Hrával s Halenárom, v Kátlovciach drží rekord: Andrej Kobetič ukončil kariéru

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 9.11.2021, 13.27, Ján Král

Posledné jesenné kolo šiestej ligy prinieslo aj rozlúčku. V zápase na pôde Zavara nastúpil na svoj posledný súťažný zápas futbalista Kátloviec Andrej Kobetič. 

Andrej Kobetič odohral posledný zápas kariéry s kapitánskou páskou na ruke. Foto (7x): Ján Král

S tridsaťosemročným stredovým hráčom, ktorý hrával najčastejšie útočníka alebo ofenzívneho záložníka a v závere kariéry sa preorientoval na stopérsky post, sa Kátlovčania rozlúčili pred výkopom stretnutia.

Za prínos pre futbal v obci mu poďakovali predseda klubu Jozef Hracho a člen výboru Matej Uváček. 

Andrej Kobetič pochádza z Radošoviec, s futbalom začínal v žiakoch Jaslovských Bohuníc, ale takmer celý mládežnícky vek strávil v trnavskej Lokomotíve.

reklama

Medzi mužmi si zahral v Ružindole, Jaslovských Bohuniciach, Špačinciach, Modranke a Kátlovciach, vyskúšal si aj nižšie rakúske súťaže v tímoch Reyersdorf, Marienthal a Berg. 

Do Kátloviec prišiel v lete 2017, v sezóne 2018/19 vsietil v 7. lige A rekordných 43 gólov a stal sa najlepším strelcom súťaže. Kluboví kronikári si takýto strelecký výkon v obci nepamätajú.

Za Kátlovce odohral dovedna 71 zápasov (8038 minút) a zaznamenal 61 gólov v ligových súťažiach a tri v pohári. 

Po hernej stránke patril medzi najväčšie osobnosti súťaží Oblastného futbalového zväzu Trnava. Bez rozhovoru sme ho z aktívneho futbalového životu nemohli nechať odísť.

Jozef Hracho a Matej Uváček ďakujú Andrejovi Kobetičovi za odvedené služby pre kátlovský futbal.

Prečo ste sa rozhodli skončiť s aktívnym futbalom?

- Rodina, vek, zdravie. Čakáme druhého potomka, narodiť sa má v marci. Mám časovo náročnú prácu, chcem tráviť víkendy s deťmi a manželkou. Človek si vekom preorientuje hlavu a povie si, že už pri futbale stačilo.

Dá sa po tridsiatich rokoch pri futbale len tak zo dňa na deň skončiť?
- Nedá. Ešte si určite plánujem zahrať so starými pánmi Jaslovských Bohuníc. Tí sú aktívni, hrajú do roka aj desať zápasov. Už som si tam zobral aj "registračku".

Ak budú na jar chýbať Kátlovciam hráči, neobujete si ešte kopačky?
- Určite ich ešte bude málo, ale to už by som išiel sám proti sebe. 

Tím Kátloviec v rozlúčkovom zápase Andreja Kobetiča.

Keď rozhodca v Zavare poslednýkrát fúkol do píšťalky, uvedomili ste si, že to bolo poslednýkrát v kariére?
- Áno. Bol to zvláštny pocit. Poslednýkrát v šatni, pri rozcvičke, po zápase s chalanmi pri pive... Na posledný tréning spomínať nebudem, lebo naposledy som také niečo absolvoval ešte v roku 2019. A súťažný futbal sa bez trénovania hrať nedá na žiadnej úrovni.

Odvtedy som sa už len poriadne rozcvičoval pred zápasmi, aj dve hodiny pred stretnutím som si doma dával strečing, aby som sa vyhol svalovým zraneniam.  Už som hrávať nechcel, ale stále bol zo strany klubu dopyt, aby som pomohol.

Dal som si teda "do kontraktu" podmienku, že ma budú voziť na zápasy, aby som si mohol dať po zápase aspoň pivo. Musím vedenie klubu pokarhať, že nakoniec to pomerne často nesplnili a keďže som musel prísť vlastným autom, dostával som v šatni otázku, prečo pijem kofolu. Cha-cha.

Na ktoré futbalové obdobie najradšej spomínate?
- Za Jaslovské Bohunice som nastupoval asi rok a pol, vtedy hrával za mojím chrbtom predstopéra bývalý spartakovec Pavol Pavlús, ktorý sa vrátil z druhej ruskej ligy. Ani sme sa vďaka nemu nemuseli ako stredopoliari veľmi sťahovať, všetko to za nami pozametal...

Veľmi dobre bolo v Marienthali v Rakúsku. Takisto rád spomínam na partiu v Modranke. Veľa ľudí prekvapilo, keď som začal hrať za Kátlovce. Pochádzam z Radošoviec a keby v tejto obci ešte fungoval futbal, ukončil by som kariéru tam. Možnosť zahrať si za Kátlovce som rád prijal, poznal som tam, obrazne povedané, pol dediny a cez futbal som získal ešte ďalšie priateľstvá.

Mnohí si mysleli, že ma Kátlovce platia, pravda bola pritom tá, že som hral zadarmo a ešte som aj vybavil pre klub sponzorsky dresy. Na Kátlovciach sa mi páči, že tam hrajú prevažne domáci a nikto za to neberie peniaze. Maximálne tak tréner. To už je v šiestej lige asi aj rarita, veľa klubov už aspoň časť hráčov platí alebo inak finančne motivuje.

Spoločná fotografia aj s protihráčmi zo Zavara.

Vo svojej druhej sezóne ste za Kátlovce strelili podľa oficiálnych štatistík 43 gólov. Vraj ich ale bolo ešte viac.
- Dal som 22 gólov na jeseň a 22 na jar. Oficiálne mi zapísali 43 gólov, reálne som dal ešte o jeden viac. Hrali sme s Brestovanmi, nasúkali sme im vtedy tuším desať gólov. V šatni sme potom rátali, kto koľkokrát napol sieť a nevychádzalo to.

Naraz mi mladý spoluhráč Dávid Depeš hovorí, že môj druhý gól je zaevidovaný na neho. "Rozhodca išiel okolo, pýta sa, kto dal gól, tak som sa prihlásil," povedal. Takmer sme v kabíne odpadli... Na videu je zaznamenané, že som strelil vtedy štyri góly, ale v zápise sa píše: Kobetič tri, Depeš jeden. Chalan bol veľký expert...

Takmer mi ten gól napokon v konečnom účtovaní chýbal. Rišo Sekera z Modranky zaznamenal v sezóne 42 gólov, teda iba o gól menej. Netlačil som to však nasilu, nešlo mi o korunu kráľa strelcov. Nekopával som ani penalty.

V záverečnom kole sme hrali s Dolnými Orešanmi. Protihráč mi tak pristúpil členok, že mi praskol šľachy a rok som si musel dať pauzu od futbalu. Pamätám si ešte, že vtedy Kátlovčania volali do Brestovian, kde hrala Modranka. Prišli mi povedať, že Sekera dal dva, ja tiež a teda ma v poradí strelcov nepredbehne. To už som si ľadoval nohu a odvetil som, že to je super, ale idem radšej asi na pohotovosť... 

V mládežníckom veku ste o sebe dávali vedieť v drese trnavskej Lokomotívy. Hrávali ste v útoku spolu s Jurajom Halenárom, ktorý neskôr strelil v lige viac ako sto gólov a zahral si aj Ligu majstrov za Petržalku. Ako si pamätáte tieto časy?
- Neviem, či nie som držiteľom rekordu. Na Lokomotíve som bol v mládežníckom veku sedem rokov, celý čas som pritom hosťoval z Jaslovských Bohuníc... Zišli sme sa silné ročníky. Hrával som s chalanmi, ktorí neskôr okúsili aj najvyššiu slovenskú súťaž.

Okrem Jura Halenára majú ligové štarty aj Miloš Juhász, Martin Husár či Peter Jakubička, druhú ligu si zachytal Peter Kostolanský, Miro Hájiček dokazoval trénerské kvality na Lokomotíve aj v Šúrovciach.

Niektorí spoluhráči potom skúšali šťastie v zahraničí, iní patrili v nižších slovenských súťažiach k popredným hráčom. Menovať by som mohol mnohých. Tvorili sme tiež dobrú partiu aj mimo ihriska. Chodievali sme na diskotéky do Dechtíc, Matúša Kunku a Vlada Maríka sme tam aj oženili... 

Andrej Kobetič v akcii.

Určite ste aj vy snívali o tom, že si raz zahráte najvyššiu súťaž...
- Na to som asi nemal. Všetci tam hrať nemôžu. Ani všetci nemôžu byť trénermi. Neľutujem nič. Vyštudoval som vysokú školu, zahral som si nižšie súťaže v Rakúsku, bol som pri postupoch Modranky, Kátloviec, za Jaslovské Bohunice som hral tretiu najvyššiu súťaž, v Ružindole či Smoleniciach som hrával v čase, keď tam mali veľmi silné tímy.

Pomerne dlhú časť kariéry ste strávili v Modranke. Ako si spomínate na toto obdobie?
- Našiel som v klube skvelých spoluhráčov a výborných futbalistov. Taký Souleymane Fall, Jaro Mačák, Erik Tobl sú legendy, ktoré pozná celé futbalové Slovensko. Fall bol dobrák ale mal aj veľmi chytľavý humor. Spomínam, ako sme hrali v Radošine, ihrisko bolo jedno veľké blato, no tréner Jozef Šuran ho nepostavil. Vraj kvôli terénu. Pritom Jules bol známy svojimi skĺzačkami. Dlho bol stav 0:0, tréner sa začal rozčuľovať, že sa na ihrisku nemá, o koho oprieť. Fall v momente zareagoval a začal spievať pesničku od IMT Smile: "Opri sa o mňa, bude ti dobre..." 

Gólová radosť Kátlovčanov v Zavare.

Ako sa počas vašej kariéry vyvinula úroveň súťaží. Vzrástla, poklesla, stagnuje?
- Neviem na to presne odpovedať. Myslím si však, že kvalita išla hore. V tímoch sú futbalisti, nie je to len kopaná, mnohé zápasy majú solídnu úroveň. Zápasy sa natáčajú, aj rozhodcovia už dnes nezarežú mužstvo, ako chcú... 

Kto je u vás hlavný kandidát na víťazstvo v aktuálnej sezóne šiestej ligy?
- Majcichov má zjavne silné finančné zázemie, v kádri zoskupili asi najviac kvalitných futbalistov. Veľmi dobré mužstvo aj jednotlivcov majú v Cíferi. Proti Maduniciam som nenastúpil, s Červeníkom sme nehrali, takže ich aktuálnu kvalitu neviem posúdiť.

Bučany ma sklamali, tam sme zvíťazili a mohli sme aj oveľa vyšším rozdielom. Zeleneč hrá flegmaticky, raz doma vysoko prehrajú s priemernými Križovanmi, inokedy zvíťazia na horúcej pôde súpera.

Kátlovce mali po úvodných kolách nula bodov, katastrofálne skóre. Išiel som sa postaviť aspoň na post stopéra a odvtedy sme získali 19 bodov, čo je solídne. Každý už nad mužstvom lámal palicu a ukázalo sa, že asi nejaká tá kvalita v mužstve je.

Oči hore, lopta na nohe. Andrej Kobetič patrí k najtechnickejším futbalistom v trnavskom regióne.

Ako vidíte pozíciu Kátloviec v jarnej časti šiestej ligy bez Andreja Kobetiča?
- Takisto ako doteraz. Akurát nikto nevie, koľko mužstiev vypadne. To nie je dobré. Malo by to byť dané, aby sa kluby mohli zariadiť.

Zahrali ste si aj nižšie rakúske súťaže. V čom je rozdiel oproti slovenským?
- V Rakúsku platí, že môžete prehrávať akýmkoľvek rozdielom, stále sa ide naplno. Povzbudzujú sa, makajú, jazdia. Určite vyšší level súťaží oproti našim oblastným robia aj legionári. U nás to niektoré mužstvá po druhom góle zabalia. Potom nie je núdza o to, že lepší hráč dá v 8. lige aj desiatky gólov za sezónu.

V druhej - tretej lige sa to už potom možno láme a vyrovnáva, ale v Rakúsku majú výhodu, že možno už štvrtá liga v poradí je poloprofesionálna. Niektorým chalanom stačí príjem z futbalu a nemusia pri tom pracovať v bežnom zamestnaní. To si pritom u nás nedovolia ani niektorí druholigisti.

Rozlúčka s kariérou Andreja Kobetiča pokračovala aj po zápase v Kátlovciach.