Literárny typ: Hermenn Hesse nekritizuje stav spoločnosti, ale hľadá cestu

BLOG - Slovom proti vírusom | 28.5.2021, 15.01, prispievatelia

Na posledný májový víkend prinášame v spolupráci s Knižnicou Juraja Fándlyho v Trnave v rámci literárnych inšpirácií tip na knihu od nositeľa Nobelovej ceny Hermana Hesseho. Svojimi dielami výrazne ovplyvnil myslenie nielen svojej generácie, ale v určitých periódach nanovo oslovuje hlavne mladú generáciu. 

Diela Hermanna Hesseho. Foto: Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave

Jeho rozsiahle literárne posolstvo  zarezonovalo nielen v obdobiach ich vzniku, ale i v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a nanovo je výzvou i inšpiráciou aj v dvadsiatom prvom storočí.

V Hesseho literárnych dielach vyniká predovšetkým jeho schopnosť vystihnúť odcudzenie človeka tak v spoločnosti, ktorej je súčasťou, ako i mocenský prístup k prírode, do ktorej kolobehu života bytostne patrí.

Osamelosť a neistota z toho prameniace sú tak znakmi doby nielen modernej, ale aj technologicky vyspelej. Aj preto pri vstupe do jeho románov nachádzame čoraz viac viet a slov, ktoré sú i našou skúsenosťou či pocitom.

Rozpor medzi prírodou a čoraz technickejšou civilizáciou, ktorá pretrhávala nite kontinuity vykreslil Hermann Hesse už vo svojom prvom románe Peter Camenzind.

Zvýrazňuje v ňom prirodzenú túžbu „zúčastňovať sa na živote všetkého“, no zároveň nezabúdať pritom, že sme súčasťou celku, že sme jeho deti a sme časťou kozmu.

Hermenn Hesse v prvom rade nekritizuje stav spoločnosti, ale hľadá cestu. No nie tú jednoduchú, v ktorej sa človek zaradí a prispôsobí dobe, či životnému štýlu. Jeho cesta je namáhavá, náročná s vedomím vlastnej konečnosti.

V Klingsorovom poslednom lete ide po nej expresionistický maliar, ktorý sa snaží vytvoriť autoportrét až do vlastného zničenia.

V tomto čiastočne autobiografickom vyjadrení zachytáva Hermann Hesse vlastné prvé leto, v ktorom sa oslobodil od upriamenia sa na existenčné problémy.

Opäť bol ako v detstve schopný naplno vnímať viac okolie a svet, ako iba materiálne ohraničené záujmy. Vzniká tak román, ktorý možno vďaka pestrosti a voľnosti, množstvu farieb a chutí nazvať aj výtvarným románom.

PAVOL TOMAŠOVIČ