V Trnave pôsobil bratranec Franza Liszta, ktorý učil aj Schneidra - Trnavského

RELAX - Tí sú naši | 30.7.2021, 09.05, prispievatelia

V Trnave v minulosti pôsobilo množstvo zaujímavých osobností, ktorých meno nenesie žiadna z ulíc a nepripomína ich ani žiadna pamätná tabuľa, a predsa sa významne zapísali do histórie nášho mesta. Jedným z nich je hudobný skladateľ, organista, regenschori, pedagóg, náboženský spisovateľ a kňaz Alojz Hennig. Poodhrňme trochu závoj zabudnutia a vráťme sa o takmer 200 rokov späť do 19. storočia

Historická fotografia jezuitského kostola a kláštora v Trnave z čias, keď tam pôsobil Alojz Hennig. Foto: archív Jozefa Šelestiaka

Alojz Hennig bol bratancom geniálneho skladateľa a klavírneho virtuóza Franza Liszta a podobne ako on mal hudbu v génoch.

Narodil sa pred 195 rokmi, 21. júna 1826, v Ostrihome alebo v Ragendorfe, dnešnej Rajke pri Rusovciach. Údaje sa rôznia. To však nie je až tak podstatné.

Mal veľmi zaujímavý osud a Trnava hrala v jeho živote takú dôležitú úlohu, že ho pokojne môžeme považovať za naturalizovaného Trnavčana. 

V našom meste sa prvýkrát objavil ako študent filozofie a neskôr aj teológie, ktorú ale dokončil až v Ostrihome. Medzičasom študoval aj na Kráľovskej hudobnej škole v Bratislave a hudba a spev sa stali jeho doménou.

Hennig musel byť výnimočným talentom, keď ho ostrihomský arcibiskup, uhorský prímas a kardinál Ján Scitovský povolal ako skladateľa a regenschoriho do Ostrihomu, kde viedol chrámovú hudbu a spev.

V roku 1860, keď učil spev na trnavskom gymnáziu, vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a stal sa jezuitským pátrom.

Krátko učil rétoriku na bratislavskej akadémii a potom šesť rokov pôsobil v Kaloči ako rektor, učiteľ spevu a dirigent chrámového spevu v konvikte a katedrále.

Do Trnavy sa páter Hennig vrátil až v roku 1884. Pôsobil v rehoľnom dome ako jeho predstavený a v rokoch 1887-93 bol aj rektorom novicov.

Okrem toho učil spev, napísal latinskú učebnicu spevu pre gymnáziá i dokumentárno-teologické dielo „Traja košickí mučeníci“ a skladal.

Vo svojej tvorbe sa venoval najmä sakrálnej hudbe. Komponoval omše, offertóriá, litánie ale i duchovné piesne.

No najvýraznejšou stopou, ktorú páter Hennig zanechal po sebe v našom meste, je dodnes jestvujúci miešaný chrámový zbor Cantica Sacra Tyrnaviae, ktorý založil v roku 1890 pri trnavskom jezuitskom Kostole najsv. Trojice.

Jezuitský kostol a kláštor v Trnave dnes. Foto: Petra Radványiová
 

V tomto zbore kedysi ako chlapec spieval a pod vedením pátra Henniga sa oboznamoval s klasickými dielami cirkevnej hudby aj neskorší národný umelec a hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský. 

V piatom zväzku Encyklopédie Beliana sa môžeme v biografickom hesle Alojza Henniga dočítať:

„Ako pedagóg vychoval a pozitívne ovplyvnil myslenie a tvorbu nasledujúcich generácií slovenských skladateľov, najmä M. Schneidra-Trnavského.“

Ten si vo svojej známej knihe Úsmevy a slzy spomína na Alojza Henniga takto:

„Páter Hennig bol výborný organista a hudobný skladateľ. Keď prišiel na chór a vymenil si miesto s Bartonkom, spoznal som hneď pri prvom hmate na klávesnici organa majstra bohatej harmonickej a kontrapunktickej invencie. Nástroj vzrástol predo mnou tak impozantnou mierou, že som jeho zvuku načúval fascinovaný a očarovaný. Toto jeho umenie na mňa zapôsobilo do takej miery, že vo mne vzplanula jediná túžba stať sa podobným majstrom v hre na organe.“

Alojz Hennig zomrel v Trnave 4. novembra 1902 vo veku 76 rokov. 

Mikuláš Schneider - Trnavský na svojho učiteľa nezabudol a keď zostavoval svoj jedinečný Jednotný katolícky spevník, zaradil doň aj štyri piesne od Alojza Henniga.

PETER RADVÁNYI