Veterinár, filatelista, pravý Trnavčan: Július Molnár sa dožíva sto rokov

RELAX - Trnavské pikošky | 9.8.2021, 07.00, prispievatelia

"Boli časy ťažšie, boli časy veselšie. Boli úspešné, aj menej úspešné. Ale vcelku som prežil dobrý a slušný život," hovorí jeden z najstarších Trnavčanov.

Ocko hovoria Júliusovi Molnárovi (na fotografii s dcérou Boženou Pekárkovou) nielen dve dcéry, ale aj ďalšie generácie jeho rodiny. Foto: Pavol Machovič

Trnavčan Július Molnár sa dožíva v pondelok 9. augusta sto rokov. Jeden z najstarších Trnavčanov oslavuje nevšedné jubileum v dobrom zdraví a s dobrou náladou v kruhu svojej rodiny.

Tú najbližšiu tvoria dve dcéry, dve vnučky, dvaja vnuci a desať pravnúčat. O ich výnimočnom vzťahu k najstaršiemu členovi rodiny najlepšie svedčí to, že ho všetci oslovujú ocko.

„Som rád, že ešte v dobrom zdraví môžem byť súčasťou rodiny. Boli časy ťažšie, boli časy veselšie. Boli úspešné, aj menej úspešné. Ale vcelku svoj prežitý život považujem za dobrý a slušný,“ stručne zhodnotil svoj život jubilant.

Do mesta vždy cez Halenársku

Nedokáže zakryť, že má radosť z každého úspechu svojich potomkov, ktorí sa uplatnili hlavne v oblasti medicíny.

V prípade storočných ľudí každého zaujíma recept na dlhovekosť. Július Molnár žiadny špeciálny nemá, a ak, tak je ním vždy večer pohár vína.

Júliusa Molnára možno označiť aj za živú kroniku Trnavy. Napriek úctyhodnému veku mu vynikajúco slúži pamäť a tak presne vie, aká bola Trnava v minulosti. Dobre si spomína predovšetkým na Halenársku ulicu, na ktorej vyrastal.

„Keď idem do mesta, vždy idem po tejto ulici. Ale už som dávno nebol, lebo prišla táto pliaga,“ povedal o časoch COVIDu-19 krátko pred oslavou stých narodenín.

Na otázku, či bola Trnava krajšia v minulosti alebo teraz, má jednoznačnú odpoveď. Aj keď človek má tendenciu s odstupom času prikrášľovať minulosť, pre Júliusa Molnára je jeho rodné mesto najkrajšie teraz.

Ak mu niečo chýba, tak sú to rovesníci alebo spolužiaci, tých už jednoducho niet.

42 rokov v službe veterinára

Július Molnár sa narodil 9. augusta 1921 v Trnave, diplom zverolekára získal po štúdiách v Budapešti a Brne.

Viac ako štyridsať rokov pôsobil v štátnej službe ako veterinár. Práca ho zaviedla do Bánoviec nad Bebravou, Považskej Bystrice, Dunajskej Stredy a najdlhšie pôsobil, samozrejme, v Trnave.

Do dôchodku odišiel koncom roku 1989. Vychoval dve dcéry, ktoré mu teraz starostlivosť vracajú.

„Nerobil som nič špeciálne, len som si poctivo robil svoju robotu,“ hovorí skromne o svojej práci, ktorej sa venoval 42 rokov.

Popri práci okresného veterinára sa venoval aj písaniu a filatelii, ktorú považuje za ušľachtilú zábavu.

Tieto dve záľuby spojil v prípade knihy História Trnavy na filatelistických a alternatívnych dokumentoch, na ktorej spolupracoval s už nebohým Milanom Šnircom.

Okrem toho mu vyšli ďalšie viac ako dve desiatky kníh, vrátane odbornej literatúry z veterinárnej oblasti. Cudzia mu nebola ani práca v záhrade, burinu v nej nemôže vidieť ani dnes.

Žiadny špeciálny recept na dlhovekosť Július Molnár nemá. A ak, tak potom vždy večer pohár vína. Foto: Pavol Machovič

V srdci nosí Spartak

Július Molnár je známy ako veterinárny lekár a filatelista, je však aj lokálpatriot a v minulosti nikdy nechýbal na zápasoch futbalového Spartaka.

Na vtedy jedinej tribúne sedával vždy v siedmej rade, s kamarátmi mali lístky na sedadlá 22 – 24.

„Dokonca sme mali na dvore dlhé roky stožiar, na ktorom vždy v čase futbalových zápasov viala vlajka Spartaka. A keď sme mali návštevu, tak tam viala vlajka Trnavy,“ prezradila dcéra Božena Pekárková.

Július Molnár získal počas svojho života viacero ocenení za svoju prácu okresného veterinára, ale aj za filatelistickú činnosť.

Je tiež držiteľom Ceny mesta Trnava a Ceny Trnavského samosprávneho kraja za celoživotný prínos v oblasti veterinárnej medicíny.

K zástupu gratulantov, ktorí v týchto dňoch prichádzajú Júliusovi Molnárovi zaželať pri príležitosti životného jubilea všetko najlepšie, sa pripája aj redakcia portálu trnavskyhlas.sk.

(pm)