Spoza opony Okolo Slovenska: Sagana podporovali aj Dubošovci, Lipovský či veteráni

ŠPORT - Cyklistika | 21.9.2021, 10.23, prispievatelia

Na vyvrcholení finálovej etapy pretekov Okolo Slovenska v Trnave nechýbala ani mama Petra Sagana.  

Zraky fanúšikov sa upierali v Trnave primárne na Petra Sagana (v žltom drese vpravo). Foto: Peter Kollár

reklama

Preteky Okolo Slovenska majú aj inú tvár než tú, čo vidí divák v televízii. Sú aj stretnutím bývalých jazdcov, ktorí sa vidia po rokoch a zaspomínajú si na časy, keď oni boli v hľadáčiku kamier.

Ladislav Duboš je jedným z nich. Oslovili sme ho už po pretekoch na parkovisku pri športovej hale.

„Toto je zatiaľ najväčšia akcia v dlhej histórii nielen trnavskej cyklistiky, ale aj Slovenska. Nie je to len účasťou fenomenálneho Petra Sagana a tímov najvyššej kategórie. Mať možnosť vidieť pretekať štvornásobného víťaza najprestížnejších pretekov sveta, ktorými je francúzska Tour, to u nás ešte nebolo. A Chris Froome k tomu pridal aj španielsku Vueltu a talianske Giro, aj keď nie je po vážnom zranení vo vrcholnej forme,“ zhodnotil bývalý cyklista Skloplastu Trnava, neskôr tréner a organizátor medzinárodných etapových pretekov Hlas ľudu.

reklama

Sám absolvoval preteky Okolo Slovenska 1976 až 1978 vo výberoch Slovenska.

K cyklistike priviedol aj dcéru Soňu a syna Ladislava, ktorý to dotiahol do farmy talianskeho klubu de Nardi Pasta Montegrappa v Dukle Trenčín, no na „Slovači“ (tak hovoria starí harcovníci pretekom Okolo Slovenska) neštartoval.

Dnes sa tieto preteky jazdia len štyri etapy, v minulosti to bolo aj jedenásť etáp. Nominovať sa nebolo jednoduché a prejsť ich až do cieľa poslednej etapy veľmi náročné.

Dubošovci vítali pelotón na vjazde do mesta svojráznym spôsobom, otec so synom v saganovských dúhových dresoch a trúbením povzbudzovali cyklistov.

Hore v klobúku s trúbkou syn Ladislav, vedľa neho otec, dolu chrbtom Soňa Dubošová. Foto: Daniela Dubošová

Do rozhovoru sme sa na Hlavnej ulici dali s dvojicou spojenou s prievidzskou cyklistikou. Starší z nich František Gurín zaspomínal:

„Ja som bol len priemerný pretekár, na Okolo Slovenska som bol len divákom,“ skromne uviedol, znalci však vedia, že ako tréner Prievidze sa podieľal na príprave viacerých dobrých jazdcov.

Za všetkých spomenieme Kurta Konráda, ktorý na pár etáp obliekol žltý dres lídra. Vedľa stojaci Ján Stejskal pozrel cez plece na pešiu zónu a s úsmevom poznamenal:

„Tu na jednom z trnavských kritérií štartovali aj olympijský víťaz v šprinte Anton Tkáč a viacnásobný svetový šampión v tandemoch Vladimír Vačkář. Prirodzene sa celá pozornosť novinárov i divákov sústredila na nich, ale ja som im nedal šancu a s prevahou vyhral.“

Zľava Ján Luky (fotoreportér), Ján Stejskal (bývalý cyklista Dukla Trenčín, Inter Bratislava, Tatra Pravenec, Spartak Tlmače), František Sitora (bývalý cyklista ZSNP Žiar nad Hronom, tréner MŠK CK Žiar nad Hronom), František Gurín (bývalý cyklista Baník Prievidza, tréner Baník Prievidza, Tatra Pravenec). Foto: Štefan Horváth

Aj keď to možno znie ako chvastanie, no pamätníci potvrdia, že to je len čriepok zo skvelej kariéry Stejskala. Vzťah k pretekom Okolo Slovenska najlepšie vystihujú jeho ďalšie slová:

„Prvý raz som išiel ako 19-ročný v roku 1969 a nakoniec som štartoval celkom sedemnásťkrát. To je rekord, ktorý už ťažko niekto prekoná. Zvíťazil som vo viacerých etapách a v jednom ročníku som získal fialový dres pre najaktívnejšieho pretekára.“

Legendárnou sa stala jeho odpoveď po vyhratej etape, keď sa ho v priamom prenose opýtal komentátor, aké ťažké boli kopce: „To neboli kopce, to boli len také viadukty.“

Ďalšou osobnosťou, ktorá je spojená s Trnavou a pretekmi Okolo Slovenska je Karol Lipovský.

Ak vidíte pri trati gigantickú slovenskú vlajku, a je jedno či na Slovensku alebo inde v Európe, tak za tým hľadajte Karola Lipovského.

Vidieť a počuť to môžete aj v televízii. Čo však na obrazovke nevidno sú Karolove spomienky a zážitky. Opýtali sme sa ho na tie, ktoré má ako aktívny účastník Okolo Slovenska.

„Štartoval som celkom na deviatich ročníkoch a všetky som dokončil až do posledného metra a vždy som mal štartovné číslo 33. Premiéru som mal ako vojak Dukly Humenné v roku 1978. Najviac si cením svoj výkon v roku 1985. Na trase bolo 43 horských prémií, z nich som 27 vyhral. Vtedy sa dával za horskú súťaž zelený dres, ten som mal aj po poslednej etape. Bol som trikrát kapitánom slovenského výberu a v jednej z etáp sme na štarte stáli vo všetkých cenných dresoch traja Slováci. Kurt Konrád v žltom, Ondrej Glajza vo fialovom a ja v zelenom. O iné dresy sa vtedy nepretekalo. Neviem, či to ešte niekedy v budúcnosti naši pretekári dokážu,“ uzavrel debatu osobný priateľ Petra Sagana.

Fanklub Petra Sagana na čele s Karolom Lipovským je neprehliadnuteľný a neprepočuteľný. Foto: Peter Kollár

A na koniec sa dostávame k trojnásobnému majstrovi sveta a víťazovi 65. ročníka Tour de Slovaquie. To čo ste nemohli vidieť v priamom prenose. Trpezlivosť a vytrvalosť, s akou sa venoval fanúšikom.

Nebolo to len chvíľku na Trojičnom námestí. Preteky pre všetkých jazdcov z pelotónu skončili kúsok za cieľovou páskou. Ocenení si počkali na dekorovanie na pódiu, rozdali autogramy a unavení sa ponáhľali pod sprchy, zaslúžene.

Na svete najznámejšieho slovenského Petra (maestro Dvorský prepáčte, ale na operu nechodí toľko ľudí ako na Tour alebo Giro) čakali aj pred busom tímu Bora hansgrohe na Rybníkovej ulici.

Podpisoval plagáty, knižky, dresy a tričká. Neodmietol fotenie, prijímal gratulácie a to všetko trvalo dve a pol hodiny od príjazdu do cieľa.

Asistoval mu aj jeho domestik Talian Daniel Oss, bez pomoci ktorého by zrejme nevyhral nielen tieto preteky.

Vľavo Marta Višňovská – mamina sestra, vpravo Helena Saganová – mama Petra Sagana. Foto: Štefan Horváth

Tento hurhaj okolo šampióna s rovnakou trpezlivosťou sledovala pani Helena Saganová, držiac kyticu od svojho syna.

Na otázku ako sa cíti, stručne odpovedala: „To viete, že mám radosť.“

Zhovorčivejšia bola jej sestra Marta. „Často sa spomína, že prvým trénerom synovcov bol Zánický. Ich učiteľ telesnej výchovy nám poradil, aby sa ich talent na šport nestratil, nech idú do niektorého športového klubu. Tak sme zašli za Milanom Novosadom a ten sa ich prvý ujal. Neskôr prešli k Zánickému, ten ich viedol až potom,“ upresnila teta Marta.

Autor článku sa pýta Chrisa Frooma, či pozná dres Molteni. Potom mu povedal, že jeho hrdina v detstve bol Eddy Merckx 5-násobný víťaz Tour, ktorý nosil taký dres a Froome je jeho dnešným hrdinom, keďže vyhral Tour 4x.

Na záver jedno konštatovanie. Autor tohto článku patrí k mnohým generáciám česko-slovenských cyklistov, ktorí len snívali, že sa možno raz postavia na prológ Tour alebo Giro, nieto vyhrajú aspoň jednu prémiu, nebodaj etapu.

Keď v roku 1987 Milan Jurčo štartoval na Giro aj na Tour, splnil sa prvému z tisícov Slovákov – cyklistov tento sen. Nech by Sagan už nevyhral ani jedny preteky, na trvalo je zapísaný v našich srdciach ako šampión.

Držme mu palce a nebuďme sklamaný, ak to nevyjde.

ŠTEFAN HORVÁTH
autor je bývalý cyklista TJ Skloplast Trnava,

neskôr tréner a predseda cyklistického oddielu

a riaditeľ medzinárodných etapových pretekov Hlas ľudu