Trnavské rybníky
reklama

Najväčší trnavský kníhtlačiar začínal ako krčmár

RELAX - Retro | 9.9.2011, 00.00, prispievatelia

Po stopách stredovekých vyberačov daní sme sa dostali až do poslednej mestskej štvrte. Zberáme sa vykročiť po Halenárskej ulici, v ktorej kedysi žili príslušníci vyššej uhorskej šľachty. Dolnopotočná, Paulínska a Hviezdoslavova už zväčša asanáciami o svoju slávu prišli.

Najväčší trnavský kníhtlačiar začínal ako krčmár

Smutný pohľad do dvora slávnej Jelinkovej tlačiarne na Halenárskej ulici. Budova, ktorá čaká na rekonštrukciu, sa rozpadáva pred očami.

Nový Hlohovec
reklama

 Na Halenárskej okrem sídel rodov Esterháziovcov a Erdődiovcov stáli aj domy Forgáčovcov, Turiovcov, Coborovcov, Balogovcov, Trnovskovcov, Majténiovcov, Révajovcov, Amadeovcov, Šandorovcov a Šimončič-Horvátovcov.


Staronová Lovčická
„Na pláne mesta z roku 1865 je na Halenárskej ulici od rohu s Haulíkovou až po Západoslovenské múzeum zakreslených sedemnásť parciel,“ idúcky sa rozhovoril náš sprievodca mních Georgius. „Ulicu trnavský kanonik Štefan Nemečkay na pláne zapísal ako Neu Thor Gasse. Tou novou bránou bola v roku 1800 znovuotvorená Lovčická brána pri dnešnom múzeu, ktorého priestory po zrušení klariského kláštora slúžili ako vojenská nemocnica. Paradoxne v čase, keď Nemečkay kreslil plán Trnavy, menšie brány, Lovčická a Malženická, už nejestvovali tri roky a dve hlavné mestské brány zanikli ešte pred nimi, v roku 1820. No zaujímavé je aj to, že ulici Neu Thor Gasse sa hovorilo Halenárska viac ako sto rokov pred týmto oficiálnym pomenovaním z roku 1921. Dozvedáme sa to vďaka polemike medzi rímskokatolíckymi kňazmi Jozefom Ignácom Bajzom a Jurajom Fándlym. Vďaka Bajzovým posmeškom na Fándlyho adresu dokážeme presne identifikovať tunajší dom, v ktorom bola tlačiareň pražského rodáka Václava Jelinka. Vidíme tiež, že všetky domy v meste boli už očíslované, a to počnúc prvým domom na námestí pokračujúc postupne všetkými štyrmi mestskými štvrťami po trasách vyberačov daní. A tu je krátky úryvok zo spisu Anti-Fándly – Zahanbený posmievač: Ty si dal tvoju knižku vytlačiť v Halle? Áno, v Halenárskej Trnave, neďaleko starého rybárskeho rínku pod domovým numerom 557 u pána Václava Jelinka, urodzeného z Halušky.“
 

 

Poklona Jelinkovi
Zastali sme pred prvým poschodovým domom od Haulíkovej ulice a fráter Georgius pokračoval: „Tak v tomto dome bývala významná osobnosť nášho mesta. Áno, máte pravdu, donedávna tu žil náš veľký historik Hadrián Radváni, ale dve storočia pred ním sa tu usadil Václav Jelinek. Dokonca tu bola na priečelí domu pamätná tabuľa s jeho menom, no nazad ju vrátia až po rekonštrukcii objektu. S úctou sa mu klaniam, pretože 1. septembra uplynie presne 280 rokov od jeho narodenia. Prvá zmienka o tomto pražskom rodákovi v trnavských archívnych materiáloch je z roku 1764, keď bola do matriky novorodencov zapísaná Alžbeta, dcéra Václava a Kataríny Jelinkovcov. Katarína, rod. Lechnerová, mu porodila ešte tri dcéry a jedného syna, väčšina z nich však zomrela v detskom veku. Po manželkinej smrti sa Václav znovu oženil. Žofia Maxová mu porodila sedem detí, o niektorých z nich sa ešte zmienim. Vráťme sa k Jelinkovým trnavským začiatkom. V roku 1768 pre svoju mladú ženu Katarínu a ich maličké deti kupuje od Andreja Trstianskeho za 630 zlatých dom na Pekárskej ulici. Podľa uvedeného súpisného čísla 242 môžme odhadnúť, že dom stál asi na dnešnom parkovisku v delte Pekárskej a Hornopotočnej ulice. O tri roky Václav Jelinek, zamestnaním typograf v tunajšej Akademickej tlačiarni, skladá na zasadnutí trnavského magistrátu prísahu a poplatok 25 zlatých, a je slávnostne zapísaný do zoznamu trnavských mešťanov.“

reklama


Bez ohňa ostane v krčme
V dome na Pekárskej ulici si už ako trnavský mešťan Václav Jelinek otvára výčap piva. Po odsťahovaní univerzity v roku 1777 zostáva v skupinke tlačiarov, ktorá zostala zatiaľ v Trnave ako filiálka budínskej univerzity. V roku 1780 mu manželka Žofia porodí druhého syna. Dostáva meno Ján Krstiteľ a neskôr bude kráčať v otcových šľapajach typografa. Do svojich necelých ôsmich rokov však zatiaľ namiesto k tlačiarenskej farbe čuchá v otcovom dome iba k čerstvo natočenému pivu. Do požiaru domu v januári 1788. Jelinek s rodinou sa sťahuje do tohto domu na Halenársku ulicu, patriacemu Jánovi von Fassinghovi, a časť z neho odkupuje. Uhorskej miestodržiteľskej rade v Budíne posiela v tom istom roku žiadosť o povolenie zriadiť si vlastnú tlačiareň. V liste trnavskému magistrátu prosbu o povolenie podopiera svojou pracovitosťou i bezúhonnosťou počas celých 25 rokov svojho života v Trnave i devätnástimi rokmi počestného života mešťana, má ženu a šesť detí. Svoju žiadosť zdôvodňuje tým, že tlačiareň bude na osoh širokej verejnosti.


Prvý bol Bajza
„Rada v Budíne súhlasí,“ približuje nám dávne deje Georgius. „Má však podmienku, že Jelinek svojou kníhtlačiarskou dielňou nijako nesmie poškodzovať existujúcu univerzitnú tlačiareň. Ešte do konca roku 1788 stihne Jelinek zaplatiť na trnavskom tridsiatkovom úrade poplatok vyše 50 zlatých. Už nasledujúceho roku opúšťa dielňu teraz už mestského tlačiara prvý diel Kresťanského katolíckeho náboženstva od dolnodubovského farára Jozefa Ignáca Bajzu. No ak by Václav Jelinek tušil, aké problémy prináša toto remeslo, možno by tu na Halenárskej otvoril radšej podobný výčap, ako mal na Pekárskej ulici.“

 

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama