Nový prezident Spartaka Peter Macho: Len spoločne budeme skutočne silní

ŠPORT - Futbal - Spartak | 17.6.2021, 09.09, Ján Král

V štruktúrach trnavského Spartaka sa objavila nová postava, prezidentom klubu sa stal Peter Macho (52). Dlhoročný funkcionár v rozhovore pre trnavskyhlas.sk poodkryl plány, s akými vstupuje do klubu.

Nový prezident Spartaka Peter Macho. Foto: Eleonóra Szombatová / Foto 4F

reklama

Ako by ste pár slovami predstavili Petra Macha ľuďom, ktorí ho nepoznajú?

- Som človek, ktorý potrebuje k životu emócie. Futbal ich prináša plným priehrštím. Túto hru milujem, dokážem sledovať denne niekoľko zápasov a stráviť debatami na futbalové témy hodiny. Zároveň som bežcom na dlhé trate. Viem, že aby ste vyhrali vojnu, niekedy musíte prekusnúť aj prehru v bitke, ktorá vás ale posunie dopredu.

Pochádzam z Malženíc, kde sa nám futbal podarilo vytiahnuť z predposlednej súťaže až do tretej ligy a získať si renomé v širokom regióne. Som odchovancom Spartaka, vyrastal som v silnej generácii hráčov, ktorá v roku 1987 získala titul dorasteneckého majstra Slovenska.

reklama

Ako vznikol váš vzťah k Spartaku?
- K futbalu ma, asi ako väčšinu fanúšikov, pritiahol otec v mladom veku, odvtedy týmto športom doslova žijem. Majstrovskú éru Spartaka som doslova hltal. Keď Karol Dobiaš hral prvý zápas proti Trnave v drese Bohemky, sedel som na štadióne ako malý chlapec na bariére v napratanom hľadisku.

Toľko nadávok, čo som v ten zápas počul na Patinovu adresu nebolo jednoduché stráviť. Až mi ho bolo ľúto. Trnava vyhrala 2:0, Barkóci klokanov točil, Čerešník a Fandel strelili víťazné góly. Na štadióne bola neskutočná atmosféra, v hľadisku sa tlačilo asi 15-tisíc divákov. Dve noci po tom zápase som nemohol zaspať ako som nad duelom stále rozmýšľal.

Patríte k obdivovateľom starej trnavskej gardy?
- Odmalička som futbal hrával a mal k nemu vzťah. Obdivoval som esá ako Jozef Adamec, Ladislav Kuna, Karol Dobiaš, Valerián Švec a ďalších. Jedenástku z majstrovskej éry vám vysypem aj, keď ma zobudíte o polnoci....

Kedy ste pocítili, že funkcionárska práca by vás napĺňala?
- To, že raz budem manažérom pochopili v Malženiciach, keď som mal 12 rokov a presviedčal som našich funkcionárov, že máme hrať doma s Hlohovcom, no oni náš žiacky tím viezli do Siladíc. Pravdu som mal ja, hrali tam Veľké Kostoľany a k nám márne pricestovala výprava z Hlohovca...

Mali ste možnosť stretávať sa s legendárnym trénerom Antonom Malatinským. Ako si na neho spomínate?
- Na naše prvé stretnutie si pamätám detailne. Dodnes presne viem, čo mal oblečené, keď som ho chcel pozdraviť, stiahlo sa mi z trémy hrdlo. Neskôr som ho stretával častejšie, nakoľko náš vtedajší tréner Richard Matovič bol jeho obľúbencom a pravidelne navštevoval naše tréningy a zápasy. Anton Malatinský bol neskutočne slávny, vždy však na mňa pôsobil skromne a pokorne.

Nikdy nerozprával primárne o sebe, ale o futbale ako celku, o klube. Uznávali ho legendy ako Jarábek či Adamec, tvrdili, že bol akoby ich otcom. Išlo o obrovskú osobnosť, pôsobil pritom na mňa pokojne. Až po jeho smrti mnohí ľudia docenili, aký veľký človek to bol. Každé jeho slovo malo váhu.

Samozrejme, úspechy veľkej Trnavy by pri sebalepšom trénerovi neprišli bez fantastických hráčov, ku ktorým prechovávam obrovský rešpekt. A zabúdať nesmieme ani na nasledujúce úspešné generácie, ktoré formovali Spartak a oslovovali mladších fanúšikov.

V pracovnom živote vediete stavebnú firmu, ktorá roky úspešne pôsobí aj na nemeckom trhu. Čo ste si zobrali zo života tejto krajiny do svojej profesie?
- Na Nemcoch sa mi páči ich precíznosť, buldočia povaha a neskutočná pracovitosť. Keď sa dostanú do problémov, dokážu si priznať, kde spravili chybu a čo je dôležité, vstanú aj z popola. U nás sa stále hľadá chyba v iných ľuďoch, rozprávame o tom, kto za čo mohol.

Zoberte si, že Nemci mali prepracovanú koncepciu futbalu. Po európskom šampionáte v Portugalsku, kde neboli schopní "urobiť" českých náhradníkov, však zahodili knižky do koša a išli inou cestou. Výsledok? O niekoľko rokov neskôr sa stali svetovým majstrom v Brazílii, pričom v semifinále pokorili domácich kanárikov 7:1!

V lete 2011 ste vstúpili do futbalu v Malženiciach a prevzali ho pod jeho krídla. Postupom rokov ste klub dostali až do tretej najvyššej súťaže, kde navyše patríte ku klubom, ktoré hrajú o postupové priečky. Aký máte recept na futbalový úspech?
- Futbal sa nedá robiť tak, že kúpite jedenásť dobrých hráčov a budete čakať, že úspech príde sám. Chce to aj kus šťastia a ísť mu napred. Treba pracovať koncepčne, hráčov si vhodne typologicky vytypovať, mať kvalitného trénera, ktorý hráčom vštepí filozofiu klubu a zostať trpezliví. Vidno to aj na Malženiciach.

Hráme tretiu ligu, postupujeme ale koncepčne, máme dobrú kostru mužstva, tréner Vladimír Glonek bude začínať pri mužstve už ôsmu sezónu... Za desať rokov malženický klub nedlží nikomu ani cent.

Stali ste sa prezidentom Spartaka. Aké najbližšie kroky chystáte vo funkcii?
- Dôležité je mať silné kompetencie, lebo iba tak sa môžete napokon plne zodpovedať fanúšikom a ľuďom, ktorí do klubu investujú peniaze. Funkcionársku prácu milujem a dúfam, že nesklamem dôveru ľudí, ktorí mi dali šancu.

Dôležité je, aby všetci v klube cítili, že sú zodpovední za svoje kroky a rozhodnutia. A zároveň, aby boli v prípade dobrej práce adekvátne odmenení. A aké budú najbližšie kroky? Vyplývať budú z môjho hesla, že Spartak sa musí držať svojich tradičných hodnôt.

Aké to z vášho pohľadu sú?
- V Trnave máme nezmazateľný trénerský aj funkcionársky odkaz Toni báčiho, ktorý staval mužstvo na hráčoch z okolia. Budem sa teda snažiť, aby sa v kabíne Spartaka hovorilo hlavne po slovensky, aby prevažovali títo hráči nad cudzincami, dávala sa dokopy partia a aby Trnava produkovala svoj typický poctivý agresívny futbal s kvalitnou krídelnou hrou. To by mal byť základný kameň.

Našou zásadou by malo byť, že kto nastúpi v červeno-čiernom drese, bude od prvej do poslednej minúty jazdiť. Nesmú sa opakovať zápasy, akého svedkom som bol pred rokom v Senici, kde hráči nebojovali, šetrili pohybom a nechali sa futbalovo zahanbiť.

Vtedy sa ukázalo, že trnavský divák nie je slepý a futbalu rozumie. Mnohí priaznivci sa v 70. minúte dvihli a odišli zo štadióna preč. Ľudia majú futbal radi, cestujú za ním aj mimo Trnavy. Chcem sa raz dožiť toho, že ak Trnava raz prehrá, ľudia mužstvo za výkon vytlieskajú, lebo uznajú, že súper bol lepší alebo mal viac šťastia. Pretože to k futbalu patrí.

Ako vnímate fanúšikov Spartaka?
- Na Slovensku nemajú obdobu a pokojne sa môžu porovnávať aj s renomovanými zahraničnými tábormi. Obrázky zo spontánnych osláv majstrovského titulu, keď akoby horelo námestie, vidíte azda len na Balkáne alebo v Turecku. Zažil som viackrát osobne oslavy Bayernu Mníchov, ktorého som priaznivcom, ale nevyvolalo to vo mne potrebnú emóciu. Na zaplnenom trnavskom štadióne mám však pravidelne už pri Il Silenziu zimomriavky.

Aký máte odkaz pre futbalové okolie Spartaka?
- Známy trnavský fanúšik pán Ábel raz povedal, že futbal a náboženstvo v Trnave nikdy nezahynie. S tým sa stotožňujem, pretože v Trnave a okolí je neustále veľmi veľa talentovaných chlapcov, ktorí by raz chceli a mohli hrať za Spartak. Aj im však odkazujem, aby sa najprv stali hráčmi Spartaka, potom reprezentantmi Slovenska do 21 rokov a až potom snívali o Bundeslige, Premier leauge či inej špičkovej lige.

Príbehy Karhana, Škrtela, Škriniara a Dúbravku sú vzorové. Najprv treba byť najlepším vo svojom klube a až potom sa pozerať za hranice. U nás sa neraz stalo, že v mladom veku chlapci odídu do zahraničia, no po pár neúspešných rokoch sa vracajú, už však väčšinou ako málo použiteľní futbalisti.

Trnava je ideálne miesto na futbalový rast, klub sa bude mládeži snažiť dať istoty a podmienky na trénovanie. To je odkaz pre rodičov aj manažérov. V trnavskom regióne je na malom území obrovská koncentrácia talentov, čo považujem za niečo medzi nebom a zemou, lebo nikde inde na Slovensku ľudia od mladého veku nemajú taký úzky vzťah k futbalu.

Fanúšikov zaujímajú vaše plány s hráčskym kádrom či realizačným tímom...
- Spartak hrá pod trénerom Gašparíkom typický trnavský krídelný futbal s potrebnou agresivitou. Myslím si, že klub v jeho osobe po čase našiel vhodný typ na trénerský post. Chceme, aby zmeny v hráčskom kádri riešil primárne tréner, bol za neho aj patrične zodpovedný a mal pokiaľ možno čo najvoľnejšiu ruku pri zostavovaní tímu. Na nás funkcionároch bude, aby sme zabezpečili finančný rámec na vhodné posilnenie a prípadne ponúkli názor na jednotlivé posily.

Tým, že sa pre vás otvára kapitola Spartaka, nezatvára sa zároveň malženická stať?
- Malženice sú dnes tak nastavené, že pôjdu päť rokov samospádom, potrebujú iba pokoj a financie. 

Kde vidíte miesto Spartaka v budúcnosti?
- Spartak prešiel náročným obdobím. Treba si uvedomiť, že reštrikcie okolo koronavírusu poznačili primárny biznis majiteľov Spartaka a nebolo ľahké hľadať financie na chod klubu. Aj vďaka majiteľom, riaditeľovi klubu, podporovateľom a partnerom, ktorí v tejto neľahkej situácii pomohli, sa podarilo mužstvu dosiahnuť solídne umiestnenie. Naším najbližším spoločným cieľom je finančná stabilizácia Spartaka a jeho postupný rozvoj.

Po športovej stránke si za cieľ kladieme, aby Trnava hrala každý rok európsky pohár. Chceme viesť klub tak, aby ľudia na naše pôsobenie v červeno-čiernych farbách raz spomínali pozitívne. To znamená, pracovať koncepčne, posunúť dopredu klubovú mládež, zaplniť tribúny štadióna a dosiahnuť méty, ktoré si klub zaslúži.

Človek, ktorého si veľmi vážim, raz povedal: "Spartak je odsúdený na úspech." Ak sa v Trnave zomkneme a všetci potiahneme za jeden koniec povrazu, klub čaká krásna budúcnosť.  Len spoločne budeme skutočne silní.

Čo by mala byť devíza Spartaka v novej sezóne?
- Jednoznačne fanúšikovská základňa. Keď sa narodíte v Trnave, nemusíte hľadať klub, ktorému budete fandiť. Spartak dostanete už do vienka. Platí tu heslo: Jedno mesto, jeden klub. Cítim v Trnave aj okolí silný patriotizmus. Som hrdý na to, aké máme krásne mesto so silným historickým odkazom.

V zahraničí som zistil, aké je dôležité prechovávať hodnoty, ktoré nám zanechali naši predkovia v podobe lásky k futbalu, kultúrnym zvyklostiam a nárečiu. Uznajte, môže znieť niečo lepšie ako: Trnava do teho!?

Nepoznám slovenský región, kde sa o futbale viac debatuje, rozoberá sa z každej strany a ľudia pre značku Spartak doslovia horia. Chcem, aby sa z tlejúcich iskier stal znova silný plameň, ktorý dostane náš klub na futbalový piedestál.