Manfred Kokot stále priťahuje verejnosť

RELAX - Rozhovory | 14.9.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Napriek tomu, že ho už je naozaj počuť len v košickom rádiu Hornet, kde má vlastnú spomienkovú reláciu, zostal nezabudnuteľný. Futbalových fanúšikov nenecháva chladnými dávny komentátorský rev Karola Poláka: „Panenka..., góóól, gól! Sme majstri Európy na rok sedemdesiatšesť!“

Karol Polák so sebou stále nosí v peňaženke prvý televízny preukaz. Foto: Vlado Kampf

Dnes cestuje aj s vlastnou šou jedného muža. Medzi ľuďmi spomína na časy svojich komentátorských hviezdnych čias. Napríklad aj na svoju legendárnu hlášku počas komentovania víťazného behu európskeho šampióna Manfreda Kokota: „Bodaj by sme aj u nás mali takýchto Kokotov...“ Opakuje ju tak často, že ho to už ani nebaví.
Máme.
- Áno, ale iných. Bodaj by sme takých nemali. :-)
Nech robíte čo chcete, stále ste podozrivý slovanista...
- Každý náš televízny prenos býval ostro sledovaný úplne všetkými, od papalášov po fanúšikov. Mali sme doslova zakázané fandiť. Samozrejme, okrem komentovania reprezentácie a medzinárodných zápasov. Tam to bola zasa doslova povinnosť. V rámci Československa som naozaj nefandil nikomu.
Naozaj?
- Mňa neplatila ani Trnava a ani Slovan. Na obed ma pozývali všetci. Trnavčania automaticky považujú každého Bratislavčana za slovanistu. S tým nič neurobím. Lenže ja som mal oveľa viac dobrých priateľov v kádri Spartaka, ako v Slovane. Absolvoval som s nimi kopu výjazdov do sveta. V reprezentácii bol Dobiaš, Adamec, Kabát, Hagara, Jarábek, Hrušecký... S Vladom Hagarom sme na cestách odohrali stovky šachových partií. V tom čase neexistovalo, aby sme zápasy komentovali na diaľku zo štúdia. Cestovali sme spolu.
Tak to bolo asi zaujímavejšie a aj pre diváka lepšie. Mali ste kopu informácií.
- Samozrejme. Na podujatia sme prichádzali vopred, takže s každým hráčom som mal aj osobný kontakt, zahrali sme si spolu šach, karty, porozprávali sme sa. Vedel som o nich všeličo. :-)
To by sa hodilo dnešným novinárom, keď je v kurze bulvár, nie?
- Ak niekto žije serióznym životom, tak sa do bulváru nedostane. V tom čase som nepotreboval z chlapcov vyťahovať, koľko majú frajeriek a koľko nemanželských detí. Ale vedel som to...
Zmenil sa futbalový svet?
- Kedysi som bol s hráčmi jedna rodina a boli sme si seberovní. Dnešní hráči sú pre mňa deti. Dnes je futbal dynamickejší a agresívnejší. Býval krajší. Žijeme v čase, keď politici rozpredali celú krajinu. Všetkým kolektívnym športom sa v podstate prihodilo to isté. Keď si zrátame to obrovské množstvo chlapcov, ktorí hrajú v zahraničí, zistíme, že v našich ligových mužstvách, ktoré sú akože špičkové, zostal len nepredajný tovar. Nemáme ani jedno svetové mužstvo. Všetko je to sotva európsky priemer. Máme ležiaky na pultoch, ktoré nikto nechce kúpiť. Všetkých lepších kúpia alebo predajú. Majiteľovi klubu predsa ide o peniaze. Potrebuje aj návratnosť. Naše mužstvá sa neustále oslabujú. Ďalšie posily sú tí, ktorí prišli dotiahnuť svoju športovú kariéru. Toto behá v našich dresoch. Chýba nám kvalita. Veď v svetovej stovke nemáme ani jedného hráča. Aj na majstrovstvá sveta sme dostali nejakým šťastím a úplne náhodou. Minule som stretol poľských novinárov a tí veľmi vtipne komentovali náš zápas s nimi,
ktorý nás posunul do Afriky: Dali sme si vlastný gól, a potom sme vám radšej ďalších deväťdesiat minút nedali loptu, aby ste si to sami nepokašlali. :-) To je nádherné zhodnotenie toho zápasu.
Čo by podľa vás pomohlo zvrátiť tento stav?
- Aby sa viac pracovalo s mládežou. Aby hrali talentovaní. Na nič nie sú peniaze. V minulosti chodili na výber stovky záujemcov. Dnes ich bohatí rodičia privezú len zopár. Ostatní na to nemajú. Otrávené decko, ktoré robí radosť otcovi, nie je ktoviečo. Deťom sa nechce. V okolí môjho bydliska je niekoľko škôl s ihriskami, brány sú otvorené a nie je na nich ani nohy. To nebývalo. Neviem, čo s tým. Peniaze rozhodujú o všetkom.

Karol Polák z televízie zo dňa na deň zmizol. Dôvodom boli peniaze. Foto: Vlado Kampf

Ako ste sa dostali k moderovaniu?
- Bol som v správnom čase na správnom mieste. Bývali sme na Zochovej ulici hneď pri rozhlase. Hrali sme futbal, keď za nami v nedeľu ráno prišiel nejaký ujo, že sa ide naživo vysielať rozprávka a my by sme v nej mali jačať ako trpaslíci, ktorých naháňa ježibaba. Išli sme, za peniaze. Dostal som tri koruny.
Aha. Myslel som si, že ste to robili z nadšenia, a vy za prachy... :-D
- Jasné. Za korunu som mal dvojitú zmrzlinu a za dve koruny som bol v kine. Chodili sme hrať každý týždeň. Potom sa z nás stala rozhlasová detská dramatická družina. Učili nás, ako hovoriť na mikrofón. Neskôr, počas štúdia herectva, som bral nočné služby rozhlasového hlásateľa. Niekedy som ani minútu nespal. Otec dostal desať rokov basy za protištátnu činnosť a mama nám skoro zomrela. So sestrou sme sa o seba starali sami. Každá koruna nám bola dobrá. Robil som všeličo. Po vyštudovaní som mal nastúpiť do armádneho divadla v Martine, lenže náhodou som stretol šéfa hlásateľov v televízii, keď potrebovali záskok za chorého hlásateľa televíznych novín. Televízia vtedy vysielala len rok. Príliš sa mi nechcelo. Ráno ma stretol, večer som už čítal správy. Po týždni ma zavolali, že si v Martine majú hľadať nového herca. To mi vyhovovalo. Zrazu som cítil popularitu.
Z obrazovky ste zmizli náhle. Nechýbalo vám to?
- Stávková kancelária Terno hľadala slovenského riaditeľa. Dostal som ponuku od kamarátov a nemal
som čo váhať. V televízii som mal vtedy maximálny plat štyritisíc dvesto korún, oni mi ponúkli dvadsaťpäť tisíc a pol roku tridsaťpäť. Dopoludnia som to podpísal a večerný šport som už nehlásil.
Nebolo vám to ľúto ani na sekundu?
- Nie, nebolo. Nikto v televízii ma neprehováral. Zbalil som si veci a šiel som domov. V tom čase som staval a to bol dar z neba. Bolo by mi to ľúto, keby som to nevyužil. Nebojte sa, v televízii čakalo dosť ľudí, kedy sa odpracem a oni nastúpia na moje miesto.
A naozaj nie ste ani v kútiku duše Slovanista?
- Nie, nie som. Čo ja z toho mám, že niekto vyhrá? Ja si vychutnávam zápas ako celok. Bavia ma všetky góly a hra oboch tímov dohromady. Nech si blázni jačia, koľko chcú. Predsa sa nebudem tešiť z jedného vyhratého zápasu, keď vlastne celý stál za...