Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Politológ: Baroš môže rásť, Bročka robí dobre, že vníma signál k sebareflexii

AKTUALITY - Voľby | 1.11.2022, 10.45, Ján Král

Jaroslav Mihálik je politológom, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Rozoberali sme s ním volebné výsledky v meste Trnava i v Trnavskom samosprávnom kraji.

Politológ: Baroš môže rásť, Bročka robí dobre, že vníma signál k sebareflexii

Vľavo Branislav Baroš, vpravo Peter Bročka. Foto: Ján Král

reklama

 

V primátorských voľbách v Trnave vyhral Peter Bročka s náskokom približne 2300 hlasov pred Branislavom Barošom. Ako sa pozeráte na volebný výsledok?

- Zamýšľal som sa, aký signál ten rozdiel v hlasoch vysiela a čo bude ďalej znamenať. Branislav Baroš sa nestal primátorom, ale dostal sa do zastupiteľstva ako poslanec, tam môže nabrať nové skúsenosti z komunálnej politiky a ak vydrží a bude aj v ďalších voľbách opäť vyzývateľom, tých terajších 11 percent rozdielu sa môže ľahko zmazať.

 

Tento rozdiel v počte hlasov je o to viac zanedbateľný, ak berieme do úvahy, že volebná účasť je nízka a nepresiahli sme v krajskom meste hranicu 50 percent. Zvýšenie volebnej účasti by mohlo priniesť úplne iné výsledky.

reklama

 

 

Pred štyrmi rokmi mal Peter Bročka vyše 12-tisíc hlasov, vtedy ich získal viac ako všetci jeho konkurenti dokopy. Teraz stratil zhruba tritisíc hlasov, dokopy ho volilo 9665 ľudí. Baroš dokázal osloviť 7269 voličov, čo je zhruba dvakrát toľko ako najlepší z oponentov Bročku pred štyrmi rokmi. Čomu to pripísať?

- Keď som pred voľbami premýšľal, ako by asi mohli voľby dopadnúť a videl som zoznam kandidátov, hovoril som, že pri takom počte uchádzačov o post primátora by mohlo Petrovi Bročkovi stačiť približne 6000 hlasov. V roku 2018 vznikol vo voľbách radikálny rez.

 

Teraz sa ale ukázalo, že v podobe Branislava Baroša sa objavil kandidát, ktorý mohol využiť slabiny vedenia mesta. Začal na ne aktívne poukazovať, navyše, ťažil z toho, že prišiel z úplne iného prostredia ako komunálneho.

 

Ak si odmyslíme Zdenka Rosinu, všetci ostatní kandidáti už nejakým spôsobom pôsobili v štruktúrach mesta, Baroš bol pre ľudí niečím novým. Aj to mu pomohlo pri zníženej volebnej účasti dostať sa až na druhé miesto.

 

Politológ FSV UCM Jaroslav Mihálik. Foto: UCM

 

 

Čo znamená strata 3000 hlasov, teda zhruba štvrtina všetkých voličov, v prípade Petra Bročku?

- Do úvahy treba brať aj faktor „únavy materiálu“. Povedzme si na rovinu, že isté štrukturálne zmeny v meste – rezidenčné parkovanie – sa naštartovali až krátko pred voľbami – v júli, auguste.

 

Cez dovolenky to ľudia neriešili, prišla však jeseň, ľudia sa prebudili z pohodlia a zistili, že v mnohých častiach Trnavy museli začať reagovať na novú situáciu. A keď neustále témou kampane boli tri – štyri témy, vrátane dopravy, bežný občan musel reagovať aj na túto novovzniknutú situáciu.

 

V porovnaní s rokom 2018 sa vykryštalizoval kandidát, ktorý aj zovňajškom, správaním a autenticitou oslovil ľudí a zostal i v televíznych debatách pokorný. Keď aj útočil, tak slušne, nepoužíval invektívy, čo imponuje časti populácie.

 

Na druhej strane, na kandidátke za poslancov mal aj niektorých ľudí, ktorí pôsobili úplne opačným dojmom a slušná komunikácia „pre každého“ nebola práve ich silná stránka.

 

Každopádne, Branislav Baroš dosiahol úžasný výsledok vzhľadom na to, že s prácou vedenia mesta vládne v mnohých oblastiach u Trnavčanov prevažne spokojnosť.

 

Matej Lančarič skončil v primátorských voľbách napokon tretí. Foto: Pavol Machovič

 

 

Matej Lančarič získal 2609 hlasov, Marián Galbavý 1741. V čom urobili títo kandidáti chybu, že ich volebný zisk nebol vyšší?
- Prakticky v ničom, ľudia ich poznajú dostatočne dlho, zrejme dosiahli svoj potenciál. Lančarič je asi najväčšia stálica mestského zastupiteľstva, má stabilnú platformu podporovateľov v lokalite, z ktorej pochádza a kde sa primárne aktivizuje. V tomto smere sa mu darí, dokáže sa dostať za poslanca do mesta i VÚC.

 

Očakával, že táto popularita by mu mohla priniesť body aj v primátorskej kampani, no táto iniciatíva mu nevyšla podľa predstáv, nakoľko  sa ukázalo, že dosah mimo jeho obvod nie je taký veľký, aby uspel aj v primátorskom boji.

 

Mnohí si ho navyše pamätajú zo spolupráce s Lepšou Trnavou, dokonca bol prvé štyri roky Bročkovým viceprimátorom. Zásadne sa od neho neodlíšil, v mnohom sa zhodli, nedištancovali sa od seba, v podstate iba v téme developerských aktivít v meste.

 

 

A čo Marián Galbavý?
- Marián Galbavý si dlhodobo drží približne osem percent podpory, či už ako poslanec v meste, kraji alebo ako kandidát na primátora, čo opäť môže znamenať, že nemá silnejšie témy ako súčasné vedenie mesta.

 

V kritike a alternatívach k primátorovi zaostáva za Barošom. A ako sme už spomenuli, Lančarič a Galbavý sú z minulosti spájaní so súčasným vedením mesta. Ľudia ich nevnímajú ako náhradu za Bročku, ktorú by väčšina brala do úvahy.

 

V prospech kandidatúry Mariána Galbavého sa v priebehu kampane vzdala iná kandidátka Zuzana Bošnáková. Foto: Ján Král

 

 

Zdenkovi Rosinovi dalo hlas 246 ľudí. Čo povedať k jeho účasti vo voľbách?
- Pre mňa to bola veľká neznáma, aj pri hľadaní oficiálnych informácií sme sa o ňom veľa nedozvedeli. Ak to bol prieskum platformy nazývanej Národná koalícia, bolo to asi kontraproduktívne, pretože kandidát nemal čo ponúknuť.

 

Na sociálnych sieťach prezentuje viacero rôznych konšpirácií, čo občan už asi nechce celkom vidieť a počúvať. Svojím verbálnym a neverbálnym prejavom neoslovil voličov.

 

Ide o paradox doby, že dnes kandiduje ktokoľvek s čímkoľvek, bez podkladov, bez kampane a doterajších výsledkov, ktoré by boli merateľné. Ako hovorím, možno niekto chcel zviditeľniť nový projekt, ale asi sa to celkom nepodarilo.

 

 

Máte pocit, že v rozhodovaní Trnavčanov zavážila niektorá konkrétna predvolebná téma?
- U Petra Bročku mám pocit, že po ôsmich rokoch vo funkcii akoby rezignoval na cielenú obhajobu svojich riešení. Na kritiku reaguje tým, aby sa ľudia pozreli na mestský portál a hľadali tam informácie, prípadne napísali na Odkaz pre starostu, alebo odkazuje na niečo iné.

 

Asi je aj unavený obhajobou svojich krokov, čomu sa v konečnom dôsledku nečudujem. Riadiť mesto, kde žije cez 60-tisíc obyvateľov a riešiť všetky podnety, sa asi nedá. Niektoré témy protikandidátov sú však do istej miery oprávnené. Pozerám sa na toto cez teóriu dvoch funkčných období.

 

 

Čo hovorí táto vaša teória?
- V prvom volebnom období sa člen exekutívy, ktorý je pri moci – či už je to primátor, minister alebo premiér – zo začiatku rozpozeráva, hľadá väzby a spôsoby ako niečo presadiť.

 

Ak časom nájde dostatočnú podporu pre svoje kroky a nemá korektnú spätnú väzbu, stratí kontrolku a potlačí mechanizmus ako si overiť, či to čo robí, je všetko správne. V druhom funkčnom období príde o zábrany a nadobudne pocit, že všetci, čo hovoria niečo iné ako on, sú proti nemu.

 

U Petra Bročku oceňujem, že po volebnom výsledku, kde síce vyhral, no stratil podporu 3000 voličov, naznačil sebareflexiu a povedal, že sám pre seba si spraví revíziu. Toto je správna cesta, asi porozumel signálom, o ktorých som hovoril na začiatku. Ak chce byť primátorom pre všetkých, musí prehodnotiť niektoré svoje kroky.

 

Peter Bročka na prvom povolebnom brífingu. Foto: Ján Král

 

 

Pred voľbami bolo v hre aj to, že by sa jeden z dvojice Branislav Baroš – Marián Galbavý vzdal v prospech druhého kandidáta. Znamenalo by to automaticky presun ich elektorátu k druhému kandidátovi, alebo by to bolo zbytočné?
- V tomto prípade určite neplatí obyčajná aritmetika o kumulovaní hlasov. Voliči Galbavého sú špecifickí. Pre Baroša by to asi kľúčové nebolo. Skôr si myslím, že Galbavého voliči by v spomínanom prípade inklinovali skôr k Lančaričovi. A ten sa vzdať nehodlal.

 

 

Ak by stál proti Petrovi Bročkovi iba jeden protikandidát, uspel by?
- Človek si kladie pred voľbami otázku, na čo je dobré mať v malom krajskom meste toľko kandidátov. Najčitateľnejší z nich je primátor, volič vie, čo možno očakávať najbližšie štyri roky, akým smerom chce mesto ďalej viesť.

 

Ak by proti nemu stál len jeden protikandidát, povedzme Branislav Baroš, ktorý získal druhý najvyšší počet hlasov, hypoteticky by Bročku mohol dorovnať. Zase je ale dôležité, pri akej volebnej účasti by sa zmenilo ich poradie.

 

 

Akú úlohu zohrali vo voľbách televízne debaty kandidátov na primátora?
- Pomerne veľkú. Na jednej, ktorú robila TV Markíza spoločne so Zastavme korupciu, som bol osobne a ako volič som odchádzal veľmi sklamaný, k čomu prispeli aj invektívy z publika. V televíznych debatách sa recyklovali témy. Kandidátom jednak slúži ku cti, že nemigrovali s názormi v čase a priestore, na druhej strane bolo pre bežného diváka únavné počúvať stále to isté.

 

Každopádne, debaty boli výpovedné. Ono je rozdiel zaplatiť brožúry či starostlivosť o facebookovú stránku, ale ísť pred kameru a konfrontovať sa naživo so súpermi je to najdôležitejšie. Márne by za Rosinom stáli marketéri z celého sveta, ak pred kamerou osobne nepredstaví jeden názor, ktorým by ľudí oslovil.

 

Oceňujem aj moderátorov, ktorí nenechali kandidátov rozprávať čokoľvek a frázovať, ale pýtali sa na konkrétne riešenie pre konkrétnu scénu.

 

V debatách mali navrch ľudia, ktorí pôsobia v meste dlhšie. Baroš sa musel držať svojich tém a kritiky vedenia radnice. Mnohé jeho argumenty boli zo strany mesta a zastupiteľstva negované, to sa napr. ukázalo pri debatách o parkovacích domoch a parkovaní, kde sa napr. Lančarič opieral o reálnu štúdiu dopravných inžinierov a Baroš o predpokladaný konštrukt.

 

Branislavovi Barošovi vyjadril predvolebnú podporu aj prvý porevolučný trnavský primátor Imrich Borbély. Foto: Ján Král

 

 

Do mestského zastupiteľstva sa prekrúžkovalo za poslancov 24  kandidátov, ktorí sa hlásia k Petrovi Bročkovi, len sedem je z iných politických pólov. Ide o prekvapenie, že opäť získala Lepšia Trnava drvivú väčšinu?
- To ma popravde prekvapilo, čakal som väčšiu rôznorodosť. Zloženie súčasného zastupiteľstva a post primátora kopírujú stav spred štyroch rokov a teda nebudú blokovaní pri prijímaní rozhodnutí pri meste.

 

Na druhej strane sledujeme fenomén, keď sa od roku 2014 stráca stranícka príslušnosť a podpora strán pre kandidátov v komunálnych voľbách je irelevantná. Potvrdili to aj hlasovania v iných mestách.

 

Ľudia najviditeľnejšie rozlišujú kandidáta na primátora, majú preferencie v jeho prospech  alebo proti nemu. A pri forme voľby poslancov sa okruh ľudí zužuje, ľudia nevolia inovácie, ak nie sú na niečo nahnevaní a dajú hlas len ľuďom, ktorých poznajú alebo ich odporúča ich favorit. Odpútanie sa od politických strán je pre kandidátov na komunálnej úrovni výhoda.


Možno aj na národnej úrovni by bolo dobré, aby sme volili väčšinovo podľa okrskov, teda ľudí, ktorých voliči aj reálne poznajú. 

 

 

Vo voľbách uspelo viacero kandidátov a doterajších poslancov, o ktorých nebolo počas predošlých štyroch rokov takmer vôbec počuť a razantne nevystupovali ani v kampani. Naopak, mnohí kandidáti, ktorí stavili na aktívnu predvolebnú prezentáciu, či už na Facebooku alebo na bilboardoch neuspeli. Prečo?
- Nemám odsledovaných podrobne všetkých zvolených poslancov. Je to veľký paradox, ktorý by bolo treba asi zodpovedať hlbším spôsobom. Na rýchlo mi iba napadá, či v tomto prípade neplatí axióma „Niekedy je menej viac.“

 

Jozefa Viskupiča podporila široká koalícia strán. Foto: Ján Král

 

 

Ako sa pozeráte na suverénny výsledok županských volieb?
- Suverénne to bolo len z pohľadu hlasovania etnických Slovákov, ale veľkým víťazstvom je pre národnostnú menšinu, že József Berényi nadobudol takú výraznú podporu. Ide o veľký signál aj k celonárodným voľbám.

 

V južných okresoch išli do úzadia pri voľbe poslancov všetky majoritné politické strany, to je pre mňa najvýraznejšie prekvapenie volieb. Vidím za tým veľkú synchronizáciu promaďarských strán pod hlavičkou Aliancie.

 

Do zastupiteľstva prerazili tiež štrnásti nezávislí, o tom sa však bavíme po voľbách už takmer dekádu.

 

 

Čo rozhodlo o víťazstve Jozefa Viskupiča?
- Jozef Viskupič mal výsledky, myslím si, že mu u jeho voličov prospel aj spôsob, akým kraj zvládol očkovanie a iné veci s pandémiou, ktoré musela župa zabezpečovať. Kampaň postavil aj na svojej osobe, snažil sa byť k dispozícii, chodieval za ľudmi, aktívne sa angažoval aj na drobných akciách, jeho bilboardy viseli od juhu Slovenska po hranice pri Hodoníne.

 

Zdenko Čambal sa k Trnave síce hlási, napriek tomu ho mnohí majú zaradeného skôr okresne ako primátora Holíča. Navyše, kandidoval s podporou Smeru a SNS, čo v očiach voličov hlavne v okolí Dunajskej Stredy a Galanty nemusí zohrávať najpozitívnejšiu úlohu.

 

Martin Červenka vybehol ako inovácia, pokus preraziť v krajskej politike, ale veľmi nevyšiel.

 

Zdenka Čambala prišli pri jeho ohlásení kandidatúry do Trnavy podporiť aj Robert Fico a Andrej Danko. Foto: Ján Král

 

 

Keby sa spojili Červenka s Čambalom, myslíte si, že by jeden z nich mal šancu ohroziť Viskupičovu pozíciu?
- Asi celkom nie, županov náskok bol markantný. Krajské voľby nezaznamenávajú rekordné účasti, obvykle ani nie 30 percent. Experiment so spojenými voľbami tiež nie celkom vyšiel. Zostať doma a ísť voliť cez predĺžený víkend ľuďom veľmi nepasoval do svojich plánov. Nevyšlo to.

 

Aby som sa však vrátil k otázke - aby sme robili markantné závery, musela by volebná účasť presiahnuť 50 percent. Teraz skrátka prišli k urnám voliči, ktorí chceli podporiť Jozefa Viskupiča.

 

Martin Červenka sa opieral vo voľbách o podporu medzi asi stovkou starostov. Foto: Ján Král

 

 

Rozhodovali sa župné voľby v mestách? Ak áno, prečo potom v krajských voľbách pohorela Lepšia Trnava, ktorá získala len jeden mandát?
- Zatiaľ som neštudoval dopodrobna všetky dáta, ale stačí, že vznikne nejaký voličsky silnejší okres v rámci obvodu a ľudia si dajú viac záležať, koho chcú v kraji mať. Odpoveď by mohla byť: Myslíme lokálne, volíme regionálne.


Tiež znie otázka, koľkí Trnavčania využili perspektívu voliť aj v krajských voľbách. Mňa osobne prekvapila volebná komisia otázkou, či chcem voliť aj do Trnavského samosprávneho kraja. Prišlo mi to od jej člena absurdné, potom načo sme voľby spájali, keď sa ma pýtajú takúto vec?


Trnavský kraj je inak historicky vytvorený úplne nelogicky. Miešame kandidátov zo Záhoria s maďarskými regiónmi, potom je tu diametrálne iné krajské mesto. Občan Trnavy vníma kraj úplne inak ako ľudia v Dunajskej Strede alebo v Senici.

 

V tomto je napr. Bratislavský kraj oveľa zomknutejší, volia tam ľudia iba z hlavného mesta a okolia. I preto sú Trnavčanom bližšie komunálne voľby ako krajské.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama