Pred 90 rokmi sa narodil Milan Jurina, niekdajší šéfredaktor Trnavského hlasu

RELAX - Tí sú naši | 3.4.2022, 15.23, prispievatelia

Mal veľký podiel aj na založení mnohých telovýchovných podujatí regionálneho charakteru.

Šéfredaktor Milan Jurina (vľavo) a Tibor Chmura, riaditeľ ZDŠ v Trnave na Atómovej ulici, pri dekorovaní víťazky okresného kola Behu Trnavského hlasu, ktorého trať viedla po sídlisku Vodáreň. Foto: Jozef Šelestiak

Jeho životnú cestu ohraničili dátumy 3. apríl 1932 - 9. máj 2000. Pochádzal z obce Gáň v Galantskom okrese, smrť si poňho prišla v Trnave.

Bol významnou žurnalistickou osobnosťou na krajskej, celoslovenskej a celoštátnej úrovni. Okresné noviny zastupoval roky-rokúce v predsedníctvach SZN i ČSZN.    

Náš šéfredaktor Milan Jurina mal dobro a pokoj v duši. Skvelý chlap. V redakcii printového týždenníka Trnavský hlas som s ním pracoval rovné dve desaťročia.

Tiež nám všestranne vychádzal v ústrety pri vymýšľaní či zapájaní sa do rôznych telovýchovných akcií od mestského po regionálny dosah. Z pestrej nádielky uvediem aspoň niektoré.

Môj návrh na zorganizovanie premiéry tzv. futbalového stretnutia storočia pri príležitosti septembrového Dňa tlače, rozhlasu a televízie 1972 v susedných Špačinciach podporil M. Jurina slovami:

"Choď za holičom Milanom Vnenčákom, šéfom tamojšieho futbalu, určite nájdete na túto tému spoločnú reč." 

Stávkové vraj nás favorizovali

Nová športovo-zábavná šou v špačinskom areáli mala pred rovným polstoročím mimoriadny ohlas a na dlhé roky rozbehla po okolitých dedinách v úsmevnom tóne oslavu žurnalistického sviatku na prahu jesene.

Pre úplnosť uvediem, že ouvertúra nedopadla výsledkovo podľa našich predstáv, keďže All stars team Trnavského hlasu podľahol internacionálom domácich Štátnych majetkov o dva góly (2:4). 

To sa však vôbec neukázalo ako podstatné, hoci stávkové kancelárie údajne pasovali posilnenú žurnalistickú zostavu za jasného favorita túžobne očakávaného duelu v Špačinciach.

Mimochodom, do druhého polčasu nastúpili vo výbere TH aj obaja lodivodi súdržného kolektívu, šéfredaktor Milan Jurina si obliekol brankársky dres a zástupca šéfredaktora, populárny súdničkár Jozef Lopatka z Naháča, účinkoval na hrote ako voľný hráč.

Redakčný kolektív Trnavského hlasu z roku 1972. V dolnom rade (sprava): šéfredaktor Milan Jurina, sekretárka Filoména Varačková, zástupca šéfredaktora Jozef Lopatka, hore (sprava): redaktori Marian Kramár, Benjamín Škreko a Jaroslav Lieskovský. Foto: zdroj mk

Z Vodárne až do Stromovky

Medzi každoročné vrcholy redakčnej termínovky sa radil Beh Trnavského hlasu pod záštitou M. Jurinu. Išlo o postupovú konfrontáciu žiactva a dorastu. 

Vyše štyristočlenné menoslovy dievčat a chlapcov v odpoludňajšom zápolení po sídlisku Vodáreň nebývali zriedkavosťou. Okrem domácich škôl chodili na štart vo veľkom počte aj žiaci z okolitých dedín. 

Najrýchlejší aktéri sa z okresného kola v Trnave kvalifikovali do krajského Behu Hlasu ľudu v Piešťanoch. Okruh viedol v kúpeľnom parku.

Z mesta barlolámača cestovali víťazní šťastlivci mimoriadnym autobusom do Prahy na celoštátne finále v Stromovke, známe pod názvom Beh Rudého práva.

Festival atletickej chôdze

Vďaka Jurinovmu pochopeniu sústavne rástol záujem o ďalšie patronátne akcie. Napríklad o chodecké preteky na dvadsať kilometrov pod názvom Pohár Trnavského hlasu. 

Dospelí atléti spočiatku súperili po ceste zo Serede do Trnavy (1969, 1970). Od mája 1971 sa toto súťažné dianie v športovej chôdzi presťahovalo do centra slovenského Ríma. 

Okrem elitných mužov postupne pribudli do divácky atraktívneho programu ďalšie vekové kategórie, vrátane žiactva, žien a veteránov. 

V tretej edícii, zásluhou dvoch nórskych reprezentantov, premiérovo dostali naše chodecké preteky cenný prívlastok - medzinárodné. Odvtedy už tak bolo nastálo. 

JAROSLAV LIESKOVSKÝ