Tréner Jalšového Marián Paulovič: Čože je to päťdesiatka?

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 3.9.2011, 11.01, Ján Král

V Jalšovom vládne futbalový boom. Mužstvo zatiaľ v novej sezóne trikrát vyhralo, raz remizovalo. Pre trénera Mariána Pauloviča bolo víťazstvo nad Suchou príjemným bonusom k oslave päťdesiatin. Narodil sa 21. augusta 1961.

Ozaj je to dobrá partia. Trénera Pauloviča hráči po zápase hádzali do vzduchu. FOTO: Michal Hlavatovič

Vraj oslavujete už od predošlého zápasu v Zavare...
- Dcéra dala cez prestávku stretnutia v Zavare do rozhlasu vyhlásiť, že mám narodeniny. Potešilo ma to, vďaka patrí aj výboru zavarského klubu, že podobnú vec umožnili. Chcem sa poďakovať mojej manželke Jarmile a dvom dcéram Patrícii a Bianke za podporu a toleranciu pri mojej záľube.
Po zápase so Suchou ste mali hostinu priamo na štadióne. Zahrali vám aj evergreen Čože je to päťdesiatka?
- Haha, samozrejme, tú skladbu poznám. Na oslave však nesmie chýbať pieseň Pod tou našou starou lipou. Keď som bol mládenec, azda nebolo zábavy, aby neskončila týmto songom.
Aký ste spevák?
- Ideálny nie, ale viem sa pripojiť. Keď niekto potiahne, zaspomínam na mladé časy. Nepripadám si však taký starý, ako mi píšu vek. Vraví sa, že človek má len toľko rokov, na koľko sa cíti.
Zápas so Suchou sa musel divákom páčiť. Kvalitné výkony podali oba tímy. Dostali ste pekný darček k narodeninám...
- Chlapci boli spočiatku až premotivovaní, veľmi chceli vyhrať. V prvom polčase sme dostali lacné góly. Tomuto mužstvu však vždy verím, viem, čo dokáže. Niekto môže povedať, že obrat sa nám podaril vďaka striedaniam cez polčas. Tak sa ale na to vôbec nepozerám. Pre mňa je každý hráč dôležitý. Nedarilo sa nám v útoku, preto som zvolil obmenu v ofenzíve. Šance sme si vytvorili, no napríklad Mišenčík, ktorý je náš strelec, nemal to šťastie, aby ich premenil. Nestriedal som kvôli výkonu, napokon to vyšlo a druhý polčas bol celkom iný, ako prvý, ktorý sme prehrali.
Akými slovami ste mužstvo naštartovali pred druhým polčasom?
- Bojovnosť tam bola, nasadenie tiež. Chýbala len koncentrácia pri zakončení. Kto však pozná futbal, vedel, že je otázkou času, kedy to tam začne padať. V kabíne nám stačí minúta, aby sme si povedali dôležité veci. Bez zbytočných debát – hlavy hore a makať.
Juraj Piršel zaznamenal hetrik. Jeho angažovanie sa zjavne vydarilo.
- Máme momentálne troch kvalitných útočníkov, okrem neho aj Habána a Mišenčíka. V úvode som skúsil využiť Juraja z ľavého krídla. Počas duelu ukázal, že vie dať góly a rozhodovať zápasy. Je to však zásluha celého mužstva. Máme tradíciu, že po takomto zápase treba prispieť do kabíny. Verím, že kartón šampanského pribudne.
Aké sú ambície Jalšového v tejto sezóne?
- Mnoho futbalových funkcionárov hovorí o tom, že postúpime. Pre mňa je však podstatné, aby sme hrali futbal, ktorý sa bude páčiť ľuďom, vedeniu klubu i mne. Máme výbornú partiu, doslova sa teším na tréningy s chalanmi. Som presvedčený, že nikto v lige to nebude mať s nami jednoduché.
Na zápase bol aj pozorovateľ zo Zvončína, s ktorými si onedlho zmeriate sily. Máte ich ešte čím prekvapiť?
- Samozrejme, na Zvončín máme pripravenú inú hernú schému.
S ktorými tímami okrem Zvončína sa ešte podľa vás pobijete o špicu?
- Veľmi kvalitným mužstvom disponujú Horná Krupá a Siladice. Horné Orešany majú momentálne výsledkový útlm, chytili tri remízy v rade. Uvidíme, ako budú pokračovať ďalej.
Aký je váš recept na životný úspech?
- Prvoradý je pokoj a šťastie v rodine. Ak je všetko o. k., potom sa človek môže venovať svojim záľubám. Doba je momentálne ťažká, ak však funguje aspoň morálna podpora medzi najbližšími, človek sa prenesie i cez neľahké situácie.
Čo si želáte do ďalšej päťdesiatky?
- Som hrdý a pyšný na svoju rodinu. To platí aj o vedení športového klubu. Mám obrovskú radosť, že na takomto krásnom štadióne sa môžem venovať svojej záľube. Klobúk dolu pre ľuďmi, ktorí sa starajú o chod futbalu v Jalšovom. Zároveň im však odkazujem, že päťdesiatka, to nič nie je. Idem stále naplno a cítim veľký elán.
Po čom túžite po futbalovej stránke do najbližšieho roka?
- Aby sa táto fantastická partia udržala. Ide o mladých, perspektívnych a ctižiadostivých chlapcov. Prajem si, aby sme hrali zaujímavé zápasy s víťazným koncom pre nás.
 

Bratia s rôznymi priezviskami
K obci Jalšové neoddeliteľne patrí meno Pavlovič. Paradoxne, kouč Marián Paulovič má v priezvisku u namiesto v. „Môj brat, majiteľ klubu, sa volá Pavlovič. Ja som však Paulovič. Na matrike mi omylom napísali zlé priezvisko. Rodičia si to vtedy nevšimli. Sám som na to prišiel až pred vlastnou svadbou. Keď som sa ženil, musel som si vymeniť všetky doklady,“ smeje sa kouč Jalšového. Mimochodom, oslavoval vedno s klubovým tajomníkom Rastislavom Mesárošom. Ten v máji dovŕšil 40 rokov. „Želám mu v mene klubu veľa zdravia, životných i športových úspechov,“ dodal Paulovič.