Ako Adam v raji

RELAX - Tí sú naši | 2.9.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Keď bol malý, chvíľu to vyzeralo, že bude kňazom. No nakoniec sa vybral cestou štúdia ekonómie a v tridsiatke sa oženil. Popritom postupne pracoval na plnení svojho sna z detstva. „Veľmi som chcel spievať,“ hovorí dnes koncertný spevák Slovenskej filharmónie, člen hlasovej skupiny tenor Matúš Dobšovič (51).

Klip k piesni Neba kus mám natáčal v kostole. FOTO: Júlia Kampfová

Vystupoval už ako malý chlapec. „Pamätám si, ako som oblečený v kroji a s valaškou v ruke spieval na dožinkách v rodných Dolných Orešanoch. Keďže som bol malý, museli na stôl postaviť stoličku a mňa na ňu,“ spomína s úsmevom. „Chodil som na všetky možné súťaže, ktoré vtedy existovali, a vyhrával som ich. Mal som veľký hlasový rozsah. Navyše som zmutoval do tenoru, ktorý je vzácny.“ Už ako štrnásťročný získal na folklórnom festivale v Prešove mimoriadne ocenenie za sólový spev a interpretáciu piesne, ktorú tam zložil a predniesol s vlastným sprievodom na harmonike.

Opäť od začiatku
Vzťah k hudbe mali v rodine. „Chodil som na akordeón aj na klavír. Sestra hrala na gitare, druhá na harmonike, otec na mandolíne. Tety nádherne spievali, takže tie gény tam určite boli.“ No otec mu odjakživa vštepoval, aby najskôr vyštudoval niečo poriadne. Poslúchol ho. Po gymnáziu a vtedy Vysokej škole ekonomickej nastúpil do Slovenských sladovní. Popritom pôsobil vo viacerých zboroch aj ako korepetítor. „V sladovniach ako vedúci útvaru ekonomiky práce som mal naozaj vysoký plat. No vnútorne som nebol spokojný. Všetko som nechal tak a dal som sa na umenie.“ Jeho cieľom bol operný zbor Slovenského národného divadla. Hoci ho tam prijali, na poslednú chvíľu počúvol radu kamaráta a zvolil si Slovenskú filharmóniu. Znamenala najmä viac času pre rodinu. To bolo pred dvadsiatimi dvomi rokmi. „Začal som od začiatku. Môj nástupný plat bol vtedy 750 korún. Dalo sa však zarobiť aj na diétach, keďže sme veľa cestovali po celom svete.“ Svoje rozhodnutie spred rokov dnes neľutuje, naopak. „Život profesionálneho speváka je vzrušujúci. Na javiskách pracujem so sólistami svetového rangu, umelcami, spevákmi zvučných mien. Napríklad s Placidom Domingom sme účinkovali v opere Othello. Náš zbor s ním má na javisku nezabudnuteľné zážitky. Je to veľký človek, a napriek tomu skromný, bezprostredný a pokorný. Ku každému prišiel, chytil ho okolo pliec a urobil si s ním fotografiu,“ spomína. S filharmóniou precestoval kus sveta, prechodil takmer celú Európu, ale bol aj v Afrike či Ázii. Doma má z týchto pracovných výjazdov tisícky fotografií. „Kde sa mi najviac páčilo? Asi v Japonsku. Prvýkrát sme tam boli v roku 1995. Bolo veľmi zaujímavé, keď z autobusu vystúpilo osemdesiatpäť ľudí a oni prišli každému zobrať batožinu. Boli sme z toho v šoku. A ešte viac, keď sa nám začali klaňať.“

Pred rokmi všetko nechal tak a začal sa živiť hudbou. Foto: Júlia Kampfová

Óda na Orešany
Matúš Dobšovič je podľa svojich slov a piesní najšťastnejší doma, pod Malými Karpatmi. „Narodil som sa vo vínorodom kraji, cítim sa tu dobre, ako Adam v raji,“ začína sa jedna z nich. V Dolných Orešanoch, odkiaľ pochádza, má svoj neprehliadnuteľný ružový zámoček a vinicu, v ktorej pestuje veltlín. S manželkou a deťmi však
býva v Smoleniciach.
Tri dcéry Elizabeta, Emanuela a Eleonóra po ňom zdedili hudobné gény. Najstaršia má osemnásť a s otcom spieva duetá, no chytajú sa aj dve mladšie. Pred Vianocami sa chystá vydať CD, na ktorom bude aj známa pieseň Tichá noc. Každú slohu zaspieva jedna z jeho dcér. „Účinkovanie vo filharmonickom zbore ma napĺňa, ale chcel som, aby tu po mne niečo ostalo. Preto sa hudbe venujem aj sólovo,“ približuje Matúš Dobšovič, ktorý už jedno CD vydal. Volá sa Keď perly zlatých vín... a skladby na ňom sú oslavou vína, Orešian, Malých Karpát, tvrdej práce poľnohospodára a roľníka. Spevák, ktorý má doktorát z ekonómie, sa venuje aj vinárčeniu. „Mám živnosť na pestovanie viniča a výrobu vína. Tiež som si urobil absolutórium konzervatória a pedagogické minimum, takže by som mohol učiť. Čím je človek pružnejší a viac vie, tým väčšiu má možnosť uchytiť sa, keby sa niečo stalo,“ hovorí. A či to všetko stíha? Vraj áno, i keď manželka občas škrípe zubami, preto sa do svojich aktivít snaží zapájať aj rodinu.

Rodina je pre neho na prvom mieste. Na fotografii s manželkou. FOTO: album MD

Kus neba
Pripravované CD Neba kus mám bude z úplne iného súdka. Všetky piesne majú spoločnú tematiku Vianoc. Gro budú tvoriť diela klasikov ako Schubert, Gounod, Mascagni a Mozart. Okrem toho tu nájdeme aj sakrálne piesne. Osobitnou kategóriou sú gospelové pesničky jeho kamaráta Jána Nemca, ktoré spolu v časoch mladosti najčastejšie spievali. „Nechýbajú tu populárne songy, ako napríklad Tři oříšky, Zvonky štěstí, Pábitelé alebo Lásko má, já stůňu. Všetko sú to originálne piesne s pôvodnými textami. Snažím sa spievať ich tak, ako sú, a nedávať ich do nižšej tóniny. Dokonca aj hity Karla Gotta spievam v orginále, ako on,“ približuje.
Jedna zo skladieb sa volá Prstienok a je o žene, ktorá bola zasnúbená, ale nakoniec sa rozhodla pre nebeského ženícha a vstúpila do kláštora. „Ten príbeh je reálny, no nestal sa priamo mne. Hoci Boh má v mojom živote významné miesto. Keď som bol chlapec, miništroval som, bavilo ma to. Jeden človek nás chlapcov viedol duchovným smerom a ktovie, keby predčasne nezomrel, možno by som sa aj ja stal kňazom.“ O svojom albume Neba kus mám hovorí, že je o večnej téme – láske, čistých medziľudských vzťahoch a Bohu. Dokonca klip k titulnej piesni natáčal v kostole. „Človek o ten svoj kus neba musí denne bojovať a chrániť si ho. Teraz nemám na mysli len duchovné nebo, ale aj moju rodinu, domov a priateľov. Nie je to ľahké, ale stojí to zato,“ dodáva Matúš Dobšovič.