Futbalová glosa: Veľké veci boli s Bíňovcami, žiaľ, aj smutné s kamarátmi

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 26.4.2022, 09.50, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: Ján Král

Tentoraz písal o zápasoch Hrnčiaroviec so Smolenicami (1:3) a Bíňovcami (3:0).

Milí priatelia,
tento týždeň nás náhle opustili dvaja chalani, ktorí boli zosobnením všetkého správneho, čo na ihrisko a na tribúny patrí.

Poznali sme oboch, prvý sa ofačoval, že mal spotrebu obvazov jak ranný Egypt, vybehol na hriščo, aby to brúsil po čáre, jeden zo vzorov futbalovej dlhovekosti a nezlomnosti, druhý kamarát, ktorý vždy povedal áno, ak sa jednalo o futbal.

reklama

Či to bol plácek pred domom, či sa išlo zakladať mužstvo, či to bolo na výjazd, Marek bol vždy istota.

Sme tu takovej velkej okresní přebor a obaja majú už dávno popredné miesta v sieni slávy našej regionálnej dzedzinskej kopanej, sem tam futbalu.

Je mi to úprimne ľúto, jediné, čo ma tak v kútiku mysle teší, je, že Maradona asi potreboval do tímu spoľahlivého pravého obrancu a šikovného ľavého záložníka.

Inak to nedáva zmysel.

Kamaráti, zbohom, dúfam, že vás je teraz dosť a prestupové okienko sa uzavrelo.

A né, „aspon na lavičku“ nejdem. Radšej v bufete.

Radšej vám pošlem sumár, ako sme hrali.

Prvák Smolenice.

Vyrovnaný zápas, aj keď opticky sme boli lepší na lopte. Ale ako na diskotéke. Kým sa zvŕtaš na bare pred nejakou čajkou, medzitým niekto už skóruje.

Terentete Taranda, 10. minúta a 1:0 pre Asfaltovice.

Inak to terentete som už dlho nepočul, naposledy tuším, keď som ako 5-ročný chcel zisťovať vidličkou napätie v zásuvke.

Queto sa dvakrát ocitol v dobrej šanci, ale niekedy sa ani najlepšia qualita nepresadí voči osudu, ten zlomil až Paťkoló, ktorý razantnou delovkou do kríža nedal gólmanovi hostí šancu.

To asi evokovalo u pána vrchního sedmu z kríža, začal miešať karty, najprv len tak spakruky povyťahoval zopár žltých, aby v záverečnom defilé (pozdravujem Jožka Kováča, on má tieto ležérne seladónske slová rád) vytiahol v 67. minúte červenú sedmu pre Mirka Bé.

Vo faraónovi, červená sedma vracia do hry, táto vyradila Mirka.

Kým sme to akotak rozdýchali, domáci strelili víťazný gól. 

Kontrovať mohol Paťkoló, ale po nezištnej prihrávke domáceho stopéra si nechcel pokaziť bilanciu 5 šancí a jeden gól.

Smolenice - Hrnčiarovce 3:1.

Cez týždeň som mal trochu nervy a to by nem dobrá glosa, lebo to kartové antré (serus Jožko), by som rozmazal trochu viac, tak som sa vyplakal iba v našej chate. Teda na našom čete.

Zabralo.

Pred zápasom sa ma trénerko spýtali, ako sa mám, aký som mal víkend, čo nového doma, či sú všetcia zdraví a ako sa cítim, lebo som v danom príspevku zmenil čet na plačet.

Doma Bíňovce.

Luskáč nie je Ballotelli, chvalabohu, lebo po jesennom extempore (ahoj Jozef), smerovala veľká časť predzápasového príhovoru k nemu.

Do kontextu, lebo to vždy pobaví: 

José Mourinho: „Raz v Interi som z 15 minút cez polčas v kabíne 14 minút dohováral Mariovi. Mario, máš žltú kartu, ostatní útočníci sú mimo, daj si pozor, nerečni, nefauluj, neodplácaj, daj si prosím ťa pozor, aby si nedostal druhú žltú...“

"Jasné tréner!"

"46. minúta, rovno červená, Mario.“

Spátek k Luskymu. 

Vypočul dobre mienené rady a na stopérskom poste viac ako dôstojne zastal stabilné piliere Marcelinha s Ivušom.

Dajme si teraz pauzu, lebo už som zadýchaný aj pri klábesnici, musím volať svojmu geriatrovi, po užití lékov móžeme pokračovať, lebo v tomto zápase sa diali veľké veci a to vám musím napísať.

Pozdravujem hore kamaráti.

...

Pokračujeme, kde sme prestali.

Enormné nasadenie pri klábesnici môže pokračovať.

Ako som sľúbil, musím vám napísať veľké veci, čo sa diali v zápase s Bíňovcami.

Začali sme prociva vetru, zápas úplne sám odpískal momentálne mediálne najznámejší rozhodca regiónu a treba povedať, že ho zvládol s profesionálnym prehľadom.

Jedna z prvých veľkých vecí, čo bola, bola, že prišiel Peťo Holovič. Často to býva tak, že nepríde a tak si predstavujeme, že aké by to bolo, ak by tam bol.

Vtedy mu hovoríme: „Peťo Hologram“. 

Ale však cepuje budúceho reprezentanta, tak to berieme.

A milý Peťo sa s tým nepáral. Hneď v 4.minúte sa otočil na päťhalierniku po Luisovom aute, teda nie na aute, však by mu ho prevalil, ale po vhadzovaní presne mierenou krížnou strelou otvoril bíňoveckú nátierku.

Chalan bol zjavne pri chuti a ak mu prihráte loptu, máte pár možností. Vydýchať sa a popozerať sa, ako sa robí držanie lopty v praxi, prípadne si vypýtať prihrávku do čistej šance, horšie to máte, ak ste súper, to môžete zakričať na lavičku o druhú loptu, ak si chcete zakopať.

Prvé dejstvo však bolo o silnom vetre, tak za priaznivého stavu bolo dôležité neinkasovať.

Chorobobis nášho mužstva je komplet učivo lekárskej fakulty aj s nadstavbou, v 35.minúte ho rozšíril Queto s natiahnutým svalom.

Čo teda je nič, lebo napríklad my s Jeďom sme na samostatný ročník tej fakulty. T(p)enisový lakeť, svaly a kĺby jak po lámaní v kolese, zuby, cysta, zlomený palec, kolená...

Ono to aj dáva logiku, že sa nakladáme do alkoholu, lebo však to je pre vedecké účely.

Späť k zápasu.

Vďakabohu za tie kilá navyše, lebo pri takom vetre som si pred pár desaťročiami musel dávať šutre do vačkov, aby som to ustál, tak aj my sme to ustáli. Niektorí to dokonca aj odbehali.

Polčas 1:0.

Druhé dejstvo to bol úplne iný zápas.

Tridsať sekúnd po začiatku Vláďo Fester priamo z rohu filigránsky vymietol opačný kút bránky Bíňoviec. Ako si predsavzal, tak aj bolo.

46. minúta a 2:0.

O minútu na to, Paťkoló poslal z opačnej strany rohový kop za protiľahlú päťku, prvú z voleja mi vyhlavičkoval stopér z bránkovej čiary, lopta oblúčikom smerovala k hranici šestnástky, ideálny moment na ukončenie kariéry, tak som vystrihol nožničky, lopta dokonca smerovala aj do brány, lenže tam bol hosťujúci brankár.

Na vlastnú škodu.

Už dnes som mu mohol poslať obrovský darčekový kôš a ak by povedal, že to bola taká šleha, že sa to nedalo chytiť, tak aj zaplatiť dovolenkový poukaz s rodinou na dovolenou v Jugoslávii.

Všetkým divákom potom osobne poďakovať a ukončiť kariéru v najlepšom. 

Lenže takéto šance prichádzajú zhruba tak po šiestich rokoch, tak to bude treba so mnou ešte vydržať.

Silnú desaťminútovku druhého polčasu konečne gólovo uzavrel Paťkoló po ideálnej Sedélkovej kolmici. 

54. minúta, Paťkoló a 3:0.

Dokonca na to nepotreboval ani spomínaných 5 šancí, ako bolo spomenuté. Normálne mu stačili 4 čisté. Dobre, tri a pol.

V prvom polčase nebezpečný priamo kop poslal kúsok od brány, v druhom polčase v samostatnom úniku sám pred brankárom posielal ťažko pochopiteľnú nepresnú prihrávku a opäť trochu z krídla trafil z dobrej pozície len brankárove nohy.

Aby ho v tom nenechal samého, ako správny kapitán sa nenechal ani Sedlo zahanbiť. Najprv mu oplatil kolmicou do samostatného úniku Paťkoló, Luboš už na tabuli menil výsledok na 4:0, neexistuje, aby Sedlo nedal.

Tak aj bolo. Nedal.

Opäť brankárove nohy.

Potom trikrát v šestnástke vyhral hlavičkový súboj, trikrát však lopta mierila tesne mimo brány.

Do dobrých streleckých situácií sa postupne dostali ďalší hráči tímu, dokonca aj Simeon dostal nečakané ofenzívne chúťky, skóre sa však už nemenilo.

Skončíme, kde sme začali, u Peťa.

V útoku podržal loptu, vytvoril si aj dobré strelecké pozície, druhý kus však už nepridal, aj tak však bola obrana hostí najšťastnejšia prvýkrát v 87. minúte, kedy ho nahradil Para.

Brániť ho, to celkom bolí.

A idem v piatok do tej Ameriky, máme zastávku aj vo Washingtone, tak sa zastavím pre tie petrošekely, dám kus reči s Georgom a Joeom, aby tú manipuláciu ľudstva nerobili tak okato a keď už to robia, tak by mohli ida cestu vybaviť, aby sa Hrnčiarovce zachránili.

Nazdáááár

PETER VOZÁR