Vrahovia a psychopati sú zaujímavejší

RELAX - Rozhovory | 28.9.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Herec Divadla Jána Palárika Tomáš Mosný (28) pochádza z Hlohovca. Do Trnavy sa priženil len nedávno, no superlatívmi na jej adresu nešetrí.

Možno si jedného dňa zahrá aj milovníka a fešáka. FOTO: Michal Hlavatovič

Na javisku hráva prevažne záporné postavy, s tým však problém nemá. Zato nahotu vyslovene odmieta. Na náš rozhovor prišiel rovno zo skúšky.

Čo nacvičujete?
- Hru Jána Chalupku Trasorítka, ktorú naštudoval režisér Ladislav Kočan pod názvom Stará láska nehrdzavie. Premiéru bude mať 15. októbra.
Koho v nej hráte?
- Mestského drába. Je taký správne šibnutý, flegmatik. To sa mi dobre hrá, lebo to vychádza z mojej povahy.
Do akých úloh vás najčastejšie obsadzujú?
- Väčšinou do záporných. Hrávam psychopatov, narkomanov, vrahov. Nič kladné.
Prečo?
- Neviem. Asi tak vyzerám. :)
Nie je to deprimujúce?
- Ale nie, úloha ako úloha. Možno časom pribudnú kladné a zahrám si aj milovníkov a fešákov. No mne záporné postavy vyhovujú, je na nich viac čo hrať. Sám som odmalička inklinoval skôr k záporným postavám. Niežeby mi boli sympatickejšie, ale boli zaujímavejšie.
Aj sa na ne nejako špeciálne pripravujete?
- Tak ako na každú postavu. Je to určitý proces, od naštudovania cez prijatie postavy až po vyjadrenie na javisku. Najskôr treba poznať seba, potom postavu a nakoniec postavu cez seba. Potom už len čakať, ako to divák prijme. V divadle je to tak, vo filme úplne inak.
Máte skúsenosti aj s filmom?
- Máličko, skôr so seriálmi. Ale divadlo mám radšej pre ten prach, tiene, mágiu. Má taký svoj smrad, v dobrom slova zmysle. Keď sa postavíte na javisko, nikto tam nie je, iba duchovia velikánov, ktorí na ňom kedysi pôsobili. Na filmovom pľaci je tristo ľudí, ktorí tam behajú, energia je už rozbitá.
Ale divadlo je zase menej výnosné.
- Samozrejme. Divadlo je hobby. A dá sa na ňom najviac naučiť. Herec sa učí celý život.
Spomínate si, aké to bolo, keď ste prvýkrát stáli na doskách?
- Chodil som do Základnej umeleckej školy v Hlohovci na literárno-dramatický odbor. Mal som možno osem rokov, keď sme nacvičili predstavenie o zvieratkách v lese a hrali sme ho pred rodičmi. Ja som
bol havran. Postavil som sa pred publikum a myslel som, že nepoviem ani pol slova. Keď som konečne spustil, nebolo mi nič rozumieť. Rýchlo som zdrhol a v zákulisí som plakal.
Tréma však postupne pominula a vy ste sa stali hercom...
- Jasné.
Prečo práve hercom?
- Ako malý som chcel byť všeličím – smetiarom, kozmonautom, prezidentom. Takto som si splnil všetky chlapčenské sny. Herec môže mať všetko v jednom. Každý deň je niekým iným.
Kam by ste sa zaradili v rámci hereckej dráhy? Ste na začiatku, v strede alebo už na vrchole?
- Neviem, či vôbec som na tej dráhe. :) Mám pocit, že som ešte stále v šatni a rozcvičujem sa, aby som mohol niekam vyštartovať a prísť až do cieľa.
Čo by malo byť tým štartom?
- Uvidíme po rozcvičke.
Študovali ste na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Ako ste sa dostali do trnavského divadla?
- Hneď po škole, a je to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Trnava je malebné mesto, je tu krásne divadlo, vynikajúci kolektív. Neviem si predstaviť, že by som pôsobil inde.
Naozaj? Znie to až neuveriteľne.
- Áno, naozaj. Mám obrovské šťastie, že som tu. Okrem iného aj preto, že som tu spoznal svoju manželku.
Tiež je herečka?
- Nie je, ale má rada divadlo. Spoznal som ju z hľadiska, nie z javiska.
Na ktorú hru najradšej spomínate?
- Na úplne prvú – Balkón. Mala síce len deväť repríz, ale to je osud predstavení. Bolo to veľmi náročné, no na druhej strane úžasná skúsenosť. Rád spomínam aj na ostatné, napríklad na Palárikovo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Tam hrám baróna Lajoša Kostrovického v alternácii s Petrom Trníkom.
Je výhoda alebo nevýhoda alternovať s niekým?
- Je to dobré. Keď sú dvaja herci a je medzi nimi priateľský vzťah, môžu sa vzájomne posunúť. Sledovaním postavy v podaní niekoho druhého sa dá veľa naučiť.
Hrali ste tiež na Letných shakespearovských slávnostiach v predstavení Richard III. v Bratislave i v Prahe.

Koho?
- Hral som najskôr vraha, ktorý zabil Richardovho brata Clarenca nožom. Ten sa ešte počas nácviku pred premiérou pokazil, tak sme ho museli oblepiť páskou. Ale Clarence vždy úspešne zomrel. Mal som tam aj druhú úlohu. Sira Jamesa Tyrrela, ktorý si najal vrahov, aby zabili Richardových synov. Takže opäť záporák. :)
Vraj vás kritici chválili.
- Bola to pre mňa veľká česť a skúsenosť. Tieto slávnosti ľudia robia preto, že chcú. Na tom sa odráža aj kvalita predstavení. Divadlo samotné totiž prirodzeným vývojom podlieha konzumu. Konzum a umenie nejdú dokopy, respektíve musia byť v rovnováhe. Konzum je napríklad, keď príde pani do Slovenského národného divadla a povie, že chce lístky na predstavenie, v ktorom je Bárta nahý. Tá pani nechce ísť na divadlo, ale na nahého Bártu.
A čo nahý Mosný na javisku?
- Nie! Myslím, že nahota na javisku, dokonca ani vo filme, nie je potrebná. Je jej všade strašne veľa. Aj milostný akt sa dá zobraziť symbolicky. Napríklad zlievajúcimi sa kvapkami na okne.
Čo by ste robili, ak by ste dostali takú ponuku?
- Snažil by som sa z toho vyzuť, alebo aspoň vydobyť si trenky. :)
Ste z Hlohovca, tam máte jarmok dva týždne po trnavskom. Ktorý je lepší?
Keď som nepoznal trnavský, bol to fraštácky. Na ten teraz prídem už len v nedeľu na kačku.
Čo si nenecháte ujsť?
- Určite vyskúšam burčiak, lokše, cigánsku a nejaký ten kolotoč. To sú veci, na ktoré sa teším celý rok.