Keď sa z Leopoldova na slobodu prebodal Polgári, zavládol všade obrovský strach

AKTUALITY - Región | 23.11.2021, 09.50, prispievatelia

Išlo o bezprecedentný čin spáchaný s veľkou brutalitou a spôsobom, ktorý surovosťou ďaleko prekračuje iný spôsob usmrtenia človeka, píše sa v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Päť mužov zaplatilo životmi za to, aby sa odsúdení dostali na pár hodín na slobodu. Foto: pm
 

reklama

Od najtragickejšej kapitoly v dejinách slovenského väzenstva dnes uplynie 30 rokov. Pri plnení služobných povinností vtedy v Leopoldove prišli o život väzenskí dozorcovia Milan Černý (+50), Milan Galbavý (+34), Igor Jošt (+28), František Sloboda (+37) a len dvadsaťročný Marián Zenner.

Pred tridsiatimi rokmi sa spoza mohutných múrov väznice v Leopoldove na slobodu nožmi prebodala partia mimoriadne nebezpečných zločincov, ktorých viedol recidivista Tibor Polgári.

Zostalo po nich päť mŕtvych väzenských dozorcov, niekoľkých ďalších zranili. Nešetrili ani spoluväzňov, ktorí ich chceli zastaviť.

reklama

Keď v sobotu 23. novembra 1991 neskoro večer televízia prerušila vysielanie, aby v mimoriadnom ozname odznela informácia o samopalmi ozbrojených utečencoch z Leopoldova, zavládol v širokom okolí strach.

Ľudia si pre istotu kontrolovali, či majú dobre zamknuté dvere, na dvor sa v tme odvážil výjsť len málokto. Mobilné telefóny neboli, internet tiež, strach sa napriek tomu šíril rýchlosťou blesku.

Polícia robila čo mohla, na sformovanie rozsiahlej pátracej akcie však potrebovala nejaký čas.

Do vtedajšieho veľkého okresu Trnava smerovali všetci policajti, ktorí boli k dispozícii. Prišla špeciálna zásahová jednotka elitných policajtov z Prahy, nad Leopoldovom a okolím lietali tri vrtuľníky letky Federálneho ministerstva vnútra.

Keď utečenci prešli západnou bránou, ocitli sa na slobode. Po dvadsiatich hodinách ich policajti vrátili za mreže. Foto: pm
 

Polgári spolu s ďalšími šiestimi spoločníkmi medzitým blúdili a podľa dobových dokumentov je jasné, že netušili „kde je sever“.

Keď sa dostali za bránu väznice, ukradli škodovku manželom Šokovcom a dostali sa do Trnavy.

Na Kamennej ceste havarovali, pomôcť im chceli Trnavčan Jozef Snopek so spolujazdcom Jozefom Vnukom. Polgári ich napadol pažbou samopalu a obral o Škodu 105.

Väzni na úteku pochopili, že cez Kamenný mlyn cesta do vysnívanej Austrálie nevedie a tak zmenili smer. To už o nich vedeli policajti a na diaľnici v smere na Piešťany došlo k niekoľkým prestrelkám.

Pred odbočkou z diaľnice na Hlohovec došlo väzňom na úteku palivo a tak pokračovali po vlastných. Museli byť poriadne zaskočení, keď zistili, že sú opäť v Leopoldove. Ukradli ďalšie auto, no po niekoľkých kilometroch im opäť došiel benzín.

Tibor Polgári, Ondrej Harvan, Václav Fedák, Vladimír Duda a Dalibor Bajger nastúpili v Maduniciach do osobného vlaku a o päť minút vystúpili, ale zasa len v Leopoldove. Zo železničnej stanice sa im pod rúškom noci podarilo utiecť do polí.

Oproti družstvu v Žlkovciach bol vtedy stoh slamy, v ktorom zločincov zadržala špeciálna policajná jednotka. Foto: pm
 

Skoro ráno v nedeľu 24. novembra policajná hliadka po prestrelke na Priemyselnej ulici v Piešťanoch zadržala prvého z väzňov na úteku Miloša Urigu. O pár hodín neskôr dostali policajti aj ďalšieho, Bartolomeja Botoša.

Po Polgárim a spol. však akoby sa zľahla zem. Informácie o zločincoch by v ten deň mali cenu zlata, ale nebolo ich. Pomohli družstevníci zo Žlkoviec, ktorí zaregistrovali pohyb v stohu slamy.

„Nasadili sme jednotku špecialistov. Väzni kládli veľký odpor. Z väznice ukradli dva samopaly, dvesto nábojov do samopalu vz. 58, štyri pištole kalibru 6/75 a ku každej aj šestnásť nábojov. Strieľali po každom, kto sa k ním pokúsil priblížiť. Traja boli pri zadržaní postrelení, sú však mimo ohrozenia života,“ informoval krátko po mimoriadnej policajnej akcii vtedajší zástupca prezidenta Policajného zboru SR Imrich Vavaček.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že v prípade tohto úteku odsúdených išlo o bezprecedentný čin spáchaný s veľkou brutalitou a spôsobom, ktorý surovosťou ďaleko prekračuje iný spôsob usmrtenia človeka.

Všetkým aktérom úteku, ktorý nemá v dejinách slovenského väzenstva obdobu, vymeral dlhoročné tresty odňatia slobody. Štyria z nich si tieto tresty odsedeli, Ondrej Harvan sa potrestal sám, právoplatného rozsudku sa nedožil.

Dnes šesťdesiatročný recidivista Polgári, podľa rozsudku organizátor úteku, dostal doživotie, rovnako aj o niečo mladší Uriga.

PAVOL MACHOVIČ

(autor je redaktor agentúry SITA)