebovali.

Tak ale vačšina rozhodla, že káder si žiada prekopat od hora dole. Že je treba zastavit ten pád do nižšej a nižšej ligy, že potrebujeme poctivých fotbalistov, ochotných íst do súbojov, ktorí budú hrat tvrdo, ale fér a že sa na hru aj celkový prejav bude dat aj pozerat.

A vačšina z tej vačšiny rozhodla, že kormidla sa chopí kapitán posr...ej kompy, čo už 10 rokov vykrikuje, že keby tam bol on, tak na ihrisku by boli iné fukoty.

Medzi jeho agility patrilo, že čokolvek doveze, vždy mu z toho vyjde tlačiaren, alebo to, že dokáže nabehat neskutočné kilometre. Aj na Fábii.

Mal už poskladaný aj nejaký svoj tím, ale ten stále menil, lebo jeden že hrál len tak pól na pól, další odmietli íst na polygraf, lebo že, čo to má spoločné s futbalom, sem-tam nejakých vlastných aj sám sfauloval, dalšému až tolko pomáhal, až chudák Lojzo zostal pred bránami štadióna. 

Tak si z jeho tímu  vybral tých najbližšie k najvyššiemu, priložil nejakých tenistov, tabačku chytráčku, dedinského baviča a dokonca aj jedného tajného futbalistu, ktorý ani sám nevedel, že je futbalista.

Zástupcom kapitána a útočníkom sa stal týpek, čo kedysi napomáhal zahraničnej bilancii v obchode so susednou obcou, hovorilo sa aj o ňom, že má dobrý štart a bolo o ňom známe, že ked vystrelí, tak všetko skončí vnútri.

Nie nadarmo splodil takmer vlastnú jedenástku.

Stredným záložníkom sa stal náš najznámejší teoretik, ktorému v exceli vždy vychádzalo, ako sme mohli pokaždé vyhrát, keby sme znížili stravné jednotky, neposielali do zvazu zbytočne penáze a predĺžili otváracé hodiny v šenku aj do rána.

Bol celkom populárny, lebo priniesol aj jednu takú, čo jej nohavičky padali.

Akurát si to trochu kazil, lebo furt točil o nejakém kolečku a nemuseli ho dóchodci, lebo presne vedeli, koho myslel s tým znížením jednotiek.

Štvrtá akvizícia sa vrátila zo zahraničného angažmá, respektíve ju dotiahol bývalý prvoligista, od ktorého si ludia vela slubovali, ten však ostal doma pod Tatrami a zavesil kopačky na klinec.

Chvílu predtým bola aj v tíme neobyčajných a závislých futbalistov, padáka dostala potom, čo na tréningu nechtiac nasadila vedúcemu kolotoča dvoje jasličky.

Angažmán teda nedostal Lojzo, ani El Capitano prezývaný aj Mistr Šifra, Piš -ta Ví- ťaz a dokonca ani  najhorúcejší artikel na trhu, chlapci z Route 6,96, ktorý slubovali progresívny herný štýl, ale chýbali im 4 gramy do postu sedmičky.

Úvod sezóny poznačila velká maródka, navyše nový hospodár po otvorení skladu a šatní našiel miesto kopačiek, dresov a pomôcok iba pár mŕtvych myší skapatých od hladu, na čo nový preceda povedal, že toho plešatého kujóna fičuru oskalpuje.

Kvôli maródke sa museli teda niektoré zápasy rušit, na niektoré musel kvôli prázdnej špajzi vybehnút aj preceda v lacných teniskách z obchodného reťazca, čomu zodpovedal aj jeho pohyb na mokrom hrišči.

V lete sa situácia akotak vrátila skoro do normálu, zo zvazu nám slúbili aj nejaké strašne velké dotácie, dokonca aj dychovka, ako náš zástupca umeleckej obce ešte verila, že dobre bude, aj škaredá Mara sa vydala a na svadbe si aj nový preceda zatancuval, aj sme sa boli venku kuknút.

A niektorí hovorili, že to neni dobré, že so zraneniami a chorobou to neni treba uponáhlat, že nás to môže dobehnút, ale tímový doktor povedal, že to má pod kontrolu, že to má priamo od najvyššieho a tak bol hlavný problém debát reprodukčná sústava ženy.

A vyšlo najavo, že niektorí členovia tímu robili nejaké skúšky, ale že ich opísali.

A aby to bolo menej nápadné, na otázku aké je najrýchlejšie zviera, prvý napísal jaguár, druhý to trochu zmenil na január, tretí dal február, štvrtý marec a po decembri posledný napísal, že Šťastný Nový rok.

Popritom sa zistilo, že pár arbitrov píska falošne, tak ich navštívila disciplinárka, v podstate im to ulahčil bývalý preceda, stačilo povedať komu ďakuje za dobre odvedenú prácu.

Ten aj sám musel vypratat apartmán, na cestu si zobral tuším aj tú svetelnú tabulu, pštros, satelit v prdeli, po bazénu díra.

No a hnusoba sa samozrejme vrátila. 

Začali pribúdať zranení, po rozpačitých výkonoch z úvodu sezóny sme si nepochopitelne začali strielat vlastné góly, naši hráči sa začali podkopávat medzi sebou, vret to začínalo aj v okolí bufetov.

Ludia začali frflat, že cez tú handru a v tej zime zime si to pivo človek ani nevychutná a tak sa bufety zavreli úplne, na čo sa spojili dve nezmieritelné skupiny - jedna od ceckatého Maroša a druhá od mastného Blboša a začali vykrikuvat, že všetko je podvod a obe skupiny už prepočítavali, kolko šibeníc by dali do brány oni.

Pridal sa aj Piš – ta Ví – ťaz, vraj je celá sezóna nu – lit -ná,  pokúšali sa aj dostat do klubovne, schladili ich však závlahy. 

Niektorí aj bufet otvorili, ale ich zavreli. Skoro. Vydalo to podmienku.

Nervozita sa preniesla aj na ihrisko, kde sa hráči nevedeli dohodnút, kto má čo kopat, kto je zodpovedný za obrovské diery v defenzíve a jalový útok, preceda tvrdohlavo hladal riešenie v pravidelných kondičných testoch, na ktoré nahánal celú obec. 

Padla nám tu aj atómovka, ale nevybuchla. 

Potom sa zase stratila nejaká miliarda, ale že sa našla, dychovka sa medzitým bez väčšieho záujmu rozpadla, členovia dokladajú tovar v miestnych potravinách, ktoré ešte ako tak fungujú.

Šťastnejšie deti medzitým na dialku na Fife vyhráli ale patnástu Ligu majstrov, hriščo však máme zavreté a stráži ho nová SBS, lebo tá stará bola zapletená do povestnej schémy debničiek s jabĺčkami.

Ale dá sa nanho aj vybehnút, treba však ráno poslat zdravicu desiatim priatelom, tí ju musia poslať dalším desiatim, od nich si vypýtať potvrdenie, potom to skonvertovat do Commodore n94, aby to obecný systém dokázal spracovať v priebehu týždňa a do mesiaca sme dostali odpoveď.

Ale vačšina tam aj tak vybehne len tak, lebo ani nová SBS neví, kde je zakopaný pes.

Takto nám teda ubehla prvá sezóna a dost sa hovorí sa o novém precedovi, alebo aj o novom tíme s takým Talianom, čo tu už chvílu bol a čo najlepší ví, čo sa malo spravit pred mesácom, ale čo by sa malo spravit zajtra, to je hluchý jak poleno. 

Tiež vela vykrikovali hlabci od ceckatého Maroša, už už to vyzeralo, že sa s nimi počíta do nového tímu, zvlášt potom, čo si porozumeli najmä s mastným Blbošom ohladom alternatívnej medicíny, histórie a reality všeobecne.

Vocca si však pred nástupom spisovatelského volna v jednom z ústavov trochu upravil pravidlá vo vlastnom tíme, čo sa nelúbilo najmä asteroidovému Milankovi s kamošmi a tak si momentálne adresujú na sociálnych sieťach pravé háky do krížov.

A my tu aj s bufetármi, predavačmi, podnikatelmi, živnostníkmi, dychovkármi a inými umelcami, vela ludí s deťmi sedíme, špárame sa v nose a čakáme, čo bude.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR