Trnavčania na slávnych pretekoch Formule 1: V akcii boli na Hungaroringu

ŠPORT - Ostatné športy | 21.1.2022, 07.00, prispievatelia

Dve zväzarmovské posádky z automotoklubu v koncernovom podniku TAZ sa ako rýdzi amatéri zaradili pri Grand Prix Maďarska do spoločnosti záchranných profesionálnych tímov.

Štyria zväzarmovci pod patronátom Trnavských automobilových závodov (zľava Viktor Gatci, Miloš Grman, Jozef Kovačovič a Pavol Ivanič), členovia československého záchranárskeho tímu Narex z druhej polovice osemdesiatych rokov. Foto: archív autora

reklama

Nebývalá dráma minuloročného seriálu automobilovej ef-jednotky priniesla majstrovské rozuzlenie až v úplnom závere ostatných pretekov. Z titulu sa napokon tešil Holanďan Verstappen (tím Red Bull).

Pripomeňme, že expozícia formuly-jeden zavítala v júni minulého roku aj do Trnavy. Bola súčasťou štvordielneho turné po Slovensku (Bratislava, Trnava, Spišská Nová Ves, Košice).

Okrem prehliadky monopostu Red Bull zo sezóny 2018 si teda aj trnavskí diváci mohli otestovať svoju šikovnosť v súťaži na výmene kolies.

reklama

V ten deň mi prišiel na um nevšedný príbeh o zanietených členoch základnej organizácie Zväzarmu (skratka vtedajšieho Zväzu pre spoluprácu s armádou) z  k. p. Trnavské automobilové závody.

Nezainteresovaným čitateľom portálu trnavskyhlas.sk ho rád priblížim.

Najskôr rekonštrukcia vyradených tatroviek

Keď priekopnícky motorista Cyril Svoboda z Prahy založil celoštátny záchranný systém NAREX, prihlásil sa doň aj automotoklub z koncernového podniku TAZ.

V januári osemdesiateho ôsmeho roku sa v Brne stretlo na povinnom školení 80 narexákov z celej ČSSR, vrátane detašovaných pracovísk v Bratislave, Fiľakove, Pezinku a Trnave.

Domov sa vrátili s oprávnením zabezpečovať pri automobilových a motocyklových pretekoch záchranné služby, počnúc národnými majstrovstvami a končiac celosvetovým bonbónikom F-1.

To už mali agilní Trnavčania k dispozícii dve vynovené vozidlá Tatra 623. Ako ich získali? 

Vo fabrike na Ulici Jozefa Barčovského (dnes Coburgova) sa so súhlasom vedenia podniku pustili vo chvíľach voľna do náročnej rekonštrukcie staručkých, vyradených tatroviek.

Brilantná zručnosť nepoddajných zväzarmovských konštruktérov z továrne na okraji Trnavy priniesla sladké plody. 

V auguste ´88 rozdávali na Hungaroringu ďalšie body do poradia chýrnej formuly-jeden. Z pražského záchranného tímu Narex účinkovalo vo vrcholnom svetovom festivale rýchlosti u našich južných susedov osem vozidiel, vrátane dvoch trnavských.

Kúsok z atmosféry automobilovej formuly-1 priniesol vlani do Trnavy popredný tím Red Bull. Svojim početným priaznivcom sa predstavil na parkovisku pred areálom Materiálovotechnologickej fakulty STU na Ulici Jána Bottu. Foto: Ján Král

Splnený chlapčenský sen

Štvoricu z malého Ríma viedol Pavol Ivanič, predseda automotoklubu v Trnavských automobilových závodoch. Spolu s ním vycestovali na Grand Prix Maďarska ´88 kolegovia Viktor Gatci, Miloš Grman a Jozef Kovačovič. 

Ich hmlistý sen z detstva o prieniku do prostredia populárnych automobilových pretekov Grand Prix na cestnom okruhu teda dostal reálne kontúry.

"Bola to pre nás odmena za tisícpäťsto hodín driny pri rekonštrukcii vyradených tatroviek," povedal P. Ivanič po návrate zo spomenutej GP, hoci ich tam nečakala žiadna prechádzka rozkvitnutou záhradou.

Nehorľavé kombinézy a tesné prilby mala trnavská štvorica na sebe za jednou zo zákrut Hungaroringu počas hlavnej dvojhodinovej konfrontácie. Svetová elita jazdila v ten deň svoju ďalšiu Grand Prix v tridsaťdvastupňovej horúčave. 

Vnútri záchranných vozidiel sálala ešte vyššia teplota. Okná totiž museli mať zatvorené, aby pri hukote pretekárskych monopostov počuli narexáci vo vysielačkách prípadné pokyny.

V plnej pohotovosti boli obe posádky z Trnavy aj počas všetkých tréningových jázd elitných pilotov. Napríklad piatkový program trval od ôsmej do osemnástej hodiny. 

Hradili im iba kalorické

Celá akcia na Hungaroringu trvala päť dní. Vrátane dôkladnej previerky zo strany komisárov FIA. Tí simulovali havárie, požiar a ďalšie možné situácie.

Hodnotila sa rýchlosť i rozhodnosť pri jednotlivých zákrokoch. Tiež pričinením oboch trnavských posádok dopadol test čs. záchranárov na výbornú.

Napokon jeden dôvetok. S odstupom času sa ani nechce veriť, že svojmu náročnému koníčku - vrátane zabezpečovania všetkých vrcholných motoristických podujatí v zahraničí - sa členovia trnavského AMK venovali bezplatne a na úkor osobného voľna. 

"Uhradené sme mali iba bežné kalorické," dodal P. Ivanič.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ