Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Medzi postupom a zostupom nie je rozdiel, vždy spoznáš nové destinácie

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 13.6.2022, 11.46, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Medzi postupom a zostupom nie je rozdiel, vždy spoznáš nové destinácie

Ilustračné foto: Ján Král

reklama

 

Tentoraz písal o zápasoch s Bíňovcami (1:4), Dolnou Krupou (5:2) a Dolnými Orešanmi (3:5).

 

Milí priatelia.
V čase, keď sa naši rovesníci tešia z prvých krokov vnúčikov, sa snažíme o šprintérske súboje s chalanmi, čo nám na ulici hovoria ujo (s takzvaným utajeným „ch“).


Po včerajšku to vyzerá, že od novej sezóny kopeme poslednú ligu, jediným pozitívom je, že nekopeme z posledných síl.

reklama


Nech je, ako chce, som hrdý na našu generáciu, zodrali sme trávniky, asfalty, medicimbaly, učiteľky, rodičov, len kvôli tomu, že sme hrali ten futbal od nevidzím do nevidzím.


Neni to len u nás, ale vo všeobecnosti stretneš na trávniku týpka z iného kmeňa, čo ste spolu na začiatku futbalovej kariéry lovili mamuty.


Aj v takýchto rokoch byť najlepším hráčom každého zápasu, dokáže len Sedlo. Je to síce mladík, pretože 42, povedzme si úprimne, to začína život.


Týždeň dozadu vybavil Dolnokrupanov, do batôžka mi nalož, ako by zaspieval Jaro Filip, taký hetrik, že dokonca aj sklenné oči slzili.


Hrnčiarovce- Dolná Krupá 5:2.


A to tam ešte Majko v bráne čaroval.

 

Ibaže týden predtým, Bínovce, prihrávka dozadu, do prava, ešče kúsek do prava, prudký center do 16-ky, a kým sme sa zobudzili 15. sekunda  0:1.


Zástavu opäť dvihol Sedlo. Vyrovnal na 1:1, aby sme v čase nášho najväčšieho tlaku, opäť inkasovali my.


45. minúta a rovno do kabíny.


Otriaslo to s nami jak modrá obálka z daňového úradu a pukli sme 1:4.


V zápase o všetko, na domácej pôde, s priamym konkurentom o zostup sme doma privítali Dolné Oriešky. Neviem prečo, ale mám na nich slabosť.

 

Asi preto, hrali sme u nich a vyhrali 2:1 a nikdo sa nás nechystal zabit, rozštrvtit, vyvešat... lebo aj také sme niekde zažili.


Tak. A sme u zápasu.


Opäť.


Do desiatej minúty sme sa hľadali. Kým sme chytili pohodu na kopačky, fakt sme boli lepší v hocičom, vo fotbale však rozhoduje hlava.


Útočník hostí ju bez ohľadu na dalšie kognitívne, neurologické a mnemotechnické následky strčil Luskáčovi pod náprach, že by skosil pol Podpoľania.


Lusky trafil chvalabohu lobdu. Lebo ináč by sa chalan bezhlavo púšťal do šelijakých dobrodružstiev.


Bác. Penalta.


Ci musí je...štrikovať???


Fajn, 0:1, z penalty, máme dosť času, to otočiť.


Akurát hráme na súperovej polovičke, celý čas, dlhý nákop za našu obranu a v súboji osmičiek potiahol za ten dlhý motúz Šimonovič.


18. minúta a 0:2.


Sedlovi sa to nelúbilo. Sedlovi nemusíte volat, stačí kopnút loptu hocijakým smerom a kým dopadne, tak tam bude.
Teda Sedlo a lobda v site.


33. minúta 1:2.


Už ich máme.


Zase tlak, chystal sa epický obrat, gól na 2:2 visel na vlásku.


Futbal sa však hrá na dve brány, my ako správny hostiteľ sme ponúkli tú našu. Minútu pred koncom polčasu 1:3.


Jasné, otočíme.


Pre istotu zo 1:4, lebo zas nám utékol ten mladý Šimonovič.


A to ešte prihrával na gól v situácii 2 na jedného vraj do ofsajdu. Čo by bolo 1:5, a čo by bolo kruté.


Plus upísknutá penalta a minimálne jednu nám odpustil, naši chalani však dvihli hlavy a postupne Kosťo znížil prudkou tečovanou strelou na 2:4.


O 5 minút vytiahol Jeďo The best of him a v sklze po peknej kombinácii do vingla pokazil Cigymu insta účet.


59. minúta 3:4.


O tri minúty mu Holo ťukol loptu, sám bol asi prekvapený, dal to na Hamleta: “dám, či nedám?“.

 

Dve minúty na to, opäť vystrihol nožničky, že keby dá gól, tak sa nemusí ani dvihnúť, prídeme, zavoláme farárka, spravíme jamu, zasypeme, Marcelinho by mu dal sólo na trúbke.


O minútu Sedlovi chýbala o číslo vačšá kopačka, alebo vystávalo 10 rokov, keď mu k nastrelenej lopte chýbali ozaj centimetre.

 

Stav 3:4 a na dolnoorešanskej lavičke by sa krvi nedorezal.


Tú im však rozprúdil Rabara, ktorý opäť z protiútoku zvýšil na 3:5. Čo aj zostalo do konca.


Však neni rozdiel, či postupuješ, alebo zostúpiš, vždy máš nové mančafty a destinácie, už len dva roky a ten mužský futbal zeberú terajší dorastenci.


Možno si ma v tíme nechajú, lebo mi zostala posledná klučka: Naznačím cestu do roboty a odbočím do šenku.


Nazdááááár.

 

PETER VOZÁR

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda bonus 1200
reklama