Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Živého ma nedostanete! Hrdinský kňaz zo Šúroviec pomáhal prenasledovaným

RELAX - Príbehy | 27.4.2021, 07.00, prispievatelia

Meno František Reves si zaslúži pozornosť za svoju odvahu, prenasledovaným režimom pomáhal na úteku.

Živého ma nedostanete! Hrdinský kňaz zo Šúroviec pomáhal prenasledovaným

Pamäte Františka Revesa vyšli v knižnej podobe. Málokto vie, že slúžil aj ako model pre postavu Antona Bernoláka na známom trnavskom pomníku. Foto: Michaela Radványiová

reklama

 

Keď v septembri 2017 pápež František vyhlásil slovenského saleziána Titusa Zemana za blahoslaveného, verejnosť si znova pripomenula nie až tak dávne, no akosi zabúdané obdobie teroru a prenasledovania cirkvi v päťdesiatych rokoch uplynulého storočia.

 

Bl. Titus Zeman ako kňaz a človek vyznávajúci kresťanské hodnoty sa nikdy nezmieril s totalitným režimom potláčajúcim základné občianske slobody a pomáhal utiecť do zahraničia prenasledovaným kňazom, rehoľníkom a najmä bohoslovcom, ktorým znemožnili ukončiť teologické štúdiá.

 

Dvakrát sa mu podarilo úspešne previesť skupinu utečencov ilegálne cez štátne hranice do Rakúska, ale pri treťom pokuse ho chytili a vo februári roku 1952 ho v monster procese odsúdili na 25 rokov väzenia.

reklama

 

Na slobodu sa dostal až po 13 rokoch. Mučenie počas vyšetrovania a pobyt v tých najťažších väzniciach vrátane Mírova, Leopoldova či Jáchymova podryli jeho zdravie natoľko, že onedlho po svojom podmienečnom prepustení v januári 1969 zomrel. 


Pamiatku bl. Titusa Zemana v našom meste pripomína pamätná tabuľa na budove starého gymnázia na Hollého ulici, kde svojho času učil chémiu.

 

Ďalšiu pamätnú tabuľu odhalili v októbri 2017 v Brodskom na Záhorí. Tá je venovaná nielen bl. T. Zemanovi ale aj Františkovi Revesovi ako záchrancom duchovných povolaní.

 

Jeho meno už nesie aj nová ulica na okraji trnavskej mestskej štvrte Pekné pole.

 


Kto bol František Reves? 

Podobne ako bl. Titus Zeman, aj Reves bol kňazom - saleziánom. Narodil sa pred 110 rokmi 2. mája 1911 vo Varovom Šúre (dnes súčasť Šúroviec). Neďaleká Trnava zohrala v jeho živote dôležitú úlohu.

 

Nielenže roku 1938 maturoval na trnavskom gymnáziu ale aj neskôr, keď bol v ilegalite, v Trnave našiel úkryt u priateľov.

 

Po štúdiu teológie v Taliansku, kde ho v roku 1942 vysvätili za katolíckého kňaza, sa vrátil na Slovensko, kde pôsobil ako kaplán v Šaštíne a zároveň študoval na Slovenskej univerzite v Bratislave.

 

Po vojne učil na štátnom gymnáziu v Michalovciach a na jeseň 1949 sa stal farárom v Brodskom na Záhorí. To boli už časy, keď po tzv. víťaznom februári prišli k moci komunisti, ktorí s pomocou ŠTB „demokraticky“ prenasledovali všetkých odporcov režimu a cirkev.

 

Pamätná tabuľa venovaná bl. Titusovi Zemanovi a Františkovi Revesovi v Brodskom. Foto: www.upn.gov.sk

 

 

Blízkosť rieky Moravy, ktorá tvorila hranicu medzi vtedajším Československom a Rakúskom, bola nepochybne impulzom pre Revesa, aby spolu s Titusom Zemanom začali organizovať ilegálne úteky do slobodného sveta.

 

Ich tretiu výpravu zmarila rozvodnená Morava. Zemana spolu s väčšinou ďalších účastníkov úteku pochytali.

 

Medzi nimi bol napríklad aj neskôr známy charitatívny pracovník, filantrop, spisovateľ a kňaz Anton Srholec.

 


V ilegalite

Reves mal viac šťastia. Keď ho prišli zatknúť, už ho nenašli. Skryl sa u známych. Zhodil reverendu, nechal si narásť bradu a fúzy, nasadil okuliare, zohnal si dokumenty na iné meno a v nasledujúcich dvoch rokoch pokračoval vo svojej nebezpečnej činnosti.

 

Nebolo to ľahké. Neustále nad ním visel Damoklov meč prezradenia. Veď Štátna bezpečnosť vypísala na jeho hlavu odmenu 100-tisíc korún, čo bol v tej dobe obrovský peniaz.

 

Napriek tomu cestoval po celom Slovensku, dostal sa i do Čiech, kde kontaktoval kňazov a s pomocou prevádzačov naďalej organizoval ilegálne úteky do Rakúska.

 

Odvaha mu nechýbala. V prestrojení sa dokonca zúčastnil aj súdneho procesu so Zemanom a spol.

 

V máji roku 1951, keď sa skrýval u priateľov v Šaštíne, ho polícia takmer dostala. A hoci ho postrelili do nohy, podarilo sa mu utiecť.


Napriek všetkej opatrnosti, prezieravosti a odvahe, sľučka okolo neho sa pomaly sťahovala.

 

Na jar roku 1952, práve keď sa ukrýval v Trnave na Kopánke u rodiny svojho bývalého študenta, zradca priviedol ŠtB na jeho stopu.

 

Keď Reves videl, že jeho identita je prezradená a zatknutie je už len otázkou času, nechcel dlhšie ohrozovať tých, čo mu pomáhali a odišiel koncom apríla s poslednou pripravenou výpravou za hranice aj on.

 


Živého ma nedostanete!

Neobyčajný príbeh Františka Revesa opísuje kniha „Živého ma nedostanete!“, ktorú podľa autentických spomienok nebojácného kňaza zostavil po jeho smrti rektor Slovenskej misie v Paríži Mons. Imrich Tóth.

 

Štyristostranová kniha sa číta ako napínavý román. Spomienky, ktoré sa končia útekom Revesa na slobodu, autor doplnil informáciami o jeho ďalšom živote a množstvom fotografií.

 

Veľmi zaujímavý je aj zoznam na konci knihy. Je síce neúplný, lebo po toľkých rokoch sa už nepodarilo presne rekonštruovať všetky udalosti a osoby, no obsahuje mená viac ako 100 ľudí, ktorým sa vďaka Revesovi podarilo utiecť do zahraničia.

 

Medzi „klientov“ dona Revesa patril aj celý rad osobností pochádzajúcich z trnavského regiónu.

 

Napríklad medzinárodne uznávaný biblista, polyglot, publicista a kňaz Jozef Heriban, rodák zo Šelpíc, ktorý prednášal na univerzitách v Tokiu a v Ríme, tajný biskup Pavol Hnilica, ktorý je pochovaný v Trnave alebo rehoľná sestra Makária, vlastným menom Cecília Kondrcová, rodáčka z Brestovian, ktorá študovala v Trnave a jej kniha o úteku zo Slovenska sa neskôr, keď žila v USA, stala bestsellerom.

 

Ďalej trnavský rodák Augustín Vyskoč, ktorý sa pod menom Agostino Visco stal v Taliansku uznávaným literárnym vedcom, univerzitným profesorom a prekladateľom.

 

Tiež básnik a pedagóg Ľudovít Suchán, rodák z Trstína, ktorý pôsobil ako misionár 50 rokov v Japonsku alebo básnik a lekár František Šubík známejší pod umeleckým pseudonymom Andrej Žarnov, ktorý pracoval v Trnave ako patológ a ktorému sa podarilo utiecť aj s manželkou a dvomi malými deťmi.

 


Bol modelom pre sochu Antona Bernoláka 

Po svojom úteku a kratších zastávkách v Nemecku a v Taliansku sa František Reves presťahoval do Francúzska, kde pracoval takmer štyri desiatky rokov na Slovenskej katolíckej misii v Paríži. 


Na Slovensko sa dostal až po zmene režimu, keď v roku 1992 navštívil rodné Šúrovce a v Trnave sa zúčastnil slávnostného odhalenia sochy M. R. Štefánika od Jána Koniarka.

 

Bolo to celkom symbolické, lebo Reves sa s majstrom Koniarkom poznal v časoch, keď študoval v Trnave a dokonca mu bol modelom pre postavu Antona Bernoláka na známom pomníku.

 

Toto potvrdil roku 1996 aj pri svojej ďalšej návšteve nášho mesta, keď bol krátko pred svojou smrťou hosťom Trnavských dní.

 

Preto, keď prechádzame okolo Bernolákovho pomníka, okrem spomienky na geniálneho jazykovedca zložme hold aj odvážnemu hrdinovi, ktorého črty socha Antona Bernoláka nesie.


PETER RADVÁNYI

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2021 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda - bonus 2021
reklama