Ultras Spartaka chystajú protest, žiadajú zrušenie obmedzení pre šport

Článok z webovej stránky Spartaka:

Na kultúru bez obáv, na šport s obmedzeniami!

Bez obáv na kultúru! Pod týmto heslom sa práve rozbehli festivaly, koncerty a iné hromadné kultúrne akcie. Návštevníci sa nemusia preukazovať očkovacím preukazom ani negatívnym testom.

Môžu sa občerstviť a kultúra sa pridala k ďalším oblastiam spoločenského života, ktorá sa vracia do normálu. Takmer bez obmedzení teda môže dnes ísť človek na kúpalisko, na bohoslužbu, do reštaurácie...

Ako je na tom šport? Nuž, rovnako ako po celý čas pandémie (a nielen počas nej) – na samom chvoste záujmu. Pozor, kultúre to prajeme a nežiadame sprísnenie, len závidíme.

Nikto to nepovedal nahlas, no podľa správania sa kompetentných je zrejmé, akoby za všetko mohli športové podujatia, hoci to tak nie je a keby na to existovali dôkazy, tak by už boli s veľkou pompou zverejnené.

Športoviská sú prvé, ktoré sa pri zhoršení stavu zatvárajú a pri zlepšení situácie sú posledné, ktoré sa otvárajú.

S obmedzeniami na šport! V sobotu sa úvodným kolom začne nový ročník futbalovej Fortuna ligy. Možno sa to nezdá, no bude to už tretia sezóna, ktorú výrazne ovplyvnia protipandemické opatrenia.

Podľa aktuálne platných usmernení môže byť na štadiónoch maximálne 1000 divákov (bez ohľadu na veľkosť štadióna), ktorí musia byť buď zaočkovaní, čerstvo negatívne otestovaní alebo po prekonaní covidu.

Situáciu s koronavírusom nebagatelizujeme. Sme si vedomí hrozby a vidíme, čo po sebe ochorenie zanechalo.

Kompetentní, ktorí sa skrývajú za konzílium odborníkov však nielenže nedokážu koncepčne pomôcť, ale nie sú schopní ani vytvoriť podmienky na to, aby si šport v rámci obmedzených možností pomohol sám.

Ak by tá istá skupina ľudí, ktorá sa môže s pohárom piva ísť zabaviť na koncert, tancovať a spievať pod pódium natlačená hlava na hlave, chcela ísť na futbalový zápas, tak musí byť zaočkovaná alebo otestovaná, sedieť oddelene a nemôže si dať ani pohár vody.

Ak by sa všetci stretli v krčme pred štadiónom, tak je to v poriadku. Na štadióne treba vydržať aj v tridsaťstupňových horúčavách s vodou z kohútika v toaletách.

Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Áno, také to presne je. Logika je práve to, čo chýba všetkým rozhodnutiam od začiatku pandémie. Čo sa niekde môže, to je inde zakázané.

Skutočne máme pred zápasom usporiadať bohoslužbu alebo cez polčas koncert, aby sme ukázali, že šport je v našej spoločnosti diskriminovaný?!

Alebo máme začať trieskať po stoloch, keď vidíme, že s dialógom a argumentami je to ako s tým povestným hrachom a stenou?

V mene prvoligového klubu, ktorý okrem profesionálneho tímu zastrešuje viac ako štyristo detí, to už takto ďalej nechceme!

Požadujeme rovnaké podmienky ako ostatné oblasti spoločenskej sféry. Šport je nezanedbateľným prispievateľom do štátnej kasy.

Profesionálne sa mu venujú stovky ľudí, amatérsky možno milióny a tí zvyšní by mali. Nechceme, aby sa zničili niekoľkoročné väzby a pretrhli návyky len kvôli tomu, že medzi tými, ktorí o tom rozhodujú, sú zlenivení populisti.

Nedávno skončené futbalové EURO sa hralo napríklad aj v Maďarsku, kde štadión v Budapešti praskal vo švíkoch. Cez víkend sa začína aj česká liga.

Päťtisícové štadióny môžu byť aj vypredané, arény s viac ako desať tisíc divákmi smú byť naplnené na polovicu. V septembri sa na návštevu Slovenska chystá pápež František a tiež asi nebude slúžiť omšu pred tisíckou otestovaných veriacich...

U nás sme v otázke športu nevedno prečo prísnejší ako inde a zároveň macošský. Až na jednu výnimku.

O chvíľu sa v Tokiu začínajú olympijské hry. Snáď sa tam niektorému zo slovenských športovcov podarí vybojovať medailu. To bude potom prijatí, gratulácií, fotografií a trasení s rukou...