Majster pastelu tvoril v Trnave. Významná osobnosť by mala okrúhle výročie

RELAX - Tí sú naši | 26.1.2022, 07.00, prispievatelia

Pred 120. rokmi sa v Ľuboticiach pri Prešove narodil františkánsky kňaz, akademický maliar, „majster pastelu“ Teodor Jozef Tekel. Značnú časť svojho života prežil v Trnave, kde je aj pochovaný a kde po ňom pomenovali ulicu. Život kňaza a umelca približuje Bohumil Chmelík, obdivovateľ a propagátor Tekelovho diela.

Teodor Tekel. Foto: archív Západoslovenského múzea

Akademický maliar páter Teodor Jozef Tekel, OFM, sa narodil 26. januára 1902 v Ľuboticiach pri Prešove, zomrel 14. júla 1975 v Trnave.

V mladosti vstúpil do Rehole menších bratov - františkánov. Gymnaziálne a teologické štúdia absolvoval v Baji a v Gyöngyösi.

V roku 1924 bol vysvätený za kňaza, od roku 1930 študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení u profesora Maxa Švabinského na oddelení figurálneho maliarstva.

V jeho rozsiahlej pozostalosti nachádzame kresby, maľby, sochy, básne i meditačné texty. Výtvarná pozostalosť je uložená v  Galérii Jána Koniarka a písomná v Štátnom archíve v Trnave.

Od roku 1924 pôsobil ako kňaz - kazateľ a katechéta v kláštoroch v Bardejove, Hlohovci, Nových Zámkoch, Nitre, Fiľakove. V období 1939–43 bol profesor kreslenia na františkánskom gymnáziu v Malackách. V nasledujúcich rokoch bol postupne v pastorácii v Malackách, Bratislave, Hlohovci.

Počas Barbarskej noci, zo 14. na 15. apríla 1950, bol násilne odvlečený do internačného tábora rehoľníkov v Hronskom Beňadiku a Belušských Slatinách.

Po prepustení našiel skromné, ale pokojné a tvorivé prostredie v Trnave. V čase svojho pôsobenia v Malackách sa stýkal s významnými slovenskými výtvarníkmi a počas trnavského obdobia navštevoval ateliér sochára Jána Koniarka.

Okrem účasti na kolektívnych výstavách doma a zahraničí boli z jeho prác pripravené viaceré samostatné výstavy, napríklad pred desiatimi rokmi v trnavskej Galérii Jána Koniarka.

Prínos akademického maliara Teodora Tekela je pre slovenskú výtvarnú tvorbu hlavne v oblasti kresby a pastelu. Svojím neopakovateľným rukopisom na malých intímnych formátoch zobrazoval svet svojich obľúbených, nevyčerpateľných tém.

Bez opakovania sa striedajú náboženské námety, zvestovanie, narodenie, madony, rodiny, úteky, bičovanie, ukrižovanie, pieta, vzkriesenie...

Básnickými víziami sú aj žánrové obrázky z mestského a dedinského prostredia. Tekelove pastely sú jeho najznámejšou tvorbou, treba ich chápať ako poetické útvary s dôrazom na lyrický a meditatívny obsah.

S vojnovým besom sa po roku 1941vyrovnal cyklom pastelov „Válka“ a rovnako aktuálne reagoval na vpád vojsk do Československa. Dielo pátra Teodora Tekela, hoci širšej verejnosti menej známe, má trvalé miesto v dejinách slovenského výtvarného umenia.

Páter Teodor Tekel svojim životom naplnil odkaz svätého Františka chudobou, duchovnou čistotou a využitím daných Božích darov.

Bohumil Chmelík