Spartakovec Ján Gabriel: Dôležitý je systém, byť o myšlienku pred súperom

ŠPORT - Futbal - Spartak | 20.4.2022, 12.44, Ján Král

Písal sa rok 1991. Spartak sa prepracoval do finále Slovenského pohára v Ružomberku, kde narazil na Nitru. Duel rozhodol jediný gól, impozantným spôsobom - priamo z rohového kopu - ho strelil Ján Gabriel, čím zariadil triumf trnavského klubu. Aj toto boli momenty, pri ktorých sa tento futbalový stredopoliar nezmazateľne zapísal do sŕdc trnavských fanúšikov.

Ján Gabriel. Foto: Eleonóra Szombatová / Foto 4F

reklama

Za Spartak odohral v lige 248 zápasov, v lige strelil 27 gólov, ďalších päť pridal v národnom pohári a jeden v interpohári do siete Klagenfurtu, za ktorý vtedy chytal Dušan Keketi. 

Tých momentov, ktoré by sa dalo vyzdvihnúť z kariéry odchovanca Spartaka, bolo pravda násobne viac. Na Veľkonočný pondelok oslávil Ján Gabriel šesťdesiate narodeniny.

Pri tejto príležitosti sme s mužom, ktorý dnes už trávi viac času v Turecku než v Trnave, zaspomínali na futbalové časy. Aj tentoraz sme ho zastihli v Beleku, kde vedie rodinnú cestovnú kanceláriu.

reklama

Narodeniny ste oslávili v Turecku. Dostali ste aj nejaký nečakaný darček?
- Veru áno, kamarát Martin Tabaček mi venoval staré anglické noviny z dňa, keď som sa narodil. Ešte som si ich nestihol preštudovať, rád si však preložím niektoré texty a zistím, čo všetko sa dialo, keď som prichádzal na svet.

V poslednom čase vás vídame skôr na fotografiách z golfových turnajov. Priznajte, nie je vám teraz už bližší tento šport ako futbal?
- Hlavne s mojim zdravotným stavom kolien už futbal hrať nemôžem... Pôjdem na operáciu kolien, ktorú mi pre Covid odložili už z minulého roku. Takže aj golfu dávam teraz menej, ale zase poviem, že vždy keď som doma, prídem medzi starých pánov futbalistov aspoň na debatu. 

Ovplyvnil koronavírus výrazne vaše podnikanie v Turecku?
- Keď to vypuklo v roku 2020, od mája do septembra sa šesť mesiacov nelietalo. To bolo náročné. Už sa veci vracajú do poriadku, aj keď stále to nie je to, čo pred pandémiou.

Rodinná foto. Ján Gabriel (vľavo), pod ním vnuk Ján Gabriel ml., manželka Helena Gabrielová, vnuk Michal Gabriel, syn Martin Gabriel, syn Marek Gabriel s manželkou Michaelou a svojím potomkom Markom. Foto: Eleonóra Szombatová

Za Spartak ste hrávali v osemdesiatych a po návrate aj v deväťdesiatych rokoch v slávnej Peczeho ére. Aké máte spomienky na toto obdobie?
- Veľmi pekné. Vtedy nebola taká hráčska výmena, akú poznáme v kluboch dnes. Hrali sme nadnesene povedané jedenásti celých 10 rokov. Bola tam väčšia súdržnosť a vznikli kamarátstva. Vo federálnej lige chodilo na zápasy so Spartou, Slaviou či Slovanom obrovské množstvo ľudí. V pamäti mi zostal aj duel, keď sme hrali proti Banskej Bystrici, ktorú vtedy trénoval Jozef Adamec a hľadisko bolo tiež narvané. Prehrávali sme, no otočili sme na 3:2 a strelil som rozhodujúci gól. Podobných veľkých stretnutí sa mi vynára viac.

Pred návratom do Trnavy ste okúsili turecký futbal, kde ste za Bursaspor a Zeytinburnuspor odohrali osem desiatok zápasov, boli ste aj v Dunajskej Strede. Za Peczeho éry ste zažívali zaplnené trnavské hľadisko a napokon aj boj o titul...
- Bolo to výborné obdobie, futbal som si užíval, ligový titul by bol pre mňa najviac. To sa nedá nahradiť peniazmi, ničím! Keď to nevyšlo, hneval som sa a neubránil som sa slzám.

Aktívnu kariéru ste zanechali ako 36-ročný a dali ste sa na trénerstvo.
- Dostal som ponuku, aby som robil asistenta trénerovi Karolovi Peczemu v tureckom Genclerbirligi. Robil som mu zároveň tlmočníka. Taká ponuka prichádza pre slovenských trénerov málokedy, Turecko som poznal z hráčskeho pôsobenia, bolo mi to blízke. Musím však povedať, že ešte za pôsobenia v Trnave som mal ponuky na prestup. Do Interu ma lanáril Jozef Bubenko, do Trenčína Stano Griga. Funkcionári Spartaka s odchodom nesúhlasili, takže z toho nič nebolo.

Po futbale mu učaroval golf. Foto: archív MG

Pri futbale ste sa odmlčali, neláka vás ešte trénerstvo?
- Občas ma to ešte mykne, ale poviem otvorene, že po desiatich rokoch v tomto fachu ma už štvalo, ako to celé funguje. Keď vás berú do klubu, potľapkávajú vás, akí ste dobrí a keď mužstvo prehrá dva - tri zápasy, ste najhorší na svete. To už mi nechutilo. Vedenie nedokáže pritiahnuť do kádra hráčov, akých si vyberiete a chce od vás najlepšie výsledky. Keby povedali Schumacherovi, že má vyhrať preteky F1 na Trabante, zvládol by to? Teraz mám pokojný život a stále som so športom spätý. Cez našu cestovnú kanceláriu chodia do Turecka plavci, atléti, tenisti, futbalové kluby či golfisti. Som stále v kontakte so športovcami a to ma napĺňa. Od septembra do mája riešime potreby športovcov, potom zase dovolenkárov.

Aké to bolo v krajine polmesiaca po futbalovej stránke?
- Každému by som doprial aspoň raz zažiť Turecko, aby zistil, čo to je. Liga nie je zlá, atmosféra skvelá, to sa ani nedá opísať. Skrátka, ste vo futbalovom svete. Keď sme prišli s Karolom Peczem do Genclerbirligi, mužstvo malo za sebou sezónou, v ktorej sa zachránilo o skóre. Nový súťažný ročník sme začali šiestimi výhrami zo siedmich zápasov a boli sme lídri súťaže. Všetko si sadlo, pritom v Turecku, keby nám tri zápasy nevyšli, boli by sme rýchlo na ceste domov... Karol nevedel po turecky, ja som jeho myšlienky musel zosumarizovať v turečtine, kde som mal tiež obmedzenú slovnú zásobu, tlmočiť doslovne sa nedá. Nikdy sa nenaučíte reč dokonale. Ale mužstvo pochopilo naše myšlienky a vychádzalo to.

Čo bol pre vás najsilnejší moment z trénerského života?
- S každým trénerom - kolegom - som si vychádzal. Nezabudnem na pôsobenie pri reprezentácii do 21 rokov s Jozefom Bubenkom. Hlavný kouč som bol len v Galante, aj to sme postúpili. 

Výprava Genclerbirligi počas herného sústredenia v Piešťanoch v roku 1998 na prehliadke Slovenských liečebných kupeľov Piešťany. Zľava futbalový delegát Ladislav Benedikovič, Ján Gabriel a tréner Karol Pecze. Foto: archív Ladislava Benedikoviča

Aká bola vaša futbalová filozofia?
- Nebavilo ma iba brániť, súpera treba naháňať a dostávať pod tlak. Navyše, mám rád systémy. Keď sme vedeli, čo chceme hrať, mali sme plán ako sa pohybovať po ihrisku, vedeli sme, čo urobí spoluhráč, boli sme vždy o myšlienku pred súperom.

Čo hovoríte na súčasný Spartak?
- Mišo Gašparík to trošku dal dokopy, učí hráčov k systému, ale tiež si zoberte, že na jeseň vyhrávali a na jar majú problém, pritom v podstate s tými istými hráčmi. V čom to je? Podľa mňa v prístupe, znova treba ísť do každého zápasu naplno, aby zdolávali súpera. Hráči musia pridať, ísť na doraz, dostať súpera pod tlak v každom stretnutí. Potom sa výsledky dostavia, s tým príde aj hra. Samé to nikdy nepôjde.

Po golfovom úspechu. Foto: archív MG

Kto z aktuálnych trnavských hráčov vám imponuje a ako vnímate trénera Gašparíka?
- Nakoľko som veľa času v Turecku, nevidím každý zápas. Ale keď prídem domov, vždy idem na štadión. Páči sa mi mladý brankár Takáč, z neho by niečo mohlo byť. Presadiť sa vo svete však nie je ľahké. Koľkí už pohoreli... Čo sa týka trénera Gašparíka. Myslím si, že napreduje, ale tiež ešte musí pobrať skúsenosti. Neviete, čo ho môže zaskočiť, musí vedieť predvídať. Má však podľa mňa perspektívu.