Futbalová glosa: V Dolných Orešanoch ťažko, v Dolnej Krupej existenčne

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 21.11.2021, 08.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: Ján Král

reklama

Tentoraz písal o viacerých zápasoch jesennej časti 7. ligy A.

Milí priatelia,
budem sa nažiť byť rýchly a presný ako Jeďo.

Teda nie na futbale, samozrejme, však poznáme ho už pár desaťročí. On sa niekedy tak ponáhľa, taký rýchly je, že prvý v sprche po tréningu, čau medzi dverami a už je doma. 

reklama

Alebo mu človek zavolá, chalan to odkomunikuje za 25 sekúnd holými, nerozvitými vetami a položí.On je niekedy tak rýchly, že keby nemal nás kamarátov, čo ho hamujeme, tak by už oslavoval sedemdesiatku.

Tak dajme stručný somár polsezóny.

Bohdanovce mi bul po víkendu na chace takí pijaní, že ta šebe takoj naučil výhodňárski. Mi tam nebul. Na totim fotbále. Ta zle mi bulo do stredy. 0:1 v poslednej minúte.

Vyrovnal som sa až začiatkom sependra. Tak v takej forme rovno do základu v Dolných Orešanoch. Hory, lesy, tyčka. Večer bola zábava. Na to nebolo treba ani skúsených indiánov, zistiť, že večer niekomu nesadlo.

Futbal už taká zábava nebol, Sedla sme síce ofačovali, schovali mu barle po operácii kolena, vymyslel aj najkrajšiu akciu zápasu. Musím sa pochválit, lebo vo zvyšku sezóny nebude za čo. Prihral som lobdu jak reprezentant dolava, dozadu volnému stopérovi. Potom to už išlo. Deco, Simeon, Sedlo, Mirko Bé, Sedlo a sito.

Trt platné.

Domáci sa zišli šecci po neviemkolkých rokoch, Kuli sa odtrhol a odchádzali sme s dlhým nosom.

Dolné Orešany - Hrnčiarovce 3:1. A ešte sa z tribúny navážali do bloňdákov.

Doma Smolenice. Do polčasu mohol byť aj po päť na každej strane, Kuba Tarandu však unavilo robiť si z nás krajných obrancov pri čiare srandu, alebo hostí skvele vychytal Šutinho.

Našťastie Jeďo ešte pred rozcvičkou dal gól už v 2. minúte, potom zistil, že už sa hrá, tak ďalší zahodil, pridal sa Sedlo na 2:0. Kubo Taranda v závere miesto toho, aby si robil srandu zo starších obrancov, zápas v 81. minúte zdramatizoval.

Hrnce - Smolence 2:1.

Bíňofce, plichta.

Zápas o góle, ktorý vôbec nepadol, miesto toho tam popadali nejakí hráči. Zbytočné vylúčenie, aspon sme zistili, že naši hráči majú aj chrbtovú kost.

V nasledujúcom zápase nás mladí bosoráci rozobrali jak hyperaktívne dieťa lego. Hýbali sa, o to pokoj, do polčasu náš zámoček vydržal, v strede nás držali Kosťo so Sedlom, išli však do toho do až do konca, rozobrali nás dvoma gólmi a nechali na ihrisku.

Hrnce - Rosenthal 0:2

V krupanskej doline sa síce dobre pije, ale ťažko hrá. 

Nastúpili sme trend, že sme začali hrať ako podviazaní, rozumej v útoku sterilní, náš najlepší útočník, ročník 78, to v 20. minúte zabalil a do to mal hasit. Ja??? Ročník 77?

Ale aspoň som to skúsil. Na dvakrát som sa po Kurovom priťuknutí skoro v kĺboch zlomil, po druhém raze domáci brankár vytiahol zákrok kola, potom prebral opraty sudí.

Do hlasnejší zakričal, temu pískol. Normálne sa zesral. Najprv to kúril na obe strany, potom zákonite domáci nás prekričali a už v prakticky v existenčnom zápase nám strelili gól v 93. minúte.

Dolní Kroupě - My 1:0.

...pokračovanie nabudúce.

PETER VOZÁR