Trnavské rybníky
reklama

Gašparíka nosili po finále fanúšikovia na rukách, mužstvo pripravil do detailov

ŠPORT - Futbal - Spartak | 9.5.2022, 13.21, Ján Král

"Mišo, Mišo, Mišo!" skandovali po víťazstve vo finále pohára fanúšikovia Spartaka na slávu trnavskému trénerovi Michalovi Gašparíkovi. Pri ďakovačke po triumfe nad Slovanom sa znenazdajky ocitol na rukách priaznivcov Spartaka, ktorí si ho vytiahli medzi seba a posúvali po sektore. Scéna ako z rockového koncertu.

Gašparíka nosili po finále fanúšikovia na rukách, mužstvo pripravil do detailov

Michal Gašparík po zápase skončil na rukách v trnavskom kotli. Foto: Peter Kollár

Púpavy pri aleji
reklama

 

Netreba sa ale čudovať, pretože v podaní Spartaka to bol vo finále Slovnaft Cup-u pravý futbalový rock´n roll. Za výborným výkonom mužstva, ktoré nevypustilo snáď jediný súboj, stála aj dokonalá taktická príprava. Michal Gašparík na tlačovej konferencii odkryl zámery, s ktorými išiel do zápasu. Hovoril otvorene a podrobne. Nielen preto stojí dvadsaťminútová tlačovka za podrobný prepis slov architekta trnavského víťazstva.

 


Bol to váš najdôležitejší zápas v kariére?

- Bol to najdôležitejší a asi aj najťažší zápas v mojej kariére. Hráte na Slovane, u najlepšieho mužstva ligy. Musíte sa nachystať tak, aby ste eliminovali jeho kvalitu. Pracovali sme na tom štrnásť dní. Už minulý týždeň sme sa dlho, dlho venovali tomuto systému, aby sme skúsili zmeniť nejaké veci, pretože Slovanu sme nedali gól v troch zápasoch. Chalani dostali veľa informácií a videa, klobúk dole, že to zvládli. Akceptovali to a nakoniec nám to vyšlo.

ŠUPA technika
reklama

 

 

Dodržali hráči všetko, čo ste od nich chceli?

- Áno. Išli sme do trojobrancového systému, s dvoma šestkami, čo absolútne nehrávame. Mali sme krídla viac vnútri, predtým sme hrávali s nimi na čiare. Veľa vecí sme zmenili. Podriadili sme tomu všetko. Čakal som, či budú všetky taktické pokyny hráči vstrebávať. Kontaktovali sme dokonca Frankfurt, čo hral s Barcelonou, aby nám poskytli záznam z ich taktickej kamery. Potrebovali sme vychytať každý jeden detail, aby sme sa ideálne pripravili. Nakoniec, v podstate všetko nám klaplo. Ťažko sa vysvetľuje, prečo nehral Koštrna, ktorý hráva celú sezónu. Ale ten plán bol taký a vyšiel. Dali sme tam wingbackov, pričom Bukata tam hral prvýkrát a Mikovič možno párkrát. Neskôr sme mali pripraveného Kozaka a na druhej strane Koštrnu. Vyšli nám striedania s vrchnými krídlami, ktoré to oživili a nakoniec obaja rozhodli. Jeden strieľal a druhý dorážal.

 

 

Slovan išiel do vedenia, bolo kľúčové, že ste rýchlo vyrovnali?
- To bolo asi kľúčové v zápase, samozrejme, viac sme bránili. Viem, že každý hovoril pred zápasom, že Slovan bude aktívnejší. Predtým sme v dvoch zápasoch ale my mali vyššie držanie lopty ako Slovan. To je to, čo sme v tomto zápase nepotrebovali. Slovan nás v tých dueloch vždy vytrestal buď z brejkovej situácie, alebo sme prepadli vo vysokom pressingu. Toto sme chceli zmeniť. Teraz sme ich chceli nechať hrať. Veľa striedaní bolo vynútených, trpeli sme bez lopty, hráči už mali kŕče, nevládali, veľa behali bez lopty. Ale myslím si, že sme boli nebezpečnejší, mali sme veľa situácií, ktoré bolo treba dotiahnuť a mohli skončiť gólom. Chvalabohu, že sme zareagovali okamžite a vtedy bolo vidieť, čo robí psychika. V momente, ako Slovan viedol, sme museli začať hrať. Stačila nám jedna podarená akcia, vyrovnali sme a zase hlava pracovala, spadli sme do stredného alebo hlbšieho bloku a znova hral Slovan. Spoliehali sme sa, že kraje máme čerstvé a dokážeme tam Slovan predbehnúť, lebo aj oni boli unavení. A to sa nám podarilo.

 

S asistentmi Mariánom Hodulíkom a Tomáš Prisztácsom. Foto: Peter Kollár

 

 

Vraj máte novú prezývku: Simeone...
- To vyplynulo asi z toho, že sme mali aj videá Atletica Madrid, čerpali sme tiež z Frankfurtu, Tottenhamu. Atletico to hralo trochu inak. Bol som v čiernom oblečený, možno aj preto.

 

 

Ako teraz s oslavami?
- Oslavy musia byť, vyhráte na Slovane, na ich štadióne, doteraz sme im nedali gól, teraz rovno dva a berieme pohár. Oslavy budú, liga je tu ďalej, ale teraz nás to jeden - dva dni nezaujíma. A myslím si, že tak to má byť. Osobne si myslím, že druhé miesto už nespravíme, lebo Ružomberok je v laufe a kľúčový zápas s nimi, ktorý sme potrebovali vyhrať, sme remizovali. Pravdepodobne im budeme musieť zagratulovať k druhej pozícii, ale nám to v podstate nič nemení.

 

 

Verili ste si na jedenástky. Neobávali ste sa ale predsa trochu, zápas to bol fyzicky náročný, museli ste stiahnuť exekútora Savvidisa...
- Predpokladal som, že penalty budú. Mali sme už nachystaných na ihrisku 5 hráčov, ktorí dokážu kopnúť penaltu, plus sme si chystali ešte šiesteho, keby bolo treba. Podľa mňa penalty nie sú úplná lotéria, už sme na jedenástky v pohári dvakrát postúpili. Snažili sme sa v tréningu dostať hráčov pod tlak, to sa nám darilo. Teraz som zvolil trochu inú stratégiu. Predpokladal som, že Slovan bude mať analýzu, ako som ja dostal od trénera brankárov Pavla Kamescha. Teda sme si mysleli, že budú pripravení na to, kam naši strelci kopú penalty a chceli sme to meniť. To znamená, že dnes by hráči kopali penalty tam, kam ich nikdy nekopali. Ťažko povedať, či by to vyšlo, ale taký bol plán. Som rád, že k tomu nemuselo prísť.

 

Trénera Gašparíka oblial masér Tomáš Hološka od radosti kýblom vody... Foto: Peter Kollár

 

 

Čo znamená triumf pre vás ako ešte začínajúceho trénera z osobného hľadiska?

- Som Trnavčan, od šesť rokov vyrastám pri futbale v Spartaku, porazil som Slovan vo finále a na ich štadióne. To je to najviac. Samozrejme, teším sa z tohto, zažil som to už ako asistent pred troma rokmi. Teraz sa mi to splnilo ako hlavnému koučovi, dnes, zajtra, možno pozajtra to oslávime. Potom však už ideme od nuly a znova musíme dokazovať svoje schopnosti. O tom je trénerské remeslo. Budem to mať navždy v životopise, ale inak nič viac.

 

 

Spomínali ste taktické manévre, ale napokon rozhodla chyba brankára Chovana. Ako to vnímate?
- Pre Chovana je to smolný moment, ale musím povedať, že aj na toto Paľo Kamesch chystal našich hráčov, lebo im prízvukoval, že Chovanovi lopty vypadávajú a musia tam dobiehať naslepo, aj keď ide o zdanlivo chytateľnú loptu. Dnes to vyšlo. Keď sa vcítime do brankára súpera, ide samozrejme o nepríjemný moment.

 

Spoločná fotografia s fanúšikmi a trofejou. Foto: Peter Kollár

 

 

Ako to vnímate, že ste vyhrali taktickú bitku s trénerom ako je Vlado Weiss?
- Do tejto roviny by som to nechcel dávať. Teším sa, že to, čo sme si ako realizačný tím plánovali, nám dokonale vyšlo. Takže sme spokojní.

 

 

Robili ste niečo motivačné pred zápasom, aby ste nabudili kabínu?
- Nie motivačné, dnes skôr emočné. Oslovili sme manželky a priateľky hráčov, tie hráčom popriali a zavinšovali do finále. To bolo pekné, pre hráčov išlo o prekvapenie, nebolo to hecujúce. Vo finále a derby nepotrebujete hecovať hráčov, skôr sme to brzdili. Ziemba je rozhodca, ktorý dá za každý šiesty faul žltú kartu. Dal najviac žltých kariet v lige, myslím 103 v 17 alebo 18 zápasoch. Skôr sme sa chceli vyhnúť tomu, čo bolo doma, že po mnohých zákrokoch na Vlada Weissa to smrdelo červenou kartou. Skôr sme chceli nastaviť mantinely, aby sme mali emóciu pod kontrolou. Myslím, že hráči to zvládli. Boli tam dve situácie, že tam vznikla strkanica, ale inak sme to kontrolovali.

 

 

Spoliehali ste sa pri tvorení zostavy aj na hráčov, ktorí sú odchovanci tímu a dokážu zápas emočne viac vnímať?
- Áno, takto som robil zostavu aj na domáci duel so Slovanom. Roman Procházka nehrával, ale v derby bol v základe. Na to sa tiež spoliehate. Ide o hráčov, ktorí vedia, čo znamená derby. Cudzincovi, aj keď vysvetlíte, o čo ide, nikdy to nebude ono. Nehral iba Jano Vlasko, ostatní všetci tam boli. Určite v takomto stretnutí uprednostníte Trnavčana, lebo viete, že dá do toho všetko.

 

Prvý zdvihol pohár nad hlavu Martin Škrtel, hneď po ňom Martin Mikovič. Foto: Peter Kollár

 

 

Martin Škrtel mal kapitánsku pásku, ako vidíte tento úspech aj z pohľadu jeho osoby?
- Film, ktorý sa točí o Martinovi, bude mať výborný happyend - zisk pohára. Všetci si to radi pozrieme. Pre nás bol kľúčovou postavou. Po prvej diagonále na Bukatu mi ukazoval, že ho bolí chrbát. Poslali sme hneď Kóšu rozcvičovať, napokon dohral aj s bolesťami. Sám som zvedavý, či mu zdravotný stav dovolí ísť do ďalšej sezóny a nebude ho to obmedzovať. Sme dohodnutí, že pokiaľ sa bude dať a nebude ho to obmedzovať v bežnom živote, vieme ubrať z tréningových jednotiek, ale bude pripravený nastupovať aj ďalej. V päťčlennej formácii bol kľúčový, všetko si riadil. Hráči s ním vyzerajú inak, ako keby sme tam mali dvoch mladých stopérov a Čurmu. Milo ma prekvapilo, že zvládol zápas aj kondične. Iní hráči, u ktorých sme to nečakali, odpadli, on zvládol celú porciu.

 

 

Čo hovoríte na Gergelyho Tummu, ktorého príbeh v zime nenaznačoval, že bude patriť k základným pilierom tímu. Napriek tomu odohral na jar veľkú porciu zápasov a vo finálovom dueli sme mali pocit, že podal životný výkon...
- Bol náš stopér číslo 4, zranenia hráčov situáciu ovplyvnili tak, že sa stal náš nosný stopér prakticky v každom zápase. Jeho výkonnosť išla postupne hore. Samozrejme, každý vidí limity v ofenzívnej časti, ale v defenzíve je perfektný. Aj štatistiky ukazujú, že je veľmi vysoko a fakt veľmi blízko Škrtela, čo sa týka úspešnosti v súbojoch. Dnes bol bezchybný a držal to tam vzadu.

 

 

Tie dve minúty od inkasovaného gólu po vyrovnávajúci, to ako išlo vaše mužstvo za gólom, to vám nemohol vštepiť záznam z Frankfurtu... Do akej miery ste hrdý, že ste tak dobre pripravili mužstvo po mentálnej stránke na zápas? 
- Som rád, že sme to do hláv hráčov dostali, keby sme tu hrali na 0:0, neuspeli by sme. Vedeli sme, že minimálne jeden gól potrebujeme dať, no nevieme, či to bude stačiť na víťazstvo, alebo na penalty. Hráči to od začiatku v hlavách mali. Bolo to vidno, že keď sme potrebovali, prepnutie tam bolo, samozrejme, pomohlo aj šťastie a zhoda okolností, ale v hlavách to mali. Nie je ľahké, keď Slovanu nedáte gól celú sezónu, chystať mužstvo na finále. Slovan zápas s Trnavou nevypustí. To sa im môže stať s Ružomberkom alebo niekým iným. S Trnavou ale idú na doraz, veľa vám nedovolia, napriek tomu sme sa tam dostávali a mohli sme niektoré situácie ešte lepšie vyriešiť.

 

Realizačný tím Spartak s trofejou. Foto: Peter Kollár

 

 

Ako ovplyvnilo zápas Čavričove rýchle zranenie?
- Ťažko povedať, blok sme dnes dali nižšie, nemal by priestor na nábeh. Kľúčové to však nebolo, skôr to, že Weiss odišiel kondične, dostal kŕče a striedal. Viete sa pripraviť na Slovan, ale ťažko na Weissa, ktorý behá z jednej strany na druhú, hádže auty, raz je v strede, raz pri stopéroch, raz za obrannou líniou a je kreatívny. Chystáte sa na Weissa a ja som potreboval mužstvo presvedčiť, že keď nám bude behať medzi líniami, pozične si ho preberie raz jeden, raz druhý, raz tretí stopér. To som na niektorých hráčoch mal pocit, že mi akoby pred týždňom ešte neverili, že ho dokážeme ustrážiť. Aj keď rátali sme s variantom, že Slovan by možno zhustil stred a jeho menej súbojového dal z krídla. On sa aj tak motal medzi líniami v strede. Teraz, keď sa blížil zápas, už som videl, že hráči verili, že jeden zo stopérov ho dokáže zobrať a pomôcť dvom šestkám, za ktorými sa Weiss najčastejšie pohybuje.

 

 

Na finále ste zmenili kapitána a hráča, ktorý nastupoval celý rok na kraji obrany, nahradili. Bolo to ťažké rozhodnutie?
- Kikovi to vysvetliť bolo ťažké, ale teraz máme šťastie, že to vyšlo, tak je to vysvetlené. Čo sa týka kapitánskej pásky, určite by som nespravil, že by som ju Trnavčanovi zobral. Zavolal som si Trnavčanov s touto myšlienkou a spýtal sa, či by súhlasili. V sekunde povedali, že s tým nemajú problém. Škrťovi sme to potom oznámili až na tlačovke, čakal som na otázku, do ktorej by sme to mohli schovať. Podarilo sa pri téme o nových zlatých dresoch, kde som spomenul, že bude aj nový kapitán.

 

 

Ako hodnotíte atmosféru na štadióne?
- Nemám hlas... Takže to bola to zmena. Doteraz si veľa ukoučujete, teraz ma nepočul ani najbližší hráč. V druhom polčase sme začali divne brániť, Hrnčár nám utekal, nebol som v hluku schopný ukočírovať ani Bamideleho s Mikim a neskôr s Kozakom. Pre trénera to je v takom prostredí ťažšie, ale budem vždy rád, ak budú štadióny zaplnené. Aj keď som čakal, že by sa takýto zápas mohol vypredať. Doba sa po Covide zmenila, všetko to inak vyzerá, ale verím, že ľudia si znova navyknú na futbal. Dá sa zorganizovať aj takýto zápas. Bez fanúšikov to ani v lige nemôže byť, fanúšikovia patria k derby, atmosféra strháva hráčov a baví aj ľudí. Veď mnohí chodia aj kvôli fanúšikom, točia si ich na telefóny. Vedia spraviť aj bordel, ale na štadióne sú potrební. Bodaj by sa klubizmus úplne nevytratil, lebo mám pocit, že sa vytráca zo Slovenska.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama