Slovensko stráca vodu. Bez preventívnych opatrení hrozí potravinový stres

AKTUALITY - Región | 26.10.2022, 13.26, reklamný článok

Čoraz častejšie suchá zvyšujú riziko potravinovej neistoty aj na Slovensku. Krajina, ktorá ešte donedávna bola považovaná za územie s dostatkom vody, dnes pociťuje dôsledky klimatických zmien a dlhodobého nepriaznivého vodného manažmentu.

Ilustračné foto: pixabay.com

Neustále odčerpávanie podzemných vôd bez adekvátnych opatrení, ktoré by umožňovali ich prirodzené dopĺňanie, nielenže znemožnia zvyšovať potravinovú sebestačnosť Slovenska, ale ju priam ohrozia.

Tento, z dlhodobého hľadiska, negatívny  scenár dnes dokresľujú aktuálne ceny energií. V agrosektore skokovo zvyšujú náklady na  pestovanie poľnohospodárskych plodín a nie v poslednom rade celej škály krmovín najmä kukurice.

Poľnohospodári upozorňujú, že pokiaľ sa dnes neprijmú rázne preventívne opatrenia, potravinová bezpečnosť Slovenska bude neudržateľná. 

Vysychanie Slovenska ohrozuje už aj doteraz bezproblémový juh krajiny. Uvedomujú si to aj  poľnohospodári a starostovia obcí Trnavského kraja, ktorí o tejto problematike diskutovali spolu s ekológmi, hydrológmi a vodohospodármi minulý týždeň v Piešťanoch na odbornej konferencii Voda ako hodnota.

Spolu hľadali riešenia ako čeliť danému stavu z dlhodobého hľadiska a zabezpečiť vodu pre kraj. Silná podpora razantnému riešeniu odznela tak od komunálnych predstaviteľov z regiónu ako aj agrosektoru a vodohospodárov.

„Je dôležité investovať do preventívnych opatrení a nie do dôsledkov ako je tomu teraz. Aktuálnym manažmentom zrážkovej a odpadovej vody ju necháme odtekať do mora namiesto toho, aby sme ju zadržali a nechali vsiaknuť v krajine. Čím viac jej zostane v území, tým viac sa podporí obnova podzemných a pôdnych vôd, zvýši sa výpar, podporí kvalita pôdy a rast poľnohospodárskych plodín,“ komentoval plánované finančné kompenzácie Ministerstva pôdohospodárstva za sucho komerčným chovateľom dobytka, hydrológ Michal Kravčík.

Podľa vyjadrení starostov je už dnes v mnohých obciach žiaľ častým faktom studňa bez vody. Limitovanie čerpania podzemných vôd môže byť tiež cestou, tá však nevedie k obnove zdrojov.

Ukazuje sa však, že manažment zrážkovej vody a vodozádržné opatrenia dotýkajúce sa tak lesov v chotári ako aj územných plánov obcí a miest sú efektívnou a zmysluplnou prevenciou vysychania krajiny.

Príkladom s už merateľným pozitívnym efektom hodným nasledovania, je obec Záborské na východnom Slovensku.

Podľa slov Juraja Mačaja zo spoločnosti Agromačaj: „...nemožno pri hľadaní ciest ako „doma“ chrániť svoju vodu a lepšie ju zúžitkovať ďalej čakať, a ani „úradnícky“ vajatať. Voda ako hodnota je darom tejto krajiny a nemôžme si dovoliť nechať ju odtiecť ako odpad. Rovnako ako vodu z čističiek odpadových vôd.“

Príklad hodný nasledovateľov možno vidieť v slovenskej obci Šterusy pri Piešťanoch.

Výsledkom jej zapojenia sa do medzinárodnej spolupráce s českými obcami Nemčice u Kolína a Velvary je česko-slovenský projekt LIFE WILL, ktorý v piatok oficiálne odštartoval v Šterusiach.

Cieľom projektu, ktorý obce vypracovali v spolupráci s neziskovou organizáciou Člověk v tísni, je podporiť adaptáciu krajiny, obce na zmenu klímy realizáciou konkrétnych opatrení zabezpečujúcich zadržiavanie vody v krajine a pôde.

Tie zahŕňajú hrádze, medze, revitalizáciu vodných tokov, tône, vsakovacie priekopy, novú výsadbu krov a drevín... Finančné prostriedky – 66% z nich - obce získali z Programu LIFE, ktorý je finančným nástrojom Európskej únie pre oblasť životného prostredia a ochrany klímy.

Spolufinancovanie projektu poskytlo aj Ministerstvo životního prostředí ČR. Na Slovensku sa na vypísanie výzvy na Ministerstve životného prostredia aktuálne čaká.

Informoval  o tom v piatok 21.10. 2022, po odštartovaní projektu Ondřej Nádvorník, vedúci klimatických programov v ČR a na Slovensku z neziskovej organizácie Člověk v tísni v reakcii aj na výstupy konferencie.   

Na piešťanskom zasadaní prediskutovali odborníci z rezortov a komunálni predstavitelia celý rad možných čiastkových preventívnych opatrení.

Jedným z takých (a najskôr realizovateľných), ktoré by chránilo ohrozené podzemné vody, by bola recyklácia a opätovné použitie odpadových vôd na závlahu v poľnohospodárstve. Odznelo z fóra. Riešenie, ktoré poznajú napríklad v Izraeli.

Na Slovensku prichádza s podobným projektom prepojenia zavlažovacieho systému s Čističkou odpadových vôd v Zelenči a vodnej nádrže Ronava, Juraj Máčaj z Agromačaj, ktorý je dnes najväčším producentom zemiakov na Slovensku.

Je však zatiaľ v štádiu zámeru. Ako upozorňuje: „Naše univerzity už technické a technologické riešenia majú a testujú ich, dokonca idú nad rámec zastaraných noriem, len legislatíva ešte chýba. A vôľa vyšších územných celkov, miest a obcí zapojiť sa do konkrétnych riešení.“