Keď človeka živí záľuba: Roman Kuchta vyrába fujary pre celý svet

RELAX - Rozhovory | 11.5.2021, 10.07, prispievatelia

Aj keď tradícia fujár prichádza zo stredného Slovenska, Roman Kuchta pochádza z Budmeríc, kde má aj svoju dielňu. Výrobe fujár sa venuje od roku 1998.

Roman Kuchta pri výrobe fujary. Foto (4x): Michaela Krajčovičová

Živí vás celkom netradičná práca. Akých máte zákazníkov?
- Vyrábam fujary pre rôznych ľudí na Slovensku ale aj do zahraničia. V prvom rade sú to hudobníci, ktorých to zaujíma a nemusia tie fujary byť ani zdobené, pretože ich nezaujíma výzdoba, hlavne to musí spĺňať účel.

Ďalší ľudia sú takí, ktorých práve zaujíma to, že je to pekné, zdobené ornamentmi a zavesia si to doma na stenu. Iní sú zase takí, čo na fujare aj hrajú, aj ju používajú ako dekoráciu. Stáva sa aj to, že podniky si nástroj objednajú ako darček pre svojho zahraničného partnera alebo hosťa. Vtedy na fujaru vyrývam logo firmy, aj keď sú to prvky, ktoré tam nepatria.

Aký podnet vás viedol k tomu, aby ste začali vyrábať fujary?
- Vždy ma k drevu niečo priťahovalo. V génoch mám zakorenenú lásku k drevu po mojom otcovi a dedovi, ktorí boli stolári. Ako malý chlapec som si vyrábal píšťalky z vŕby, na ktorých som hrával.

Taktiež som už ako malý chlapec hrával na harmonike, chodil som na súťaže a to už vo vás zostane. Vždy vás to nejakým spôsobom vyhľadá a vždy sa k tomu nejako dostanete.

Raz som našiel mimoriadne hrubú trávu a dostal som nápad z nej vyrobiť fujaru. Zistil som, že to nie je také jednoduché a začalo mi vŕtať hlavou ako na to. Začal som si hľadať informácie v literatúre a postupne som skúšal vyrábať.

Ako ste sa proces výroby vlastne naučili?
- Som samouk. Výroba fujary je o obrovskej trpezlivosti. Vytrvalo som hľadal knihy a materiály o spôsobe výroby. Starí majstri si svoje tajomstvá strážili a v mojom okolí nebol nikto, kto by mi poradil. Jedna fujara sa mi dostala do rúk – rozobral som si ju a pozrel som dovnútra ako to funguje. Hlavne podľa návodu z knihy som skúšal vyrobiť svoju prvú fujaru, ktorá bola skutočne dobrá.

Vo fáze prípravy.

Výrobu fujár milujete ako svoju prácu aj hobby. Čo na nej máte najradšej?
- Na výrobe ma baví všetko. Výroba fujár bola pre mňa pôvodne iba koníčkom a nakoniec sa toto hobby stalo mojou prácou. Baví ma blúdenie po lesíkoch a hájoch, keď hľadám vhodné drevo, baví ma samotná výroba fujary.

Najradšej mám však na tejto práci to, keď už fujara vydá prvý tón, keď začne krásne hrať. To sú tie najkrajšie pocity fujaristu, keď môže povedať, že to vyšlo, že „je to tam!"

Čím vás fujara očarila? Zaujala vás, keď ste počuli jej prvé tóny?
- Áno. Prvýkrát som ju počul už ako malý chlapec. V našom malokarpatskom regióne sa na fujare nehralo veľmi často a s ďalšou som sa stretol naživo až v dospelosti, v čase, keď som o výrobe fujár vedel len veľmi málo.

Na fujare ma vtedy zaujala nielen jej krása, ale aj hĺbka tónov a pokoj, ktorý z nich vyžaroval.  Fujara je nazývaná aj ako „Kráľovná medzi ľudovými hudobnými nástrojmi", má svoje jedinečné miesto v našej kultúre a je to pýcha nášho národa.

V roku 2005 bola zapísaná do UNESCO - svetového zoznamu diel nehmotného dedičstva.

Proces výroby.

Ako dlho trvá výroba jednej fujary?
- Hlavne je to o veľkej trpezlivosti. Je veľmi ťažké určiť, ako dlho trvá jej výroba. Závisí to od veľkosti fujary, jej zdobenia, množstva výzdoby a doplnkov. Samotné drevo na výrobu fujary schne veľmi dlho - sú to niekedy aj dva roky.

Prvú fujaru som vyrábal takmer celý rok! Pamätám si, ako som veľmi opatrne opracovával drevo, aby sa nejakým spôsobom nepoškodilo. Dodnes si tú fujaru opatrujem ako klenot.

Časom a praxou som získal skúsenosti. Dnes viem fujaru vyrobiť v priebehu 7-14 dní, v závislosti od veľkosti a náročnosti zdobenia. Skôr, ako sa pustím do výroby, musí byť drevo poriadne vysušené, aby malo krásny zvuk a rezonanciu.

Fujara sa vyrába z dreva. Musí byť nejaké konkrétne?
- Pre výrobu fujár je vhodné drevo, ktoré rastie v drsných podmienkach. Ideálne drevo na výrobu je z bazy čiernej. Jej drevo má v sebe dutinku, ktorá napomáha pri vŕtaní fujary. Taktiež sa fujary vyrábali z agátového, jaseňového alebo lieskového dreva.

Ja osobne som vyrobil fujaru aj zo šípkového dreva. Vhodné drevo na výrobu takejto fujary sú tie, ktoré majú rezonančné vlastnosti, vďaka čomu vydáva fujara krásny zvuk. Ako hovoria starí majstri, drevo by nemalo počuť vodu žblnkotať a kohúta kikiríkať.

Hotovo. Niektoré fujary zdobia parádne ornamenty.

Kedy je drevo na výrobu najvhodnejšie?
- Najvhodnejšie obdobie na zber dreva je v mesiacoch január, február, kedy má drevo najmenej miazgy, lepšie schne a menej praská. Fujary sa vŕtajú starým tesárskym vrtákom. Prevŕtané fujary nechám prirodzene vyschnúť.

Po dokonalom vysušení sa drevo znova prevŕta a pristupuje sa k výrobe hlásničky. Pri výrobe hlásničky pristupujeme obzvlášť opatrne, pretože od nej závisí čistota tónu. Ako ďalšie nasleduje výroba hmatových otvorov. Ak je fujara naladená, môžem sa pustiť do povrchovej úpravy.

Fujarám sa venujete od roku 1998. Zostávajú len u nás na Slovensku alebo predávate aj do zahraničia?
- Moje fujary majú svojich majiteľov nielen tu u nás na Slovensku ale aj v Česku, v celej Európe, v Kanade, USA, Austrálii, v Rusku či v ďalekom Japonsku. Verím, že prinášajú svojim majiteľom radosť po celom svete.

Je na Slovensku veľa výrobcov fujár?
- Na Slovensku je veľa takých ako som ja a preto sa nebojím, že by výroba fujár zanikla. Pre mnohých ľudí ide o záľubu, ktorú robia popri svojej práci alebo na dôchodku. Pre iných je to zase ich hlavné povolanie. Na Slovensku máme mladých nádejných pokračovateľov tohto remesla. 

MICHAELA KRAJČOVIČOVÁ