Hyenie hody

BLOG - Za dverami | 14.9.2011, 20.01, Katarína Rosinová

Všetko má svoje pre aj proti. Aj taká obrovská smutná tragédia, pri ktorej zahynú nevinní ľudia. Niekto smúti, iný sa teší.

Čítanosť rastie, sledovanosť stúpa, padajú rekordy. V čase uhorkovej sezóny je to viac než vítané. V čase krízy životne dôležité. Lenže, nič nie je zadarmo. Základné informácie o nešťastí majú všetci. Treba ísť do hĺbky. Nevynechať žiadny detail. Posledné slová obete pred smrťou? Čo mala na seba? Posledné jedlo? Čo mu našli vo vrecku? Možno by sa z toho dal vyrobiť príbeh o nedoručenom darčeku pre manželku. A čo deti? Bolo by dobré odfotiť ich v čiernom, s uplakanými tváričkami. To je také fotogenické! Zrazu nemusíme riešiť otvarák, titulku ani hlavnú správu dňa. Stále je o čom. Treba osloviť každého, kto dotyčnú obeť aspoň raz v živote stretol. Treba nájsť súvislosti aj tam, kde nie sú. Rýchlo, lebo nám to vychladne!

Na pohreb musíme poslať aspoň dvoch fotografov a kameramanov. Jeden bude fotiť a točiť pohreb, druhý smútiace celebrity. A keď už tam bude, urobí aj módnu políciu. Po niekoľkých dňoch, nanajvýš týždňoch, už po tejto tragédii ani pes neštekne. Téma je vyžmýkaná, viac z nej nedostaneme. Nevadí, veď o rok bude výročie. A o dva druhé. Našťastie, tragédie sa dejú stále. Mohli by sme predať zábery z pohrebu a náš rozhovor s obeťou, kým bola ešte medzi živými, do vznikajúceho dokumentu. Bude to trhák. V kinách bude do polroka, lebo ľudia majú krátku pamäť. Ešteže sú takí hlúpi. Inak by sme nemali z čoho žiť.