Futbalová glosa: Anglický týždeň a pokrová partička

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 17.9.2022, 09.31, Ján Král

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: archív trnavskyhlas.sk

reklama

Tentoraz písal o dvojzápase s Bukovou (0:0 a 5:0) a víťazstve nad Pavlicami 2:1.

Milí priatelia,
Pokračujeme anglickým týždňom, že ani času neni v nabitom kalendári poriadnu glosu napísať.

Okrem toho, že teda anglický týždeň, tak to bola aj pokrová partička s hráčmi Bukovej.

reklama

Už pred zápasom na pôde lídra tabuľky sme vyslali slabým výkonom proti oslabeným Brestovanom signál, že s nami nebude ťažká práca a doma nás musia zdolať.

Ibaže by teda nie a nakoniec boli hádam aj radi za bezgólovú plichtu.

Queto si z pravej strany obrany spravil z ľavej strany súpera slalomársku dráhu a zastavil ho až domáci gólman.

Kajetán, teda náš francúzsky legionár Gaetan sa opäť dvakrát dostal až pred gólmana a zakončil ako pičura. Teda mimo a nad. Naozaj sa nedá na to zvyknúť.

Jeďo aspoň štvrtú čistú trafil výstavne, tak sa vždy po každej jeho zahodenej šanci tešíme, že už to konečne príde. Ale Kajetán stále nič. Asi ho bude musieť Kekí Petra zobrať na školenie.

K Netrefilom sa pridal aj Kladivár, ktorý na domovskej pôde tiež nezrobil zlú krv, prvú hlavičku mu zázračne vytiahol domáci gólman, pri druhej mu chýbala ofina.

Na opačnej strane Majko vytiahol iba jeden zázračný zákrok, tak sa nám bod z horúcej podhorskej pôdy aj málil.

Mužom zápasu však bol jednoznačne Kosťo, ktorý z pozície stopéra zbieral a rozdával lopty jak náš preceda lístky na podpis referenda a v 87. minúte z priameho kopu z 25 metrov trafil iba brvno.

Buková - Hrnčiarovce 0:0.

Ťahali sme ďalšiu kartu a vytiahli si nevýrazné Pavlice. Papierovo slabší súper a ak mali Bukovčania na zápase pozorovateľa, dokonale sme ho zmiatli.

Od začiatku zápasu sme umne blafovali, že sme hrali, ako by sme sa videli prvýkrát pol hodinu pred výkopom v šatni, vhodné boli aj etudy, kedy sme sa dokázali potknúť o loptu bez blízkosti útočiaceho hráča, alebo miesto prihrávky na voľného spoluhráča darovať súperovi aut.

Prípadne ako v mojom prípade poslať hlavou centrovanú loptu z metra pred bránkovou čiarou opačným smerom na jedenástku.

Pavličania zostali najprv zaskočení, že čo to ako favorit vyvádzame, chvíľu čakali, či to naozaj tak zle hráme a keď zistili, že skutočne áno, po chybe v obrane sa aj ujali vedenia.

36. minúta a 0:1. Bezborodko.

Akože dosť bolo srandy, olej do ohňa opäť prilial Kajetán, pred brankárom opäť sám poslal loptu do Cífera, francúzsku česť tak musel zachraňovať Baptiste, ktorý po odrazenej lopte z rohového kopu usmernil loptu do sita.

42. minúta 1:1. Baptiste. 

Merci ami.

Polčas.

Stále dosť času spraviť niečo s výsledkom. Hru sme trochu spresnili, ale ako sa nám míňal čas, do kopačiek sa vkrádala nervozita, jedno je oklamať pozorovateľov, druhé je ako so škúlením.

V mladosti nám hovorili, „neškúl, lebo ci to zostane.!“

Skúšali sme to teda prelomiť zblízka i zďaleka, najmä v strede agilný Kosťo, hosťom sa však akurát dobre rozchytal gólman a za cenu sebapoškodenia vytiahol dva čisté góly.

Po každom takom zákroku ho museli znovu lepiť a nahadzovať a nám utekal drahocenný čas. 

Našťastie nám tie škulavé oči pre plač nezostali, pretože po centri z prava sa k lopte dostal Kosťo, jeho prudkú strelu ešte obranca stečoval, tá sa odrazila k Mirkvi Bé a ten ju konečne nekompromisne upratal do sita.

65. minúta, 2:1, Miro Banič.

Nasledovala klasická Kajetánova strela smerom na Skloplast a do konca sa už nič na stave nemenilo.

Hrnčiarovce – Pavlice 2:1.

O tri dni nasledovalo finále minipokrového turnaja medzi Hrčiarovcami a Bukovou a náš najlepší výkon v sezóne. 

Fantastický, úžasný, ťažko prekonateľný.

Škoda, že som ho nevidel. Teda prvý polčas, ktorý sme vyhrali 4:0. 

Žiaci hrali v Koplotovcách s Hlohovcom, tak som stihol akurát záver veľkého dejstva.

Hostia podľa všetkého mysleli, že hráme s nízkymi kartami predchádzajúceho ťahu. Lenže posledným ťahom sme vytiahli do zostavy naraz až štyri esá.

Paťkolá, Sedla, Queta a Dudka.

Po spolupráci prvých dvoch sa už po 4 minútach trafil stojnou pravačkou Paťkoló. Chalanovi ide, momentálne hrá vo forme na ôsmu, dokonca aj siedmu ligu.

1:0.

V 19.minúte zvýšil neviemako Mirko Bé na 2:0, v 28.minúte trafil Kosťo ľavačkou zle loptu, ale dostatočne na to aby skončila v bráne a v 43.minúte sa navrátivší a uzdravený El Capitano vraj vrhol rybičkou do súperovej šibenice, aby uzavrel polčasové skóre na 4:0.

A kto mi nezabudol v Hrnčiarovciach povedať: „Pozri, jak im to ide bez teba,“ bude mať možnosť po zápase v Naháči cez prestávku derby pod západnou tribúnou, na mieste kde stávali prenosové vozy.

Späť k zápasu.

Po polčase sa hra vyrovnala, ale to som stále len sedel na lavičke. Hostia zo seba striasli nepriaznivý stav, my sme sa zamerali na udržanie skóre.

Postupne sme vystriedali celú lavičku a výsledok sa menil už len v závere.

Queto dokončil bukovskú rapsódiu a v závere si chrbtom k bráne medzi dvoma obrancami prebral loptu, jedným pohybom oboch poslal k svetelnej tabuli, po rohovej čiare potiahol, naznačil prihrávku, do mariášu poslal aj tretieho, v päťke si ešte vychutnal prehadzovačkou gólmana a pohodlne loptu zasunul do brány, jak Boris Dollár cez lockdown do missky.

87. minúta a Kvetan stanovil Hrnčiarovce - Buková na 5:0.

Zaslúžené víťazstvo, ktoré treba potvrdiť v Naháči. Šanca je veľká, opäť nejdem.

To zas bude gólov.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR