Hoftych o Gašparíkovi: Je to tréner budúcnosti, kvality ale musí dokazovať stále

ŠPORT - Futbal - Spartak | 17.9.2021, 10.32, Ján Král

So Spartakom sa „bližšie spoznal“ pred desiatimi rokmi. Pavel Hoftych prešiel trnavským futbalom ako tréner i funkcionár. Koncom roka odišiel domov do Českej republiky, no do Trnavy sa zvykne raz za čas vrátiť za priateľmi. Tak sa stalo aj v úvode tohto týždňa, čo sme využili na debatu na aktuálne témy.

Svojho času spolupracovníci v Spartaku sa v utorok znova osobne stretli. Zľava Branislav Kriška, Michal Pethö, Vladimír Poór, Pavel Hoftych a Peter Moravčík. Foto: archív Pavla Hoftycha

reklama

Do Spartaka ste prišli v lete 2011. Už je to teda 10 rokov, čo ste spoznali chuť trnavského futbalu. Ako to vnímate s odstupom času?

- Z týchto desať rokov som pôsobil v Trnave päť, buď na pozícii trénera alebo generálneho manažéra. Je to zvláštne takto sa na to pozrieť, je to pomerne dlhá životná etapa. Bola to  výborná skúsenosť.

Prežili sme pozitívne i negatívne veci, keďže futbal nie je jednofarebný, vždy sú tam obe položky. Spoznal som množstvo skvelých ľudí, zažil som starý aj nový krásny stánok, takže vo mne prevládajú pozitívne spomienky.

reklama

V závere augusta ste skončili ako tréner Liberca. Čo sa stalo?
- Vracal som sa do českej ligy ako tréner po dlhých ôsmich rokoch, potešila ma šanca trénovať Liberec, ktorý po Slavii, Sparte a Plzni patrí k najprestížnejším českým klubom.

Prežil som tam krásne dva roky, prvý rok sme hrali finále pohára, dostali sme sa do pohárovej Európy a ďalší rok sme dokonca prešli do skupinovej fázy, kde sme urobili sedem bodov v konkurencii klubov ako Hoffenheim, Gent či CZ Belehrad.

V lige sme najprv skončili na piatom mieste, v druhej sezóne na šiestom. Klub bol v prepojení so Slaviou, mnoho hráčov pražský tím z Liberca kúpil, ďalších zase poslal k nám na hosťovanie. Mohli sme pracovať s kvalitou, bolo to už viac-menej len o tom, ako hráčov dotrénujeme.

Po skončení Európskej ligy odišlo zo základnej zostavy sedem hráčov, doplnenie bolo skôr kozmetické. Teraz v lete z kádra odišlo ďalších päť dôležitých futbalistov, nové tváre prišli v menšom počte. Pravda, z Werderu Brémy sa vrátil Theodor Gebre Selassie, nejakí chlapci prišli zo Sparty, no nepodarilo sa dať tím tak rýchlo dokopy.

Mali sme veľmi ťažký los, neurobili sme body. Už v závere jari nám trochu chýbala šťava a vyhodnotil som si to tak, že treba, aby prišiel nový element do tímu.

Vypadnutie s treťoligovým tímom Zbuzany bola pre mňa posledná informácia, aby som nechal na kabínu pôsobiť niekoho iného. Ponúkol som majiteľovi rezignáciu. Rozišli sme sa v dobrom, zostali sme v kontakte. Vážim si, že som mal možnosť trénovať klub ako je Liberec.

Čo teraz ďalej? Dostali ste už ponuky na novú prácu?
- Mal som hneď dve možnosti, jedna bola z mládežníckych reprezentácií, druhá sa týkala českej ligy, ale vyhodnotil som to tak, že je to strašne rýchlo a momentálne sa potrebujem aj ja trochu nadýchnuť. Využil som voľné chvíle aj na to, že som mohol prísť do Trnavy na odloženú oslavu šesťdesiatin kamaráta Petra Moravčíka.

Ozval sa vám aj niekto s ponukou zo slovenského futbalu?
- Zo Slovenska sa nikto neozval, ani neočakávam, že by moje kroky mali viesť späť na Slovensko. Som rád, že som po čase opäť bol s ľudmi, s ktorými som spolupracoval, navštívil som Trnavu, videl krásny štadión. O návrate na Slovensko ale neuvažujem.

Návrat z funkcie generálneho manažéra do trénerskej úlohy, bola po tom dlhom čase trochu malá neznáma. Nie je to o tom, že musím teraz hneď niekam ísť, trénerskú stať som si ale po čase znova užil.

Okrem trénerčiny máte aj funkcionárske skúsenosti. Prijali by ste ešte ponuku v manažmente nejakého klubu?
- Ako generálny manažér som neuvažoval o návrate k trénerčine, ale ponuka z Liberca ma oslovila natoľko, že som do toho šiel. Napokon som našiel skvelý realizačný tím, v ktorom figuroval aj slovenský kondičný tréner Pupkay.

Práca s mladými hráčmi ma bavila a baví, nevylučujem však, že teraz sa vrátim aj do pozície športového riaditeľa, ak príde taká ponuka a budem vidieť, že sa to v danom klube môže vyvíjať pozitívnym smerom. Rád však zostanem pri trénerskej práci.

Spartak Trnava vedie od zimy ako hlavný tréner Michal Gašparík, ktorého ste svojho času v Spartaku trénovali. Čo hovoríte na jeho doterajšie počínanie?
- Ešte keď som bol v Trnave v pozícii funkcionára, Mišo začínal svoju kariéru ako tréner dorastu. Ako ho sledujem, musím povedať, že má veci dobre vyhodnotené. Sám vie, aký bol futbalista a ako nechce, aby sa hráči správali a ako nie. Snaží sa hrať s tímom kombinačný futbal.

Keď v doraste nemal kvalitných hráčov, aby hral s nim „Barcelonu“, nabral skúsenosti, vychytal si muchy a keď aj urobil chyby, neboli tak pri mládeži vidieť. Teraz sa chybám vyhýba. Odvádza veľmi dobrú prácu s celým svojím realizačným tímom. Myslím si, že Trnava má veľmi solídny káder, teraz do tímu pribudol Martin Škrtel, čo je ďalší bonus.

V lige môže byť Spartak úspešný aj vďaka Mišovi, ktorý je trénerom budúcnosti. Ako to však už u trénerov býva, musí svoje kvality preukazovať stále, stále a stále. Som rád, že sa mu darí a mužstvo pod ním hrá zaujímavý futbal.

V Spartaku ste viedli aj Ivana Schranza. V Trnave mu možno vždy niečo chýbalo, aby v lige dlhodobo žiaril, v českej najvyššej súťaži sa však vypracoval na oporu Jablonca, kúpila ho majstrovská Slavia a dostal sa aj do slovenskej reprezentácie. V čom to je?
- Keď Ivan prichádzal z Petržalky do Trnavy, mal 18 rokov, už vtedy bol veľmi zaujímavý. Ukazoval sa ako dobrý bežec, limitovalo ho však trochu jeho somatotyp a náchylnosť k zraneniam. Dnes dozrel, vyhýbajú sa mu vážne zdravotné problémy a potenciál, aký vždy mal – rýchlosť a techniku, schopnosť zakončiť, rozvinul naplno. Patrí k najlepším hráčom českej ligy. 

Ako to bolo svojho času s jeho odchodom z Trnavy?
- Keď prichádzal do Spartaka tréner Nestor El Maestro, v Trnave končilo asi sedem hráčov, bol medzi nimi aj Ivan. Nestor mal veľmi dobre prečítaných hráčov pôvodného kádra a Ivan bol jediný z tej sedmičky, o koho služby stál. Chcel sa s ním stretnúť a prehovoriť ho, aby zostal. Ivan už povedal, že cíti, že potrebuje zmenu a napokon odišiel. Napokon svoj potenciál za hranicami Slovenska rozvinul naplno.

V Liberci ste mali pod svojou taktovkou aj mladíka Lukáša Csánoa, ktorý prešiel trnavskými mládežníckymi tímami. Ako ste ho vnímali? 
- Mal trochu smolu, že šiel do áčka Trnavy po období, keď vinou zranenia nehrával pravidelne. V Do Liberca prišiel do úlohy štvrtého útočníka, aby sa učil pri kvalite ostatných hráčov a posúval sa výkonnostne hore. Počítali sme, že sa postupne v béčku vypracuje na kvalitu pre A-tím.

Koronavírus tieto plány bohužiaľ zhatil, béčko malo pre pandémiu tretiu ligu zastavenú. Nabalil sa mu tak ďalší rok, v ktorom dostatočne nehrával. Trénoval síce dobre, ale nebolo to na to, aby pomohol áčku. Mali sme našľapaný útok, v ktorom bolo ťažké sa presadiť.

Napokon sme sa dohodli s jeho agentom, že pôjde do Bardejova. Každopádne, vidím v ňom zaujímavého futbalistu s dobrým krytím lopty a schopnosťou zakončiť v šestnástke gólovo.

Verím, že sa časom presadí. Stále je to mladý chalan, potrebuje získať hernú prax, charakterovo a potenciálom je to výborný chlapec. V jeho prípade mi to bolo ľúto, lebo je poctivý, ale nebola z toho cesta von.

Do slovenskej reprezentácie sa za vašej libereckej éry dostal Martin Koscelník. Ten však musel o vašu dôveru najskôr bojovať. Je to tak?
- Martin Koscelník to nemal so mnou úplne jednoduché, nedával som mu toľko šancí na jeho poste, ale napokon sa chytil a zažili sme krásny rok a pol jeho skvelej formy, keď sa vypracoval až do reprezentácie. Bol schopný hrať beka aj záložníka.

V tíme som mal aj Jakuba Hromadu, rozohrával sa u nás po zraneniach zo Slavie, napokon sa vrátil k zošívaným v skvelej fazóne, bojoval o základnú zostavu a dostal sa aj do reprezentácie.

Z Českých Budějovíc sme v lete získali Karola Meszároša, pre môj koniec sme však dlho nespolupracovali. Všetkých chlapcov zo Slovenska ale musím pochváliť za ich prístup k futbalu.

Život nie je len o futbale a vám už nejaký ten rok robí radosť aj vnúča. Ako sa cítite v tejto úlohe?
- Vnučka mala teraz štyri roky. Liberec nie je Trnava, do Prahy som sa pohodovou cestou dostal za hodinu a mohol tráviť čas s rodinou. S dcérou aj manželkou sme boli často spolu, niekedy prišli za mnou aj do Liberca, ktorý je ukrytý v kopcoch a dá sa tam krásne tráviť čas.