Mestské futbalové derby medzi mužstvami Rapidu a ŠK Trnava sa hralo 27-krát

ŠPORT - Futbal - Spartak | 9.7.2021, 12.29, prispievatelia

Trnavská história 1896-2021 ponúka ďalšie postrehy z organizovanej podoby najpopulárnejšej loptovej hry.

Hráčska jedenástka a kluboví funkcionári Rapidu Trnava z roku 1928. Červeno-čierny robotnícky klub bol koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia najúspešnejší na trnavskej futbalovej mape. Foto: archív J. Lieskovského

reklama

Pýtajme sa, kým je koho. Okrídlená myšlienka má široký dosah aj v telesnej kultúre. 

V trnavskom športovom prostredí sa žurnalisticky pohybujem už vyše päťdesiat rokov, od septembra 1968. 

Popri publicistike som našiel záľubu v archivovaní telovýchovných fotografií a v zachytávaní výpovedí významných postáv.

reklama

Každý sa raz narodí a zomrie. Na tom nič nezmeníme. Svedectvo ochotných činovníkov o dlhoročnom dianí v regionálnom priestore podmanivých gólov, bodov a sekúnd však zostáva.

Vieme, že bez histórie by nebolo prítomnosti. Ani tej telovýchovnej.

Portál trnavskyhlas.sk často poskytuje priestor originálnym materiálom o jednotlivých etapách okolo koženej lopty, začiatky nevynímajúc.

Ako je známe, premiérový duel NSE Trnava s futbalovými hosťami z Viedne sa odvíjal v júni 1896, teda pred 125 rokmi.

Detstvo a gombíkový futbal

Trnavčania Štefan Cepko a Jozef Hagara, blízki kamaráti v priebehu gymnaziálneho štúdia, sú už po smrti. 

Obaja sa dožili vysokého veku. Ešte s deviatimi krížikmi na pleciach mi boli ochotní sprostredkovať bohaté skúsenosti a zážitky z telovýchovného prostredia.  

Samozrejme, zanechané svedectvo vzácnych osobností možno kvôli priestorovým danostiam publikovať iba postupne.

Webová stránka trnavskyhlas.sk už priniesla za priehrštie prvých informácií, ktoré pri našich ostatných novinárskych rozhovoroch poskytol docent Jozef Hagara, môj bývalý vysokoškolský pedagóg.

Ešte predtým, počas spoločenskej oslavy jeho 90. narodenín v trnavskej Knižnici J. Fándlyho, som si s radosťou prichystal koreferát o mimoriadne pestrej a všestrannej životnej ceste.

Chlapčenské ničnerobenie si J. Hagara, Š. Cepko a ďalší kamaráti vypĺňali tzv. gombíkovým futbalom. S obľubou ho v detstve hrávali doma na stoloch. Cepkov dôvetok: "Názvy sme si dali podľa najlepších ligových mužstiev." 

Neskôr už uprednostnili priame loptové súboje na mestských ihriskách v okrajových štvrtiach.

"Moja mama prala futbalistom Meteoru dresy. V tomto klube účinkovali aj súrodenci Hagarovci. Tiež som to v ich mužstve hráčsky skúšal. Keďže futbal nám v škole sústavne zakazovali, počas gymnaziálnych rokov ma napokon zlákali iné športy, atletika a basketbal," uviedol svojho času Š. Cepko.

Trnavské futbalové mužstvá Rapidu (v prúžkovaných dresoch) a ŠK odohrali medzi sebou dvadsaťsedem derby zápasov. Foto: archív J. Lieskovského

Priaznivá bilancia robotníckeho Rapidu    

V marci 1925 vypísali v Trnave rodný list Športového klubu Rapid. Starší z bratov Hagarovcov, Jozef, sa v červeno-čiernom drese vypracoval medzi stabilných hráčov. 

Podľa jeho voľakedajších spomienok, vždy sa tešil na súboje s ŠK, najväčšími mestskými rivalmi. Tí nastupovali tradične v žlto-modrom výstroji. 

Ich zápasom nechýbali grády, avšak korektnosť bola vždy prvoradá. Vzájomná bilancia v tom období najlepších trnavských subjektov vyznela v prospech Rapidu. 

Z dvadsiatich siedmich stretnutí, pravidelne sa odvíjajúcich pred početnou diváckou kulisou, zvíťazil tento robotnícky klub v šestnástich. 

Kolektív ŠK ťahal za dlhší koniec futbalového povrazu osemkrát. V troch prípadoch priniesla 90-minútovka rovnaký nerozhodný výsledok 2:2.

"Mimo ihrísk sme zostávali veľkí priatelia," pokračoval J. Hagara. Od roku 1939 už oba kluby pracovali pod spoločným názvom Trnavský športový spolok (TŠS). 

"Cez vojnu sa názvy Rapid nemohli používať, preto aj v Trnave prišlo k tejto futbalovej fúzii," vysvetlil J. Hagara.  

JAROSLAV LIESKOVSKÝ