Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Trnavčan Patrik Gabriel rozvíja talent vo Fínsku, chváli si hokejovú voľnosť

ŠPORT - Hokej | 29.12.2021, 07.00, Ján Král

Prístup na hokejový štadión má celý deň, trénovať chodí aj na otvorené klziská v meste.

Trnavčan Patrik Gabriel rozvíja talent vo Fínsku, chváli si hokejovú voľnosť

Patrik Gabriel. Foto: SZĽH / Jakub Homoľa

reklama

 

Trnavčan Patrik Gabriel má síce len 17 rokov, hokejovo však už rastie vo Fínsku. Dres tímu SaiPa Lappeenranta oblieka už druhý rok. Pôvodne prišiel do dorastu, v tejto sezóne poskočil už medzi juniorov.  Presadzuje sa teda aj medzi o tri roky staršími hráčmi.


Do krajiny tisícich jazier prestúpil minulý rok v septembri z trnavského hokejového klubu po úspešnej skúške. 


„Väčšina chalanov ma už pozná vyše roka, aklimatizoval som sa, neberú ma už ako cudzinca. V tíme som dokonca dlhšie ako niektorí Fíni,“ hovorí po štrnástich mesiacoch vo Fínsku Patrik Gabriel. 

REDNOD
reklama


Prvých desať mal náročných. Odlúčený bol od rodiny, pre koronavírusovú situáciu bez návštev i reprezentačných zrazov. 


„Snažil som sa učiť po fínsky, ale je to veľmi náročný jazyk. Dokážem si vydedukovať, čo tréner hovorí na tréningu alebo aké taktické pokyny dáva. Niečo po fínsky už rozumiem, veľa ľudí ale v krajine hovorí veľmi dobre po anglicky. Na hlavnej televíznej stanici dokonca vysielajú filmy v angličtine, takže komunikujem najmä týmto jazykom. Teraz bývam s jedným maďarským hokejistom a tiež Slovákom Samuelom Sisíkom, takže aspoň občas hovoríme po slovensky,“ pokračuje.


Spoluhráči majú problém s vyslovením jeho krstného mena, oslovujú ho Patu alebo Pate, niektorí mu dali prezývku Hattrick.

 

U Gabrielovcov majú doma vystavené dresy Patrika zo SaiPy aj trnavského klubu. Foto: Ján Král

 


V juniorskom tíme SaiPy nastupuje v druhom alebo treťom útoku ako stredný útočník.

 

Hokej vo fínskych mládežníckych kategóriách sa v porovnaní so slovenským podľa jeho názoru hrá síce možno menej do tela, dôraz sa však kladie na iné parametre. 


„Páči sa mi štýl fínskeho hokeja. Máme väčšiu voľnosť. Tréner mi umožní spraviť kľučky, ktoré by som sa na Slovensku neodvážil. Kouč samozrejme určuje taktiku, ako chceme hrať, ale konečné prevedenie v útočnom pásme je na nás. Herné činnosti majú trénerov rukopis, ale finálne riešenie je na nás. Ak stratíme ľahko puk, tréner nám dohovorí, ale nenakričí na nás. Maximálne sa stane, že vás posadia a nedostanete veľa času na ľade a po stretnutí si s vami urobia rozbor, kde si prejdú situáciu po situácii, ktoré neboli v poriadku. Som veľmi rád, že si môžeme skúsiť veci a dovoliť si na ľade. Hráči z juniorskej ligy sú vďaka tomu veľmi kreatívni.“


V Laapenrante dostal kontrakt na tri sezóny. „V prvom roku mám zaplatené obedy, výstroj, bývanie a ďalšie položky. Od ďalšej sezóny až budem dostávať plat.“

 

Foto: Jakub Homoľa

 


V čom Slovensko na míle zaostáva za Fínskom, je hokejová infraštruktúra a podmienky pre hráčov. 


„Väčšina štadiónov vo Fínsku má vlastné reštaurácie, ktoré sú otvorené aj pre verejnosť.  Bežne tam chodievame po tréningoch jedávať minimálne polovica tímu. Sedíme spolu pri stole a pozeráme pritom ostatné tréningy. Pauzu využijeme na oddych alebo spánok. Potom znova trénujeme. Super je, že štadión je pre mňa prístupný v podstate celý deň. Môžem ísť kedykoľvek na ľad.“


Veľkým bonusom sú exteriérové ľadové plochy. „Vo Fínsku býva teplota cez zimu hlboko pod nulou. Niekedy sa presúvam na tréning na bicykli aj pri -15 stupňoch, čo už sa niekedy bojím o bicykel, aby sa nerozpadol... Človek otvorí dvere a zmrazí ho. Výhodou však je, že v Lappeenrante je mnoho veľkých exteriérových ihrísk. Môžem si tam chodiť zahrať kedy chcem spolu s ďalšími chalanmi. Vo Fínsku som prvýkrát zažil, že snežilo a my sme hrali hokej alebo si len tak strieľali na bránku.“

 

Foto: Jakub Homoľa


Šport vo Fínsku túto sezónu nezastavili, pomohla tomu aj vyššia zaočkovanosť v krajine. V SaiPe majú vakcínu aj mládežnícki hráči vrátane Patrika Gabriela.


„Tímový lekár radil hráčom, aby sa zaočkovali a vyhli sa tak karanténe pri kontakte s pozitívnymi. Pre mňa to bolo nevyhnutné aj vzhľadom na časté cestovanie medzi krajinami. Túto sezónu Fíni nezavreli žiadne súťaže. Na štadióne môžu ísť ľudia len v režime OTP. So silnejúcou vlnou opatrenia sprísnili. Veci riešia regionálne, keď sme išli hrať napr. do Helsínk, museli byť všetci hráči očkovaní.“


Každý športovec sníva o víťazstvách a kariére plnej úspechov. Svoje ciele má aj mladý Trnavčan. 


„Chcem hlavne teraz na sebe vidieť v každej sezóne progres, aby som sa časom prebojoval do mužského tímu SaiPy. To je môj krátkodobý cieľ. Z dlhodobého hľadiska by som si chcel zahrať NHL. Otec zbiera puky, rád by som mu priniesol aj nejaké z tejto prestížnej súťaže,“ dodal s úsmevom Patrik Gabriel.

 

S otcom Adriánom a dresom SaiPy. Foto: Ján Král

 

Namiesto hokejového turnaja návšteva McDonald´s

Patrik Gabriel je členom slovenskej reprezentácie do 18 rokov. Vianoce strávil doma, už 25. decembra ráno však cestoval s národným výberom na Turnaj štyroch krajín do Švajčiarska.

 

Slovenská výprava cestovala autobusom a bola už dve hodiny pred cieľom dlhej cesty, keď prišla informácia, že turnaj náhle zrušili pre rozšírený koronavírus.


„Chlapci nás požiadali o návštevu McDonaldu a keďže sa už zápasy nehrajú, tak sme im to povolili a sklamanie sme aspoň zajedli jedlom, ktoré by sme za iných okolností nedovolili,“ povedal pre oficiálnu stránku hokejového zväzu tréner SR 18 Roman Sýkora.


Aj takéto veci prináša dnešná doba...

 

Otec je zberateľ pukov

Patrikov otec Adrián patrí k vášnivým zberateľom hokejových pukov. Vo svojej zbierke má už približne 7000 kúskov. Najcennejšie sú zo zámoria. Vlastní dokonca ajzberateľsky veľmi cenný, s ktorým sa hrávala kanadsko-americká súťaž okolo roku 1940. 


„Pre mňa osobne má však najväčšiu hodnotu  puk z Majstrovstiev sveta 1959, ktoré sa konali v Bratislave,“ hovorí Adrián Gabriel.

 
Mimochodom, Gabrielovci sú veľkými fanúšikmi tímu Chicago Blackhawks, kde pôsobil okrem iných aj ich najobľúbenejší slovenský hokejista Marián Hossa. Jeho dresy samozrejme nemôžu v zbierke chýbať.

 

S pukmi z tejto kolekcie sa hrávala súťaž, ktorú poznáme ako dnešnú NHL v rokoch 1920 - 1942. Foto: Ján Král

 

Puk z turnaja MS 1959 v Bratislave. Foto: Ján Král

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda ihneď
reklama