Futbalová glosa: S futbalom je to ako so ženou...

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 13.8.2021, 09.21, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Domáci nastúpili so všetkými oporami, Kosťo, alias Dlouhá noha tentokrát Hrnčiarovciam chýbal. Archívne foto: Ján Král

reklama

Tentoraz písal o zápase Modranka - Hrnčiarovce 3:0.

Milí priatelia,
je radosť robiť zostavu, keď máte dvanásť hráčov a spolu 19 zdravých nôh.

Niečo podobné musel trénerko rozlúsknuť pred nedeľňajším derby v Modranke. Tucet špinavcov, a to sme ešte nastúpili bez Tellyho Savalasa, alias Kojaka, alias Sedla.

reklama

To nám ešte zo stredu vypadol Kosťo, alias Dlouhá noha a Mirko Bé, alias Redman.

Tak sa úlohy tvorivého záložníka musel chtiac - nechtiac chopiť Jeďo, alias Kekí Petra.

V prvom rade sme chceli mať zápas čím skôr v zdraví za sebou a uhrať prijateľný výsledok. Hru sme logicky prenechali domácim, po zisku lopty sme dávali kondičný tréning do behu Paťkolóvi, alias Levákovi Bobovi.

Taktika vcelku vychádzala, nakoľko sa domáci napriek hre na našej polovici 20 minút nedostali to trvalého tlaku, nebezpečenstvo hrozilo po centroch zo strán, ale tie spoľahlivo odvrátila do bezpečia stopérska dvojica, prípadne po najnebezpečnejšej hlavičke zaplachtil vzduchom a končekmi prstov vyškriabal Majo, alias Létající Čestmír, alebo nás zachránilo brvno.

To však zazvonilo aj na opačnej strane. Po našom rohu sa lopta vrátila do stredu ihriska, kde som vydýchaval predchádzajúci 20 metrový šprint, loptu si spracoval, ešte zasekol dorážajúceho útočníka, zavrel oči a vystrelil.

Keď som ich otvoril, lopta ešte letela, lebo to bola taká tiiiaaaahlaaaa strela a normálne smerovala do vingla modranskej brány.

Diváci však spravili, že húúúú, jak im sánky padali a pravdepodobne kvôli tomu ten zborový výdych podvihol o centimeter trajektóriu lopty a miesto ukážkovej anglie sa odrazila od brvna do päťky, kde sa ju Jeďo snažil ekvilibricky usmerniť do siete. 

Našťastie však z toho vyviazol zdravý.

To už si domáci povedali, že tak dosť, diváci by ich asi nepochválili, ak by so súperom, čo skôr ako futbalový tím vyzeral ako zákazníci rehabilitačného centra na výlete nedajbože prehrali.

Zabrali na vyššie obrátky, prvým gólom nás načal hlavou kanonier Sekera, o osem minút neskôr sme nedokázali dostať ľahkú loptu z našej šestnástky a nedostúpili ku Karolovi, ktorý strelou k žrdi zvyšoval na 2:0 a skvelý záver prvého dejstva Modranky poistil na 3:0 opať Sekera v 44. minúte.

Cez polčas sme však z našej liahne talentov v strednom veku vydolovali Kura. Už v prvom polčase v 27. minúte sme minuli jedného žolíka, keď kolenového Paru vystriedal ramenový Majkl, tak sme do hry hodili posledný žetón z banku. 

A takmer to vyšlo.

Paťkoló sa v druhom polčase presunul na svoju ľavú stranu zálohy, po dlhej lopte v 53. minúte našiel prudkým centrom Kurovu hlavu, ktorého hlavička však opäť len opečiatkovala brvno modranskej brány.

A potom sa to už ukľudnilo. Teda v tom zmysle, že my sme sa zamerali na pozornú obranu, domáci to skúšali po krídlach aj stredom, v pár čistých šanciach na poslednú chvíľu zasahoval Deco, ktorý dvakrát telom odvrátil loptu smerujúcu do našej siete, Valšov únik zneškodnil skvele chytajúci Majko, alebo loptu odvrátila obrana na čele s Marcelinhom.

Zápas teda skončil 3:0, spokojné aj nespokojné boli obe strany, u nás spokojní sme boli, že sme to prežili, nespokojní, že mohlo po nás aj niečo ostať, domáci, že vyhrali, nespokojní, že mohli aj viac. 

Tak ale futbal je ako žena, odpúšťa, ale nezabúda, je jedno koľko tomu dáš, čo spravíš, obetuješ, vždy ti ukáže, že si mohol aj viac.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR