Zabudnutý husľový virtuóz z Trnavy: Hral pred cisárom i pápežom
RELAX - Príbehy | 1.6.2021, 09.32, prispievatelia
V bohatej histórii nášho mesta nájdeme celý rad zaujímavých osobností. A hoci mnohé z nich vo svojej dobe patrili k významným, akosi sa vytratili z pamäti a dnes sú zabudnuté. To je aj prípad husľového virtuóza Žigmunda Prauna, ktorý sa narodil v Trnave pred 210 rokmi v prvý júnový deň roku 1811.
Žigmund von Praun. Foto: internet
reklama
Celým menom Sigmund (Siegismund) Maximilian Willibald Otto Freiherr von Praun bol synom grófa Prauna, dôstojníka rakúskeho cisárskeho jazdectva, ktorý v tom čase býval v Trnave.
Žigmunda Prauna považovali za zázračné dieťa. Právom. Čítal od svojich dvoch rokov a keď mal dva a pol roka, chodil do školy.
Už vo veľmi mladom veku výborne jazdil na koni, šermoval, strieľal z pištole, tancoval, vynikal v jazykoch a prejavil sa najmä ako mimoriadny hudobný talent - hráč na husle.
Nemal ešte ani 5 rokov, keď na jar 16. marca 1815 predviedol svoje umenie dokonca aj pred samotným cisárom Františkom I. vo Viedni, kde zahral náročný husľový koncert od francúzskeho skladateľa Pierre Rodeho.
Jeho neobyčajný talent si všimol aj známy rakúsky dvorný skladateľ Ignaz von Mosel, ktorý vzápätí skomponoval špeciálne pre mladého virtuóza Variácie.
Tie potom Žigmund Praun zahral s prekvapujúcou technickou istotou spolu s husľovým koncertom od P. Rodeho 19. mája 1815 s triom I. Pleyela na veľkej verejnej hudobnej akadémii pre fond invalidov vo viedenskom Burgtheatri a jeho vystúpenie vzbudilo veľkú senzáciu.
O rok neskôr, v auguste 1816 chlapec dirigoval na veľkej cirkevnej slávnosti v Trnave celý orchester a v lete mu tlieskali na viacerých vystúpeniach v Bratislave, v Györi, Székesfehérvári, Ostrihome, Pešti a ďalších mestách Uhorska.
Trnava si ho pravdepodobne veľmi neužila. V hre na husle sa zdokonaľoval vo Viedni u rakúskeho husľového virtuóza a skladateľa Josepha Maysedera a od ranej mladosti vystupoval ako zázračné dieťa „wunderknabe“ po celej Európe.
Roky 1820 - 1824 strávil v Taliansku. V dnešnom ponímaní bol tam na dlhom koncertnom turné. Úspech slávil v Miláne, Benátkach, Terste a v Ríme, kde roku 1821 hral aj pred pápežom Piom VII., ktorý práve desaťročnému chlapcovi udelil zlatú medailu.
Žigmund Praun tých ocenení za svojho krátkeho života získal neúrekom. Roku 1821 ho vyznamenali aj zlatou medailou univerzity Sapienza v Ríme, bol čestným členom Hudobného spolku Štajerského kniežatstva v Grazi, Filharmonickej spoločnosti Orpheus v Benátkach, Šľachtického filharmonického inštitútu v Klagenfurte, akadémie v Bologni, čestným občanom mesta Ostrihom atď.
V Taliansku, kde bol o neho veľký záujem, zostal až do konca roka 1824.
Na jar roku 1825 odišiel do Paríža, následne navštívil Holandsko a koncom roka 1828 ho pozvali do Nemecka, kde postupne s veľkým úspechom vystupoval na koncertoch v Stuttgarte, v Lipsku, v Mníchove a nakoniec v Berlíne.
Neobyčajne úspešná kariéra mladého hudobníka mala ale len krátke trvanie. V novembri 1819 cestou do Petrohradu, kde sa mal predstaviť na cárskom dvore, ochorel v Krakove a tam aj 5. januára 1830 vo veku len necelých 19 rokov zomrel.
Nemecké noviny Der Berliner Courier ešte 3. januára uverejnili správu z Krakova o tom, že husľový virtuóz, pán Sigmund von Praun sa nádejne zotavuje z nedávno prekonaného zápalu pľúc, no o niekoľko dní neskôr museli oznámiť jeho predčasnú smrť.
V Trnave sa na tohto husľového virtuóza, ktorý hral pred cisárom i pápežom, nezachovala žiadna pamiatka.
Nahrávky z tých čias nejestvujú, a tak sa o Žigmundovi Praunovi môžeme dozvedieť len zo starých zaprášených lexikónov a z dobových článkov v novinách, v ktorých ho dokonca prirovnávali ku geniálnemu Paganinimu.
PETER RADVÁNYI