Trnavské rybníky
reklama

Šatana vyľakalo ozbrojené komando z Trnavy

RELAX - Reportáže | 25.9.2011, 00.00, prispievatelia

Horúca piatková noc. V plnej zbroji sme cestovali z Trnavy do Rače. Vyzeralo to, akoby ozbrojené komando prepadlo vlak. Nad Račou sme sa vybrali do kopcov. V lesoch sme si chceli vyskúšať ťažký prechod Malými Karpatmi až na Klenovú.

Šatana vyľakalo ozbrojené komando z Trnavy

Padali sme po jednom ako hnilé hrušky. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

 

Náročnú akciu vymysleli dvaja kamaráti Matej Bučko a Julo Tarkoš. Obaja skúsení airsoftoví vojaci. Náš tím Legia Karpatia z okolia Trnavy ňou bol nadšený. No netešte sa na zdanlivo skutočnú bojovú situáciu. Bolo nás sedem takmer statočných.


Hnusné teritórium
Okrem zbrane na pleci sme mali v batohu aj dvadsať kilogramov záťaže, spacák, náhradné oblečenie a jedlo. Po celý čas nás nikto nesmel vidieť. Náš privátny vojenský pochod sa nám spočiatku zdal jednoduchý. Už na začiatku sme si však zvolili ťažkú úlohu, prechod kanalizačnou rúrou. Mala sotva desať metrov, ale tiekla v nej voda. Zrada. Najväčšou chuťovkou bol záverečný výstup po mokrej mreži hore. Následná cesta potokom bola tiež utrpením. To však ešte nebolo nič.
Druhý kanál mal mať len desať metrov. V úplnej tme bez bateriek sme zhrbení počúvali pišťanie potkanov. Z desiatich metrov bolo zrazu sto. V polovici sa šachta začala zužovať a naše utrpenie zvyšovať. Plazili sme sa v nechutnom maglajze a potykali sme si s potkanmi. Tí sa museli čudovať, kto im to lezie do teritória. Fuj.

 

reklama

Airsoftové zbrane vyzerajú reálne. Laik ich nerozozná. Foto: Michal Hlavatovič


Stratení
Trochu sme sa vysušili a tí, ktorí túto hru nepodcenili, sa aj prezliekli a prezuli. Ostatných mal držať pri živote alkohol. Toho sme mali dosť. Lenže unaveným príliš nechutí. Povzbudzovacie prostriedky zostali takmer nedotknuté.
Mali sme naozaj namále, aby sme prežili. Bola to hrozná noc. O štvrtej ráno sme mali hotový prvý a posledný tábor našej adventúry. Trochu sme sa vyspali, niečo zjedli a čakali sme na dvoch stratených kolegov. Žiaľ, nakoniec sme zistili, že stratení nie sú oni... Neznámy terén je zrada. Stačilo raz zle odbočiť. Snažili sme sa s nimi spojiť. Žiaľ, zostali sme bez vody a museli sme zliezť do civilizácie. Niektorí mali nohy také zničené, že im nezostávalo iné, len častejšie oddychovať. Mali otlaky cez polovice piat. Nám, lepšie vybaveným, to bolo ešte zatiaľ jedno. Vzápätí sme padali jeden po druhom. Myšlienku urobiť si druhý tábor pri Pezinku sme preto pustili veľmi rýchlo z hlavy.

 

S takýmto otlakom sa naozaj nedá ďaleko dostať. Foto: Michal Hlavatovič


Žiadna sranda
Zo stodvadsatich kilometrov sme nakoniec prešli sotva tridsať. To sme sa príliš nepochlapili. Ale aspoň sme zistili, že to nie je žiadna sranda. Nechceli sme síce nikoho stretnúť, ale núdza nás pritlačila. V Limbachu sme sa pýtali hokejistu Mira Šatana pred nejakou jeho vilkou, kde nájdeme potraviny. Pozeral na nás ako na zjavenia. Asi sme ho aj trochu vyľakali. Vyzerali sme so zbraňami hrozivo. „To tu je nejaké cvičenie?“ vyvaľoval na nás oči. Museli sme ho upokojiť, že o nič vážne nejde,
je to len taká hra.
Z trojdňovej akcie bol jednodňový náročný výlet, na ktorý len tak ľahko nezabudneme. Síce sme sa naučili nájsť aspoň sever podľa hviezd, ale kopa ďalších znalostí na nás len netrpezlivo čaká. Možno nabudúce, už s reálnejším odhadom.

FRIDO VAJS

 

 

 

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama