Švehla dostal krutú nakladačku

RELAX - Reportáže | 2.10.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Nepriateľské vojská bratríkov zaútočili na Trnavu! Vybrali si na to čas jarmoku. Predpokladali, že mešťania budú pod vplyvom vína neschopní vzdoru. No prerátali sa. Nepočítali s tým, že mestské opevnenie je také odolné a obyvatelia takí odhodlaní ubrániť svoje mesto. Bola to dlhá a vyčerpávajúca bitka, pri ktorej sa prelialo veľa krvi.

Lukostrelci na rozkaz veliteľa Švehlu pálili šípy do veže. Foto: Vladimír Kapf

Písal sa rok 1466. Potulní žoldnieri, bývalí husitskí bojovníci, ktorí sami seba nazvali bratríkmi, sa usadili na západe dnešného Slovenska. Boli oslabení, potrebovali z niečoho žiť, a tak podnikali pustošivé výjazdy do okolia. Ich veliteľ Ján Švehla jedného dňa vydal rozkaz, aby zaútočili na Trnavu. „Bolo by dobré obsadiť ju, lebo má strategicky výhodnú polohu,“ povedal svojim vojakom. Síce počul legendy o pevných hradbách slobodného kráľovského mesta, no povedal si, že s dostatočnou výzbrojou by ich mohli zdolať. Začali sa prípravy na vpád.

Do útoku!
Pridalo sa k nim aj chudobné obyvateľstvo. Zaútočiť sa rozhodli v čase jarmoku. Mysleli si, že mešťania budú iste opití vínom spať ako zarezaní a neschopní boja. No plány im nevyšli. Strážcovia včas upozornili richtára a mešťanov na príchod nepriateľa.
„Vyjdite na hradby, otvorte brány a vydajte nám dobrovoľne mesto. Ušetríme tak dosť životov!“ zvolal veliteľ Švehla. No mešťania sa nenechali len tak zastrašiť. „Naše múry budeme brániť do posledného muža, a nielen my. Kráľ Matej nám poslal množstvo žoldnierov zo svojho povestného pluku,“ nedal sa richtár Juraj Čech. Narážal na panovníka Mateja Korvína. Ján Švehla bol kedysi jeho miláčikom, no neskôr sa obrátil proti nemu.
Pre bratrícke vojská pripravili domáci malé prekvapenie. Vo vežovom okne sa objavila známa tvár Blažeja Podmanického, bývalého Švehlovho spojenca, ktorého zradil a pridal sa na stranu Trnavčanov. To bola tá posledná kvapka! Rozzúrený Švehla vydal pokyn lukostrelcom. Tí vystrelili zapálené šípy do okna veže, priamo na richtára a Podmanického. Obliehanie sa začalo.

Pod trnavskými hradbami sa strhla trma-vrma. Foto: Vladimír Kampf

Kopa mŕtvych tiel
Sedliaci začali podkopávať hradby. Strelci, lukostrelci, delostrelci a katapult ich kryli. Ďalší zobrali do rúk dlhý rebrík a chceli po ňom vyliezť do okna veže. Mešťania ich však oblievali horúcou smolou, hádzali do nich kamene a tehly. Votrelcov úspešne zahnali. Tí sa museli stiahnuť späť a vymýšľať nový plán útoku. Zatiaľ markytánky odnášali mŕtve telá na kopu. Bratríci sa pripravili na druhý útok, no nepočítali s tým, že mešťania sa o svoje hradby starajú a majú dostatočné zásoby zbraní. Útok odrazili a mŕtvych nepriateľov pribúdalo čoraz viac. Pechota zatiaľ zobrala do rúk štíty a vyliezla po rebríku hore. Prvý z nich sa dostal až dovnútra veže. No kým stihol narobiť rozruch, podrezali ho na výstrahu ostatným. Ján Švehla vydal príkaz delostrelectvu, aby zamerali všetky zbrane na vežu. Nasledoval mohutný výbuch. Vežu vyletela do vzduchu. Nepriateľské vojská vydali víťazný pokrik, no tešili sa predčasne.
Po chvíli sa obrancovia mesta objavili pod hradbami a začal sa otvorený súboj so Švehlovými. Poľahky ich premohli. Ten, kto nebol mŕtvy, utiekol kadeľahšie. Dobýjanie bolo neúspešné. Trnava vyhrala! Po tejto prehre zvyšní bratríci zdúchli a rozložili si opevnený tábor vo Veľkých Kostoľanoch. Odtiaľ podnikali výpady do bližšieho i vzdialenejšieho okolia. V decembri ich obkľúčili vojská Mateja Korvína a po obliehaní sa im v januári 1547 vzdali. To bol definitívny koniec bratríkov na našom území.

Dohadovanie stratégie útoku. Foto: Vladimír Kampf

Epilóg
Tento príbeh sa možno stal a možno nie. Detaily sa už nedozvieme. Z dostupných historických zdrojov je zrejmé, že ešte pred pamätnou bitkou vo Veľkých Kostoľanoch dal Matej Korvín Trnavčanom povolenie na opravu mestského opevnenia. Pravdepodobné je, že ho poškodili práve bratríci.
Rekonštrukciu dobýjania s ohňovými a pyrotechnickými efektmi zorganizovala pri hradbách Kompánia trnavských žoldnierov a Trnavský šermiarsky cech. Pomáhali im ďalší šermiari a lukostrelci z iných častí Slovenska. Približne stodvadsať ľudí predviedlo nevšedný vizuálny i zvukový zážitok. Nikto neutrpel žiadnu ujmu na zdraví a aj hradby z celého predstavenia vyviazli bez najmenšieho škrabanca.

VIDEO: Nepriateľ mal smolu, Trnava sa ubránila