Trnavské rybníky
reklama

GLOSA: V Trnave videli Májový kvet, v Dolných Orešanoch zase Majov kvet

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 24.5.2022, 11.01, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

GLOSA: V Trnave videli Májový kvet, v Dolných Orešanoch zase Majov kvet

V Dolných Orešanoch majú ihrisko s výhľadom na Malé Karpaty. Foto: PV

Púpavy pri aleji
reklama

 

Tentoraz písal o zápasoch s Ružindolom, Dolnou Krupou a Dolnými Orešanmi.

 

Milí priatelia.
Až teraz mi napadlo, že som tu vlastne mesiac nedal ani čiarku, ale tak hádam, že mi malým ospravedlnením bude, že som bol v krajine Mordoru, semeništi zla.


Na vlastné oči som videl, ako za oknami Kapitolu na takých veľkých tkáčskych strojoch snovajú tí zlí imperialisti gigantické intrigy a v Bielom dome na veľkej nákove kujú obrovské pikle.

ŠUPA technika
reklama


Vedia o nás všetko, aj kto vyhral finále Slovenského pohára, do úzkych sa dostali iba vtedy, ako som sa ich spýtal, že ako hrali Hrnčiarovce v Ružindole.


Ruši... what? Ťažké slovo pre nich, tak som im prezradil menej známy názov, že Whitch vilage. Bosorákovce. 

 

Mohol som aj Rose dol, ale to by mali moc jednoduché.


A hrali sme tam u lídra 2:2 a po Milankovom góle v 85. minúte nám normálne loďkou v Karibiku zamávali tri víťazné mexické vlny.
Neboli ani náhradníci, ale zdatní záhradníci na hrišči ten bod presadili.


Potom sme vycestovali do Dolní Kroupy, kde mali akurát festival. Zahodených šancí.


Vrcholom programu bolo rozpätie 25-tej a 35- tej minúty prvého polčasu, kde nám domáci ochotníci predviedli, z čoho všetkého sa nedá nedať.


Tri čisté, gólové šance a čerešničkou bola zahodená jedenástka.


Teda, nie ja, lebo nosím to číslo, aj keď vyzerám, jak keby ma zahodili, ale penalta.


To domáci už viedli, bohužiaľ pre nás festival začal až od tej 25.minúty a gól stihli na poslednú chvíľu, v 21.minúte z kopačky Peška.


V druhom polčase domáci spresnili mušku, v bráne ich však do zúfalstva privádzal Majko, ktorý vychytal aj nemožné, tak to bolo hodnú chvíľu aj celkom otvorené, to by sme však u nás museli nájsť človeka, čo by dal gól.


Nakoľko sme ho do 60. minúty nenašli, domáci z nenápadnej akcie, kedy si za to efektne prsiami stlmil loptu na hranici šestnástky Sucháň a z prvej namieril do opačného kúta bezmocnému Majkovi.


60.minúta a 2:0.


Skorigovať stav mohol ešte Jeďo, ale jeho obaľovačka láskyplne obalila sito za bránou.


Potom som ho striedal a prenesene, ak by ste si predstavili všetky tie kalendáre, diáre, ročenky, čo sme za život minuli... 


To je papíra, čo? 


A to sme začínali, ešte keď sa zápisnica tepala do kameňa.


A faísca de esperança foi desenhada aos 86 minutos por Luiz Henrique De Oliveira, que abriu o placar para 2 a 1 com um belo chute debaixo da trave.


V preklade: Iskierku nádeje vykresal v 86.minúte Luiz Henrique De Oliveira, ktorý peknou strelou pod brvno znížil na 2:1.


To som dal braziliánsky, nech má aj chalan niečo z tej glosy, keď už dal taký pekný gól.


Na celkový obrat však nezostal čas a tak sme si po zápase vychutnali dno tabuľky.


Ozaj sa musíme na každé dno kuknúť???


Aj by som napísal cez týždeň dáky príspevok, ale mediálny priestor komplet zabral Martin Škrtel. 


To zmysluplnejšie by bolo zbierať vodu do sita.


Veď aj taký Chuck Norris radšej nehral futbal, len aby sa nemusel stretnúť v súboji s Maťom.


Chuck síce vyhral dvakrát s tenisovou stenou, ale Škrťo ju v šmýkačke vyniesol za rohovú čiaru.


Dolné Orešany.


Existenčný zápas. Úplne, že existencionalizmus ako vyšitý, kto sme, kam kráčame, k čomu spejeme, Hemingway, Remarque, Orwell to vystihli.


Strata bodov by nás bolela ako počúvať Matelka aspoň 5 minút a už by sme sa z toho tiež asi nedostali.


Trénerko si pripravil motivačný preslov, určite si naštudoval aj toho čínskeho generála, čo položil základy vojenskej stratégie. 
Cingy Lingy sa volal, tuším.


Na to, že sa hralo takpovediac o všetko, nás privítala príjemná dolnoorešianska atmosféra. Sľúbil som a plním, že teda organizátori na vysokej úrovni, podľa mňa vážne zamiešali kartami pri organizácii ďalších futbalových majstrovstiev.


A teraz k zápasu.


Na to, že sa hralo o zotrvanie v lige, išlo o pomerne čistý zápas, k čomu významnou mierou prispelo aj rozhodcovské trio.


Domáci od začiatku trochu doplatili na to, že sa spoľahli, že sa opäť ako dvakrát predtým v sezóne porazíme aj sami.


Výstrahou im nebolo ani to, keď Luskáč naservíroval v 13.minúte Jeďovi nadýchaný center do päťky. Lenže finalizácia voleja bola, ako keď riadeným odpalom padá starý komín.


Aj nostalgia tam je, aj dominanta to bola, ale čas nezastavíš.


V 25. minúte gólovo zahrmelo. Akciu v strede potiahol Sedlo, pre Paťkola naservíroval dokonalú kolmicu a ten aj s prispením domáceho obrancu nasadil domácemu gólmanovi husle.


25. minúta, Paťkoló a 0:1.


V 30. minúte si loptu z nebezpečnej vzdialenosti postavil opäť Pasťkoló a na konci sezóny sa tuším naučil správne kopať priame kopy. Prudkú loptu Cigy iba vyrazil, tá sa dostala na Sedlove prsá a ľavačkou nás kapitánko poslal do dvojgólového trháku - 0:2.


To už aj domáci videli, že je zle. Vzadu však priestor čistil priestor Luskáč s Dušankom, loptu aj vyviezli, aj podržali, aj rozohrali, pred nimi operovali Sedlo s Kosťom.

 

Najmä návrat druhého menovaného priniesol to, čo nám v predchádzajúcich zápasoch chýbalo.


Bojovnosť a neústupnosť v súbojoch, kedy neprestal hrať ani po takmer prehranom strete.


Na rozdiel troch gólov mohol zvýšiť Jeďo, Paťkoló mu po samostatnom úniku naservíroval spätnú prihrávku medzi jedenástku a šestnástku, nikým neatakovaný však volil strelu z prvej mimo priestoru brány.


To ešte nevedel, že bude mať sľúbené.


Polčas.


Do druhého sme vyšli s vedomím, že ak toto ešte dokážeme zmrviť, tak to už asi budeme patriť tam, kam by sme smerovali.


V 50. minúte mohol Sedlo náskok ešte poistiť po Paťkolovej prihrávke, loptu sa mu však v dobrej pozícii nepodarilo prepasírovať cez húštinu domácich nôh.


To sa však už nebezpečne začali prebúdzať dolnoorešiansky zadáci, ktorý hrali väčšinu akcií cez Brča a postupnému náporu sme odolávali len s vypätím všetkých síl.


Prípadne aj za cenu nedovolených zákrokov, ako v 70. minúte. Z nebezpečnej vzdialenosti Šaštinský delovkou nastrelil Dušanka, a od neho sa lopta odrazila na opačnú stranu Majkovej svätyne.


71.minúta, Šaštinský a 1:2.


Začínalo prituhovať. Orešanci nás miestami dostali do silného kotla, my sme už viac zamerali na získavanie cenných sekúnd, úplné majstrovstvo v tomto ukázal Majko Kobza.


Všetci chodili na námestie pozerať na Májový kvet, Majko si povedal, že ostatní si teda môžu kuknúť na Majov kvet.


Ak sme teda boli druhý polčas v riadnom kotli, tak posledných 10 minút sme dosiahli bod varu.

 

V 82. minúte si Kosťo neskoro uvedomil, že už má jednu žltú a v zápale boja vložil nohu do rozohrávky domáceho priameho kopu, na čo uvidel aj druhého žlťáska a automaticky červenú.


Z obrovského tlaku však pramenilo iba pár šancí, ďakovať môžeme aj vychýlenej muške domácich kanonierov, ako aj obetavej práci celého nášho tímu, že stav zostal nezmenený.


Koniec, 1:2, Orešanci nám vrátili prvé tri body zo 6, ktoré si od nás počas sezóny požičali.


A inak od novej sezóny, keďže stopéri u nás stále laborujú so zraneniami, tak by sme chceli osloviť s ponukou Maťa Škrtela, normálne vymeníme aj tabule Hrnčiarovce nad Parnou za Ráztočno.


To by mohlo zabrať,nie?


Nazdáááár

 

PETER VOZÁR

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama