Myseľ a telo občas odmietajú spolupracovať

ŠPORT - Športová streľba | 7.9.2011, 14.55, Tatiana Čuperková

Monika Zemková prvýkrát pričuchla k športovej streľbe v trinástich rokoch. Zo zábavy párkrát vystrelila a zistila, že jej rany nachádza svoj cieľ. Hoci najskôr túžila po disciplíne trap, rýchlo si zvykla aj na skeet.

Monika Zemková vidí svoju budúcnosť spätú nielen so športovou streľbou, ale aj priateľom Marekom. Foto: Tatiana Čuperková

reklama

Svoje rozhodnutie teraz neľutuje. Pred pár dňami sa práve v skeete stala šampiónkou na Svetovej univerziáde v Šen-žene.
Súdržnosť, aká je v tíme slovenských skeetarok, asi nie je vo svete úplne bežná?
- Môžem povedať, že s Dankou Bartekovou a Lenkou Kosteleckou sme ako sestry. Andreu Stranovskú som vždy vnímala ako našu streleckú mamu, od ktorej sa môžem neustále učiť. Najmladšou je Veronika Sýkorová a som veľmi rada, že je v tíme niekto, komu už aj ja môžem odovzdávať skúsenosti.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že napriek mladému veku ste vďaka streľbe precestovali celý svet?
- Samozrejme, že si to uvedomujem. Za posledné dva roky som bola iba v Číne päťkrát. Lenže v prvom rade cestujem do cudziny na preteky. Čiže idem pracovať, reprezentovať krajinu. Pred samotnou súťažou nechodíme s dievčatami do mesta. Zdržujeme sa len v hoteli alebo na strelnici. Neplytváme zbytočne silami, nemrháme koncentráciou. Keď je po pretekoch čas, tak si mesto ideme pozrieť.
Môže byť pre vás napríklad Čína ešte atraktívna?
- Je to veľká krajina, ktorá človeka fascinuje. Keď som tam bolo prvýkrát, pozrela som aj pamiatky. Bol na to čas. Ale asi až pri druhej či tretej návšteve som to začala viac uvedomovať. Na olympiáde v Pekingu som síce nebola, ale bol to skvelý pocit, že som areál spoznávala zo záberov televízie.
Ako znášate dlhé lety? Nenudia vás, nemáte z nich paniku?
- V tomto som asi špecifická. Dokážem sa naprogramovať. Keď si sadnem do lietadla a poviem si, že budem spať až do Dubaja, tak sa skutočne zobudím až pred pristátím. Potom sa pomotám po letisku, až kým nám nejde ďalší let. A zas dokážem zaspať.
Posledne ste práve na dubajskom letisku strávili čakaním päť hodín. Využívate tieto chvíle na nakupovanie v duty free zónach?
- Občas skutočne vybehneme do obchodov ako supy a kupujeme si najmä parfumy. Ale pokiaľ je možnosť ísť do mesta priamo v dejisku pretekov, tak rada nosím suveníry odtiaľ, nie z letiska.
Mnoho ľudí má o športovej streľbe mylnú predstavu. Myslia si, že stačí vedieť dobre strieľať, a to úplne stačí...
- Tak ako ostatní športovci, aj my sa musíme držať v dobrej fyzickej kondícii. Výnimiek je málo. V zime posilňujeme, v lete beháme. Ak sa na pretekoch dostaví fyzická únava, ide to dole aj s psychickou. Už sa aj mne stalo, že som odstrieľala tri položky v nejakom horúcom počasí, a odrazu pred finále telo odmietlo spolupracovať. Normálne som cítila, že mám spomalené reflexy, že ruka nechce zdvihnúť pušku, že sa stratila koordinácia mysle a tela. Hrubé chyby vyplývajú práve z nedostatku fyzickej kondície.
Ako sa vo vašom športe toleruje oblečenie? Zdá sa, že jedinou a základnou výbavou je vaša vesta.
- Oblečenie musí byť športové. Čiže tričká s rukávmi, nohavice, kraťasy alebo aj sukňa. Obutú musíme mať pevnú športovú obuv. Netolerujú sa žiadne sandáliky či žabky. Keď prídem na kontrolu oblečenia, musím mať vestu na sebe. Na nej mám našitý pás, ktorý znázorňuje východiskovú polohu pre streľbu. Je teda v takej výške, ako môj lakeť, keď držím pušku. Ak by som na kontrolu prišla v tričku s rukávmi a na preteky v tielku, môže ma rozhodca poslať prezliecť sa alebo dokonca diskvalifikovať. Sukňa nesmie byť kratšia ako 15 cm nad kolená. Na puške nesmieme mať nálepky sponzorov.
Príbehy o prešívaní pásky sú už legendami. Museli ste ju niekedy prešívať aj vy?
- Stalo sa mi to raz, musela som ju prešiť o pol centimetra. Ale nie raz sa stalo to, že nejakému pretekárovi kázali prešiť pásku. Odišiel preč, len si upravil vestu, pretože ju mal vytiahnutú veľmi dozadu, a na ďalšej kontrole už bolo všetko v poriadku. Občas sú to nezmyselné výčitky kontrolóra, ale rešpektujeme ich.
Pravidlá miesteniek na olympijské hry sú v skeete veľmi tvrdé. Slovensko mohlo v tejto disciplíne získať len jednu. Nevnímate toto pravidlo ako nefér?
- Bohužiaľ, je to tak. Aj Talianky majú tri alebo štyri kvalitné strelkyne, ale ísť môže len jedna. To isté Rusky. V trape si môžu naši chlapci vybojovať pre krajinu dve miestenky. S týmito pravidlami nič neurobíme. Čiže aj keby som sa teraz v Belehrade stala majsterkou sveta, do Londýna sa nepozriem. V atletike je to inak. Kto splní limit, môže ísť na olympiádu.
Aký je váš osobný rekord? Priblížili ste sa už k absolútnej méte 100 terčov?
- Raz na tréningu; zostrelila som 99 holubov. V samotnej súťaži je mojím maximom 97 terčov. Sto terčov je veľká výzva.

Puška bez sponzorov a páska na úrovni lakta. Aj také sú pravidlá v disciplíne skeet. Foto: Lukáš Grinaj
 

reklama

Kto je Monika Zemková
Narodila sa 23.9.1988 v Trnave. Žije v Pečeňadoch. Má priateľa Mareka. Študuje na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave, odbor priemyselné manažérstvo. V roku 2007 sa stala v Granade juniorskou majsterkou Európy a na Cypre vicemajsterkou sveta. V roku 2009 bola šiesta na Svetovom pohári v Mníchove, o rok neskôr takisto šiesta v Pekingu. V roku 2010 získala zlato na ME v Kazani v súťaži družstiev a bola bronzová na MS v Mníchove. Striebro v družstvách získala aj na ME v Belehrade 2011. Tento rok zvíťazila na Svetovej univerziáde v čínskom Šen-žene.