Slávny piešťanský motocyklista Rudolf Mitošinka prišiel na štart aj o barlách

ŠPORT - Ostatné športy | 28.7.2021, 09.07, prispievatelia

Priaznivci pretekárskych okruhov si 23. júla pripomenuli nedožité 85. narodeniny výnimočného krotiteľa kapotovaných strojov. 

Rudolf Mitošinka mal túžbu získať zlatý vavrínový veniec na domácom okruhu. Podarilo sa mu to v pretekoch dvestopäťdesiatok zo seriálu M-ČSSR 1986. Po dekorovaní pred piešťanským publikom odišiel do jazdeckého parkoviska v spoločnosti vnuka Rudka a dcéry Oľgy. Foto: Marián Pavlík

reklama

Keď piešťanskému motocyklovému reprezentantovi Rudolfovi Mitošinkovi vinšovali pred tridsiatimi piatimi rokmi, v júli 1986, počas tamojšej Ceny Slovenska k päťdesiatym narodeninám, moderátor na ploche pred hlavnou tribúnou letiskového okruhu vyslovil obdiv nad jeho športovou nepoddajnosťou. 

Na otázku, dokedy hodlá pretekársky sedlať rýchle motorky, vždy pozitívne naladený veterán z domáceho automotoklubu s úsmevom odpovedal:  

"Zatiaľ do deväťdesiatky. A potom uvidím." Žiaľ, krutý osud zariadil veci inak.

reklama

Pri príležitosti nedožitých 85. narodenín piešťanskej motocyklovej legendy R. Mitošinku, v dvadsiaty tretí júlový deň, sa do počítačovej klávesnice ponúkajú autorovi príspevku mnohé osobné spomienky. 

Zo šiestich mesiacov ukrojil štyri

Na Považskom okruhu, v kľukatom úseku medzi Novým Mestom nad Váhom a Bzincami pod Javorinou, mal nepoddajný matador z kúpeľnej perly Považia ťažkú haváriu.

Keď som pri návšteve čerstvo operovaného pacienta v piešťanskej nemocnici vyzvedal o jeho možnom návrate do pretekárskeho pelotónu, ošetrujúci lekár ma informoval:

"Pán Mitošinka bude môcť opäť jazdiť približne o šesť mesiacov."

Veci však nabrali iný spád. Už po dvoch mesiacoch zapísali motocyklového rekonvalescenta do štartových listín v Jindřichovom Hradci, Hlohovci a niektorých ďalších podujatíach.

Pravda, strýcovi Rudovi, ako ho kamaráti familiárne prezývali, pomáhali mechanici nasadnúť na motorku a v cieli z nej zosadnúť, keďže ako-tak krivkal pri bežnej chôdzi iba o barlách.

Cestným motocyklovým pretekom sa venovala aj Mitošinkova dcéra Oľga. Jazdila najmä kubatúru 125 MTX. Foto: Marián Brezovan

Patálie s prasknutou panvou

Skúsený reprezentant mal túžbu vyhrať preteky na piešťanskom letisku. Mitošinkovi sa to podarilo v lete osemdesiatom šiestom.

Súčasťou medzinárodnej Ceny Slovenska bola vtedy aj štvrtá časť majstrovstiev Československa do 250 kubíkov. V početnom jazdeckom poli nedeľnej drámy nenašiel domáci reprezentant premožiteľa.

V pondelok pri jeho vyšetrení v piešťanskej nemocnici zistili lekári, že Mitošinka absolvoval víťazné preteky s prasknutou panvou.

Počas novinárskej posiedky sa priznal, že zdravotné problémy z posledných havárií si nechal pre seba, keďže mu išla karta vo federálnom aj slovenskom šampionáte.

Dodajme, že v M-ČSSR 1986 bola bitka o titul do posledných pretekov. Absolútny piedestál si zo seriálu štvrťlitrov odniesol Marián Srna (Lazany - 60 b.). 

Druhý v celkovej klasifikácii, Rudolf Mitošinka, mal na konte o osem bodov menej. Bronzový skončil Pavel Ševčík z Jindřichovho Hradca (32 b.).

Uveďme aj konečné poradie v majstrovstvách Slovenska triedy do 250 ccm (sezóna 1986): 1. Rudolf Mitošinka (AMK Piešťany - 42 b.), 2. Marián Troliga (Závadka - 39), 3. Milan Šobáň st., Holíč - 27).

Splnený motocyklový sen

Havárie patria k čertovsky rýchlym strojom na dvoch kolesách už neodmysliteľne.

Pri oprašovaní kapotovaných spomienok spred tridsiatich piatich rokov nemožno nechať bez povšimnutia Mitošinkove štarty, ktoré predchádzali jeho zlatému víkendu v Piešťanoch.

"Nechcem to zakríknuť, no už dva roky som nespadol," vravel Mitošinka cestou na preteky do Holíča. 

Na Záhorí však vtedy predčasne skončil v balíkoch slamy, ktoré lemovali nebezpečné úseky v uliciach mesta. 

O týždeň neskôr mal R. Mitošinka ťažký pád na Šarišskom okruhu v Prešove, idúc v čele jazdeckého poľa päťstoviek.

Ďalší víkend patril Cene Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Pod Urpínom už videl cieľovú šachovnicu, hoci bolesti sa uňho hlásili čoraz nástojčivejšie.

Cúvnuť však nechcel, veď jeho milovaná Cena Slovenska klopala na dvere. A na nej si v júli 1986 splnil svoj dlhoročný sen o zlatom venci.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ