Sledoval, ako mu umierajú kamaráti

AKTUALITY - Trnava | 29.8.2011, 17.50, Katarína Rosinová

TRNAVA – Podľa predsedu oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozefa Petráša žije v Trnave a okolí dvadsaťosem priamych účastníkov bojov SNP. Jedným z nich je Cíferčan Viktor Chmura (89), ktorý dnes býva v Trnave. „To, že vôbec žijem, je zázrak,“ začína svoje rozprávanie.

O Povstaní sa dnes Viktor Chmura vyjadruje skepticky. Foto: Autorka

reklama

„Nebol som v trnavskej posádke. Narukoval som 1. októbra 1943 do Tisovej armády v Novom Meste nad Váhom. Mal som devätnásť rokov a ako elektrikár som absolvoval rádiotechnický kurz. Po polroku sme odišli na východný front k prvej divízii do Giraltoviec, ktorú viedol generál Mikuláš Markus.“
Na povstalecké územie pri Banskej Bystrici sa dostal po rozpustení slovenskej armády. „Robil som tam spojového mechanika na telefónnej ústredni v armádnom telegrafnom prápore. Keď prišli Nemci na tankoch odzbrojiť nás, museli sme utiecť do lesa. Išlo nám o život,“ spomína. Niekoľko dní sa ukrývali v Nízkych Tatrách „To bolo koncom októbra. Nemali sme čo jesť a piť, noci boli chladné. Pri Liptovskej Lužnej nás chytili.“ V nemeckom zajatí prežil on a jeho kamaráti najhoršie chvíle. Osem mesiacov tvrdo pracovali a takmer nejedli v Göringovych závodoch v Braunschweigu. „Dostávali sme len trochu kvaky. Schudol som na štyridsaťpäť kíl. Našťastie mi ruské zajatkyne sem-tam niečo doniesli. Nebyť toho, tak tam umriem ako kamaráti. Naložili ich do drevených debien a pochovali na cintoríne v dedinke Geitelde.“
Viktorove utrpenie sa skončilo 11. apríla, keď tábor oslobodili Američania. O Povstaní sa dnes vyjadruje skepticky. „Nebolo dobre zorganizované, boli sme príliš roztrúsení. Mali sme byť v celku, namiesto toho nás armáda rozdelila. A veliteľ Mikuláš Markus nás v najťažších časoch opustil.“