Osemdesiat metrov po rebríkoch

RELAX - Tipy na výlet | 8.9.2011, 10.43, Katarína Rosinová

Malé Karpaty sú fajn, ale za ozajstným prírodným rajom treba zájsť trochu ďalej. Na Spiš, do toho nášho Slovenského. Svoj názov nesie oprávnene.

Veľké prevýšenia v Slovenskom raji pekonáte vďaka rebríkom. Foto: Autorka

reklama

Skorá jeseň je na návštevu turistických lokalít ideálna. Ešte nie je chladno a prázdninové masy sa vytratili s prvým spadnutým listom. Vyhnete sa aj českým turistom, idúcim v protismere po jednosmerných chodníkoch. To nie je vtip, to sme zažili. Obchádzať sa pár metrov nad zemou na úzkej stúpačke nie je nič príjemné.
Keďže Slovenský raj nie je práve najbližšie, oplatí sa tam ísť na viac dní. Ideálny je predĺžený víkend. Máte niekoľko možností, odkiaľ vyraziť. Možno vás pri vstupe do národného parku zaskočia vyberači vstupného, tak ako nás. Peniaze majú slúžiť na údržbu turistických trás. Zaplatíte 1,5 eura, zľavnené vstupné je 50 centov.
Hlava na hlave
Najviac turistických trás sa začína v Podlesku, v jeho blízkosti je aj najznámejšia a najnavštevovanejšia roklina Suchá Belá či krásny dvanásťkilometrový Prielom Hornádu. No najmä počas sezóny to tu býva hlava na hlave. My sme si vybrali menej frekventovaný vstup zo strediska Čingov. Naším cieľom bola Sokolia dolina, jedna z najpríkrejších a najdivokejších tiesňav. Je tu hneď niekoľko vodopádov. Cez najvyšší Závojový sa prechádza vyše osemdesiat metrov dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek. Niektoré sa hýbali a na drevených rebríkoch občas chýbal šteblík, no všetci sme to prežili bez ujmy. Vďaka nim je túra zaujímavá a rýchlo ubieha. „Inak by to bolo len samý kameň a koreň,“ konštatoval trochu barbarsky kamarát. Terén je naozaj chvíľami monotónny, no všetky tie roklinky, vodopády a potôčiky to vyvážia. Po ceste na Kláštorisko sme natrafili na požičovňu bicyklov, a tak sme si posledný hodinový úsek trasy skrátili. Škoda, že bicykle boli zrelé do šrotu, jazdu dolu kopcom po lesnej cestičke by sme si vychutnali lepšie. Kláštorisko nás privítalo reštauráciou s fazuľovou polievkou a vytúženým pivkom. Kto chcel, mohol si pozrieť rekonštruované ruiny kartuziánskeho kláštora z prelomu 13. a 14. storočia.
Cestou naspäť sme sa stavili na Tomášovskom výhľade – skalnom previse, ktorý je jedným zo symbolov Slovenského raja. Je obľúbeným miestom výcviku horolezcov.

Skalný previs Tomášovský výhľad stojí zato. Foto: Matúš Kozlík
Nič nie je dokonalé...
Ubytovať sa dá v kempoch, chatách, penziónoch, ale aj na privátoch v okolitých dedinkách. Majiteľ našej chaty nás upozornil, aby sme nenechali ani päť sekúnd odomknuté dvere či otvorené okno. Vraj tam Rómovia z osád kradnú ostošesť. Pri návšteve Letanovského mlyna sa zase pripravte na žobrajúce rómske deti.
Pri ceste do raja natrafíte na desiatky predajcov čučoriedok. Spravidla porušujú zákony, oberajú zver o potravu a narúšajú ekosystém lesa. Dobre si rozmyslite, či ich v tom podporíte kúpou čo ako chutných čučoriedok. Dokedy ich budú ľudia kupovať, dovtedy ich budú húfne zberať a predávať.